Európske dlhopisy so záporným úrokom pôjdu na dračku.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, narastá na európskom kontinente počet koronavírusom infikovaných osôb, ako aj počet zomrelých, čo vraj môže súvisieť s prestarnutou štruktúrou obyvateľstva a súčasným výskytom viacerých chorôb. Jednotlivé štáty starého kontinentu prijímajú na pozastavenie šíriacej sa choroby COVID-19 reštriktívne opatrenia. Vyhlasujú núdzové stavy, zavádzajú rôzne úrovne lockdownu s negatívnym dopadom na domácu ekonomiku. Následne sa zadlženosť štátov s narastajúcim deficitom verejných financií k HDP zvyšuje.
Pre niektorých ekonómov je prekvapením, že napriek nárastu peňazí na finančných trhoch z prostredia centrálnych bank, sa inflácia nezvyšuje. Samozrejme, že ekonomické dopady pandémie v jednotlivých členských štátoch EÚ závisia od toho, ako sa u nich doteraz hospodárilo s verejnými financiami a tiež od toho, ktorý sektor národného hospodárstva sa najviac podieľa na raste HDP. Najhoršie sú na tom Španielsko, Taliansko a Francúzsko. V ich ekonomike majú najväčší podiel služby a zadlženosť verejných financií kulminuje okolo 100 percent k HDP. O niečo lepšie sú štáty ako Slovensko, ktorých ekonomika závisí predovšetkým od exportu a navyše náš deficit verejných financií bol vlani pod jedno percento HDP.
Najlepšie dopadnú krajiny s väčším podielom spracovateľského priemyslu a exportu s nízkym podielom zadlženosti, kam sa radí hlavne Nemecko. Tento stav je dôvodom, prečo spomenuté tri štáty únie sa pri oživení svojich domácich ekonomík najviac spoliehajú na grantové peniaze z fondu obnovy. Tie totiž nemusia vracať a Európska komisia ich chce získať emitovaním európskych dlhopisov za záporný úrok. Podľa všetkého na záchranu ekonomiky starého kontinentu najviac prispeje Nemecko.
V ostatných štátoch únie to vyvoláva oprávnenú diskusiu, že po odchode Británie z EÚ, si týmto Nemecko ešte viac upevní svoje postavenie v európskych štruktúrach. Bez súhlasu Nemecka by však Európska komisia nemohla v rámci fondu obnovy emitovať spoločné európske dlhopisy, ktorých úročenie je záporne. Investori na medzinárodných finančných trhoch na nich prerábajú, pretože Európska komisia im bude vracať menej peňazí, ako si od nich požičala. Avšak prerobili by ešte viac, keby zahraniční investori kupovali štátne dlhopisy Nemecka ale aj Slovenska. O tomto sme sa presvedčili pri terajšom emitovaní dlhopisov z programu SURE na záchranu zamestnanosti.
Zahraniční investori najviac zarobia na štátnych dlhopisoch spomínaných troch zadlžených ekonomík únie, pretože tie sa predávajú len s kladným úrokom. Ako sa napokon táto pomoc na záchranu všetkých členských štátov eurozóny premietne do očakávanej fiškálnej únie (tá doteraz neexistovala a malo to negatívny vplyv na stabilitu eura), si musíme počkať.
Zdaňovanie digitálnych spoločnosti.
Dnes nás viac zaujíma, ako chce Európska komisia dohliadnuť na to, aby „lacnejšie získané peniaze“ boli napokon viac investované v prospech budúcich štrukturálnych zmien na európskom kontinente. Sem patrí aj toľko diskutované zdaňovanie amerických digitálnych firiem, ktoré ako vieme, neplatia dane tam kde zarobili obrovské zisky, ale tam kde sú dane najnižšie. Potom určite nebudú problémy nielen s financovaním projektov v rámci európskeho rozpočtu, ale ani s financovaním budúcich nákladov do digitálnej a zelenej ekonomiky. Tie však budú stáť európskych daňových poplatníkov obrovské peniaze.
Autor: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm