Je asi dobojované. Donald Trump ešte trochu vystrkuje rožky, ale už si uvedomuje, že prehral a že novým prezidentom bude Joe Biden. V tejto súvislosti sa mnohí svetoví analytici a novinári predbiehajú v predpovediach toho, ako „strýko Joe“ bude riadiť krajinu a aké bude mať priority. Tejto téme roziahlu časť venoval aj americký magazín Commentary, založený v roku 1945.
Očakáva sa, že do funkcie štátneho tajomníka a ministra zahraničia navrhne Biden svojho bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť, Tonyho Blinkena. Na jeho miesto vymenuje Jakea Sullivana, „tlačenku“ a hlavného poradcu Hillary Clintonovej. Podľa amerického magazínu bývalú zástupkyňu štátneho tajomníka pre veci Afriky, Lindu Thomas-Greenfieldovú, Biden vymenuje za šéfku amerického zastupiteľstva v OSN.
Commentary ďalej informuje o reakcii médií na margo zahraničnopolitických výziev, ktorým budú čeliť Bidenovi ľudia. Podľa Times sa Tony Blinken bude zaoberať „spomaľovaním“ stále ambicióznejšej Číny a upevňovaním vzťahov s Indiou a ďalšími ázijskými krajinami. CBS News očakáva, že Linda Thomas-Greenfieldová sa bude musieť venovať situácii na Blízkom východe. Tá sa dramaticky zmenila, preto bude treba obnoviť dohodu s Iránom. Podľa ďaľších médiíí sa Jake Sullivan pokúsi oživiť tie medzinárodné dohody, ktoré Donald Trump zrušil a nastane tzv. „globálny diplomatický útok USA“.
Americký magazín podotýka, že ani média a ani Bidenovi ľudia zatiaľ nekomentujú možný vývoj vzťahov s Ruskom, čo podľa Commentary naznačuje, že Bidenov tím nepovažuje riešenie tejto otázky za súrne. Pripomína, že Trump aj napriek svojej „priateľskej“ rétorike, porušil takmer všetky vzťahy s Ruskom a preto nová administratíva už takmer nemá čo zhoršovať.
Commentary prekvapuje, že sa Demokrati nevyjadrujú o budúcnosti vzťahov s Ruskom. „V priebehu ostatných štyroch rokov politici z Demokratickej strany stále poukazovali na „tajnú ruku“ Ruska. Samotný prezident sa s takou zjavnou úctou správal voči prezidentovi Vladimírovi Putinovi, že Demokrati často predpokladali, že asi odovzdáva celý arzenál ruskému despotovi. Domnievali sa, že politika administratívy Trumpa je „kapituláciou“ pred ropnou kleptokraciou a to aj napriek tomu, že administratíva Trumpa podporovala domácu ťažbu ropy na úrovni, ktorá znižovala vysoké ceny ropy. Tieto vraj Putin potreboval na to, aby zapchal diery v rozpočte svojej krajiny,“ tvrdí Commentary.
„Nevraživosť 45. prezidenta voči NATO a jeho spojencom sa považovala za ďalší bod zo „zoznamu prianí Vladimíra Putina“ a to aj napriek tomu, že Trump v skutočnosti NATO rozširoval. Odstúpenie od dohôd, ktoré od čias studenej vojny stratili na aktuálnosti, ako napr. Dohoda o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, alebo Dohoda o „otvorenom nebi“, prezentovali ako „darček Rusku“, aj keď USA boli jedinou stranou dohody, ktoré dodržiavali jej podmienky,“ prizvukuje Commentary.
Poukazuje na to, že Trump sa vyjadroval o otázkach bezpečnosti v Európe tak, akoby mu to diktovali z Moskvy. Kritizuje aj zámer Trumpa odsunúť americké vojska zo Sýrie. Podotýka, že: „Teraz konečne Demokrati majú šancu likvidovať všetky predpokladané straty, ktoré americkým záujmom spôsobila úcta Trumpa voči Putinovi. Hlavnou prioritou je predĺženie dohody o kontrole zbraní.“ Autori článku sa čudujú a zdôrazňujú, že Demokrati by podľa nich mali mať iné hlavné ciele, pretože platnosť zmluvy nevyprší dokonca ani v budúcom roku.
Commentary pripomína, že napriek priateľskej rétorike voči Rusku, Trump stále zhoršoval vzťahy s Moskvou. „Zavedenie sankcií v súlade so zákonom Magnitského proti spojencom Putina, vyhosťovanie ruských diplomatov, zabratie majetku ruského konzulátu v USA, nátlak a pravidelné vojenské útoky na spojencov Ruska v Iráne a Sýrii – toto všetko sa nedá označiť za prácu administratívy, ktorá prechováva náklonnosť voči Kremľu. Vo všeobecnosti, administratíva Trumpa zaujala agresívnu pozíciu voči Rusku a tvorcovia tejto politiky sa v súčasnosti netešia úcte zo strany najhorúcejších fanatikov prezidenta,“ celkom spravodlivo poznamenávajú autori článku.
„Možno toto všetko privádza Joeho Bidena do rozpakov. Stane sa prvým novým prezidentom od roku 2001, ktorý vstúpi do svojej funkcie bez toho, aby plánoval „reštartovať“ vzťahy medzi USA a Ruskom pod zámienkou, že jeho predchodca zbytočne tieto vzťahy pokazil. Ak je to nepostačujúce, zahraničnopolitické priority zvoleného prezidenta neoficiálne prezrádzajú to, čo Demokrati nemôžu povedať nahlas. Že napriek štvorročnej hystérii liberálov, keď ide o vzťahy Ameriky s Ruskom, tak nie je čo „reštartovať“, uzatvárajú svoj komentár autori článku v americkom magazíne Commentary.
Aj keď by sme s viacerými pasážami v tomto článku nesúhlasili, celkový záver je úplne spravodlivý. Napriek svojej „kamarátskej“ rétorike voči Rusku, Trump totálne zhoršil vzťahy s Ruskom a to do takej miery, že nový prezident Joe Biden pomaly nemá čo zhoršovať. Ale vzhľadom k tomu, že má okolo seba „šikovných“ ľudí, tak tí určite niečo vymyslia.
Zdroj: Whatever Happened to ‘Russia, Russia, Russia’? Commentary, 23.11.2020