Ondrej Herec nebol herec. Bol sociológ a literárny teoretik, zakladateľ teórie literárnej fantastiky na Slovensku. A tiež jeden z autorov knižnej publikácie nášho časopisu. Narodil sa desať mesiacov pred koncom druhej svetovej vojny v Budapešti, maturoval v Banskej Bystrici, študoval chémiu v Prahe, sociológiu v Bratislave, medzinárodné právo v Bratislave a Štrasburgu. Na štúdium si privyrábal ako prekladateľ a simultánny tlmočník šiestich jazykov. Pracoval vo výskume, po roku 1990 okrem iného na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako člen rady riaditeľov Centra OSN a vládneho výboru Rady Európy. Prednášal teóriu sociálnej politiky a teóriu populárnej kultúry na Univerzite Komenského. Publikoval vyše 30 výskumných prác a štúdií z oblasti sociálnej politiky a sociológie kultúry. Slovenský rozhlas viackrát reprízoval jeho vystúpenia na tému postindustriálnej civilizácie. Bol tiež autorom slovenských odborných diel o fantastike. Založil tradíciu pravidelného publikovania teórie fantastiky na Slovensku, najmä v zborníkoch Krutohlav. Fantastike sa začal systematicky venovať, keď mu choroba znemožnila pracovať v povolaní. Nebol členom žiadnej politickej strany, žil a tvoril v Bratislave. Bol členom slovenského centra PEN klubu.

Zostavil prvú slovenskú antológiu svetovej fantastiky (1981) a bol autorom prvého československého rozhlasového seriálu o fantastike (1986). Mal významný podiel na edícii fantastiky v nakladateľstve SMENA, ocenenej cenou Ludvík (1988). Bol iniciátorom, editorom a autorom prvého slovenského SF magazínu (1988 a 1989), publikoval v časopisoch Dotyky, Interkom, v zborníkoch Krutohlav a inde. Napísal množstvo recenzií, kritík, článkov, predslovov a doslovov ku knihám a antológiám. Je autorom kníh Fantastika a realizmus (2000), Cyberpunk (vstupenka do tretieho tisícročia) (2001), Slovenská fantastika do roku 2000 (2001, spolu s Milošom Ferkom), Z teórie modernej fantastiky (2008), Dobre organizovaný netvor (2010) a Netvor (2014). V apríli minulého roku na vlnách rádia Devín diskutoval s chemikom a fanúšikom sci-fi Františkom Gagom o anti utópiách.

Ondrej Herec 22. októbra tohto roku vo veku 76 rokov náhle zomrel, jeho odkaz tu však ostal. Pripomeňme si ho myšlienkami z jeho knihy Dobre organizovaný netvor, zhrnutými v eseji Netvor menom organizácia, ktorá vyšla v almanachu Zem a vek v roku 2015. Stále mam v pamäti naše posledné stretnutie v kultovej kaviarni a reštaurácii s príznačným názvom Verne na Hviezdoslavovom námestí oproti americkému veľvyslanectvu, kde sme dohadovali práve podobu výberu do knižnej publikácie Zem a vek. Samozrejme, náš rozhovor mal množstvo spletitých zákutí, ako to býva, keď sa stretnú ľudia, ktorí si majú čo povedať. Nižšie nasleduje výber z výberu do almanachu, ktorý je mimochodom stále v predaji:

Organizácie ovládajú hospodárstvo, politiku, vedu, prácu, rodinný aj susedský život, duševný aj fyzický priestor. Organizácia nemôže zomrieť, jej súčiastky (ľudia) sú zameniteľné. Nemôže ju zničiť jednotlivec, len iná organizácia, možno ju poraziť len právne, ekonomicky alebo vojensky. Vrcholom organizačného hororu je človek, ktorý túži stať sa nástrojom korporácie, otrok, ktorý nechce poznať slobodu, ani ciele svojho pána, sluha bez vlastných snov a ambícií.

Dobre organizované netvory reprezentujú ekonomické násilie trhu aj útlak totalitných štátov, lož, podvod a zločin, nedôveru k podnikom, k obchodu a politike, vedecky organizované zločiny proti prírode a človeku.
Dvadsiate storočie sa začalo ako storočie štátov a skončilo ako storočie nadnárodných organizácií, ktoré by si ľahko kúpili celé štáty, keby nebolo lacnejšie kúpiť si politikov. Vlády aj organizácie predstierajú, že nie sú účelovými skupinami, ktoré spája boj o moc, peniaze a vplyv, ale dobráckymi silákmi organizovanými pre blaho spoločnosti.

Organizačný netvor funguje vďaka trom princípom:

Chaplinovo perpetuum mobile: Vo filme The Kid (1921) vidíme organizačné perpetuum mobile – dieťa rozbíja okná a Chaplin zarába na zasklievaní. Politici vytvárajú problémy, aby sa mohli tváriť, že ich riešia. Spoločnosť potrebuje netvorov, proti ktorým sa môže organizovať, aby sa nerozpadla.

