Pokým v roku 2018 boli terčom vlády Roberta Fica a neskôr Petra Pellegriniho, dnes má dôvod nespokojnosti Slovákov iné meno: Igor Matovič.

Na budove Národnej banky Slovenska sa premieta nápis „November 1989“ ako pripomienky na výročie Nežnej revolúcie. Je 17. november a popod budovu NBS kráčajú inokedy rušnou dopravnou tepnou mesta stovky ľudí. Smerujú k Prezidentskému palácu. Tu sa ich zozbiera okolo 12-14 tisíc.

Nepokoje pred úradom vlády aj pred parlamentom

Ešte podvečer sa časť demonštrujúcich presunula spred prezidentského paláca pred úrad vlády, ktorý bol prísne chránený. Po tom, ako začali potýčky medzi futbalovými ultras a ťažkoodencami sa však dav vrátil naspäť pred Prezidentský palác. Nechcú násilie, aby vláda nemohla následne ich protesty spochybňovať. Zastúpenie medzi protestujúcimi je pestré. Nájdete tu dôchodcov i ľudí v produktívnom veku, ženy aj mužov, podnikateľov i pracujúcich, spomínaných ultras, voličov opozície, nevoličov, prívržencov menších radikálne pravicových strán, ale aj voličov Igora Matoviča. Bývalých.

„Tak čo vám poviem, človek sa nechá na staré kolená zblbnúť,“ odpovedá pani Irena na otázku, prečo volila v marcových voľbách Matoviča. Je dôkazom, že protestu sa zúčastňujú ľudia z mnohých táborov. Čo ich zjednocuje je odpor voči tomu, ako vláda postupuje v boji s nákazou covidu.

„Pri tých, čo vládli pred ním si človek myslel, že už horší od nich nebudú a pozrite,“ hovorí a dodáva, že sa nesklamala prvýkrát. No prvýkrát zrejme k voľbám nepôjde. Náš krátky rozhovor sa ale blíži ku koncu – protest pred palácom sa pomaly rozchádza a pani chce stihnúť autobus do Pezinku.

Medzi rečníkmi sa vystriedali Ján Čarnogurský, exposlanec Peter Marček či poslanci za ĽSNS. Posledná menovaní v závere mítingu vyzvali rozchádzajúcich sa ľudí na pochod k parlamentu. Dav cestou na hradný kopec skanduje: „Diktátor Matovič!“

Fašisti aj spojenci

Pri príchode k parlamentu sa začínajú potýčky. Ťažkoodenci prehradili vstup k budove, no šarvátky trvajú len krátko. Poslancov ĽSNS policajti pustili, zvyšok pochodujúcich zostal pred schodiskom. Dav občas častuje policajtov nadávkami, označuje ich za zradcov či fašistov, inokedy skanduje: „Poďte s nami!“ či „Prilby dole!“. Ťažkoodenci nereagujú.

„Aj vy máte rodiny – rodičov, deti. Čo to nevidíte, kam nás ten zmrd doviedol? Ste s tým spokojní,“ kričí na ťažkoodencov jeden z demonštrantov v kukle.

Po krátkych príhovoroch kotlebovcov sa dav pomaly začína rozchádzať. Zostala len skupinka radikálov, ktorá iniciuje ďalšiu potýčku. Tá je zároveň bodkou za celým protestom.

Fico po svojom, pre ministra sú protestujúci opice

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico spolu s členmi vedenia strany, najprv podporili utorkový protest. Neskôr svoj postoj prehodnotili a usporiadali len improvizovaný míting pred budovou parlamentu. Smerácke vedenie vyšlo von, uctiť si pamiatku Alexandra Dubčeka. Tu ich čakalo niekoľko stoviek ľudí, ktorí si vypočuli krátky prejav.

"My sme si mysleli po voľbách, že to bude iba súboj o sociálny štát. Ale oklamali sme sa, pretože vidíme, že dnes rovnocenne so sociálnym štátom musíme bojovať za základné veci, ktoré sa týkajú slobody, demokracie a právneho štátu," vyhlásil Fico a následne vyzval prítomných, aby sa v prípade svojej účasti na proteste v centre mesta správali zdržanlivo a slušne.

Predseda SNS Andrej Danko takisto najprv prisľúbil účasť, deň pred protestom ju však odvolal. Predseda novozaloženej strany Hlas-SD Peter Pellegrini zase ľudí vyzval, aby svoj nesúhlas vyjadrili zapálením sviečky v okne.

Naproti tomu koaliční politici ľudí od účasti na proteste odrádzali. Nepomohol fakt, že platí zákaz zhromažďovania sa. Minister vnútra Mikulec informoval, že do davu sa chystajú aj ozbrojení ľudia. No ešte viac pobúril verejnosť minister obrany Jaroslav Naď, ktorý chcel najprv nasadiť na protesty vojenskú políciu a počas protestov samotných ľudí na námestiach označil dosť nevyberavo. „Ja normálnych ľudí nevidím demonštrovať, iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov,“ napísal minister na sociálnej sieti.

Čo ďalej?

Veľká časť verejnosti si po prvotnej eufórii z toho, že sa ich v uliciach zišlo niekoľko tisícok, kladú otázku, čo ďalej. Aký má byť postup k odstaveniu Matoviča? Ďalšie protesty, petícia, štrajky? Petície bežia už dve. Jednu spustili v auguste Dankovi národniari, ďalšiu exminister školstva Juraj Draxler. O iniciovaní petície za referendum o predčasných voľbách hovoria aj Robert Fico a Peter Pellegrini. Každý však o svojej petícii.

V súčasnosti sa teda nejaví problémom podpora viac ako 350 000 ľudí potrebných k vypísaniu referenda, ale skôr dohoda o netrieštení síl. Koľko živelných protestov musí ešte prebehnúť, alebo koľko podpisov nahnevaných občanov musí vyjsť nazmar v sólo-petíciách, kým opozícia nezačne svoje kroky koordinovať, zostáva otázne.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.