Kafkove labyrinty: Organizácia opovržlivo znechucuje občana v každodennom živote a dusí jeho iniciatívu, aby ho udržala v závislosti, podriadení a pokore. Kafkova organizácia ako zdroj útlaku a poníženia je neurčitá, preto je jeho organizačný horor univerzálny. Teritoriálna doktrína Al Caponeho: Každý bos ovláda územie, ktoré pokladá za svoje výlučné vlastníctvo. Bosovia predchádzajú vzájomnému zničeniu. Vlády uzatvárajú aliancie, aby predišli neželaným vojnám a nadnárodné organizácie sa im podriaďujú na území národných štátov. Bosovia zločineckých organizácií sa boja „superkmotra“, ale konšpirujú, aby sa dostali na jeho miesto.

Vláda je netvorom dvoma spôsobmi: utláča svojich občanov a nivočí občanov iných krajín vojnou a okupáciou. Keď vláda vraždí, treba ju zastaviť silou inej organizácie. Mier je azda najstarším a najtrvalejším ideálom ľudstva. Organizácie ochraňujú svoj mier a poriadok násilím. Najmocnejší ochranca je najnebezpečnejším nepriateľom. Železná klietka organizácie má mnoho foriem, vládu, políciu, pravo, administratívu, obchod aj organizovaný zločin. Organizácie sú navzájom prepojené. Nevíťazí zákon nad zločinom, ani spravodlivosť nad neprávom, ale záujem nad záujmom a organizácia nad organizáciou.

Liberalistické posolstvo drsného individualizmu znie: slabí majú smolu. To platí nielen o jednotlivcoch, ale aj o národoch. Štáty sa stali vlastníctvom korporácií a národy vlastníctvom organizácií. Jednotlivec sa dostáva do konfliktu s organizáciami ovládanými chamtivými podnikateľmi, karieristami bažiacimi po moci a maniackymi vedcami.

Spoločným menovateľom premien je nadvláda nadnárodných korporácií, ktoré určujú pravidlá hry. Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Svetová obchodná organizácia (WTO) a ďalšie organizácie ponížili superveľmoci na platcov sankcií. WTO v auguste 2002 uvalila na federálnu vládu USA pokutu štyri miliardy dolárov za dotácie exportu porušujúce medzinárodné obchodné dohody – bez práva členských štátov vetovať rozhodnutie.

Nadnárodný koncern je novou organizačnou formou odvekej túžby po svetovláde. Globálne impérium nie je ideálne demokratické, ale je ľudskejšie ako totalita – jeho princípom nie je dobyvačná lúpež, ale spotreba. Automatické výrobné linky potrebujú viac spotrebiteľov ako výrobcov. Len hlúpy obchodník vraždí svojich zákazníkov. Nikto nie je taky chudobný, aby sa na ňom nedalo zarobiť. Konečným cieľom konzumnej spoločnosti je výroba spotrebiteľa. Zbraňou spotrebiteľa je odmietnuť spotrebu.

Korporatívny štát mrzačí telo, aby si podrobil ducha. Trpiace telo je ochotné prijať diktát ideológie. V priemyselnom feudalizme diktujú politiku tela globálne korporácie. Sídlom utópie spotreby je telo – krásne telo predstavuje zdravú spoločnosť ideálneho štátu. Reklama tela je rasizmus mediálneho ideálu (profesionálny šport, kulturistika, voľby kráľovien krásy, obchod s liekmi a kozmetikou). Konzumná eugenika redukuje človeka na organizované telo.
Korporácie rozprestierajú chápadlá po celej planéte a používajú štáty ako nástroje na svoje hospodárske záujmy. Telom a krvou nadnárodných organizácií sú informácie, nie ľudia. Organizácia nezávisí od životov, z ktorých sa skladá, sama je formou života. Prevláda nad ľuďmi, ako je telo vyššou formou než jeho bunky. Človek je schránkou a dopravným prostriedkom informácie a jeho hodnota sa meria ich cenou. Organizácia nie je človek, prečo by sa mala starať o ľudí ináč ako o svoje nástroje?

Privatizovaná moc neváha použiť násilie, keď je lacnejšie ako iné metódy. Korporatívni operátori sú rovnako krutí ako agenti vládnych služieb. Obrovské zdroje a moc umožňujú korporáciám uplatňovať vlastnú spravodlivosť pomocou práva, napriek právu a namiesto práva. Ťažisko korporatívneho práva sa presunulo z ovládania hmotného majetku a zamestnancov na kontrolu informácií. Sú najvýnosnejším obchodným artiklom, zdrojom najväčšej moci, platidlom a menou. Peniaze ako obeživo nahradili naturálnu výmenu tovaru a výmena informácií nahradila kolobeh peňazí – platí sa bezhotovostne a väčšina peňazí existuje len virtuálne, v databázach počítačov.

Vyvrheli môžu žiť v prítmí spoločnosti, na perifériách medzi odpadkami, bez ochrany polície a bez dohľadu sociálnych kurátorov. Miesto bez zákona, bez budúcnosti a bez nádeje.

Čoraz viac ľudí žije v kyberpriestore. Virtuálnym krajinám dominujú korporácie.

Na záver si zhrňme desatoro organizačného netvora: kontrola výroby a spotreby, kontrola vedecko-technického pokroku, kontrolovaná nerovnosť, kontrola výchovy a citov, kontrola myslenia a súkromia, kontrola komunikácie, kontrola drogami, kontrola disidentov, kontrola vojny a mieru a nekontrolovaní vodcovia.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.