Tím ruských vedcov matematickým vyhodnotením, pomocou korelačného koeficientu, dokázal priamy vzťah medzi očkovaním proti chrípke a prípadmi nového koronavírusu. Na základe výskumu predpokladajú, že vysoká miera úmrtnosti ľudí na vírus SARS-CoV-2 v provincii Bergamo, ktoré bolo epicentrom talianskeho koronavírusu, súvisí s jesenným masovým bezplatným očkovaním ľudí nad 65 rokov proti chrípke, pneumokokom a ovčím kiahňam v novembri 2019.

Takisto preskúmali výskum amerického vojenského lekára, ktorý študoval štatistiku sezónnych akútnych respiračných infekcií u amerických vojakov a zistil, že ľudia očkovaní proti chrípke, majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť nákazy infekciami z rodiny koronavírusov. Tento jav nastáva kvôli ADE. Podstatou fenoménu ADE je, že protilátky produkované po očkovaní, naopak pomáhajú novému vírusu efektívnejšie infikovať bunky. Vďaka tomu sa vírus množí oveľa rýchlejšie a ochorenie sa môže zhoršovať. Podľa virológov mohol fenomén ADE spôsobiť zvýšenú úmrtnosť na koronavírus v provincii Chu-pej kvôli skutočnosti, že populácia už mala iné koronavírusy.

Moderná medicína verí, že očkovanie je jedným z najúčinnejších prostriedkov na špecifickú ochranu človeka pred infekčnými chorobami. Hlavným princípom očkovania je zavedenie oslabeného alebo usmrteného patogénneho činidla alebo umelo syntetizovaného proteínu, peptidu, DNA alebo RNA časti patogénu do tela, s cieľom stimulovať produkciu protilátok. Podľa čl. 5 ods. 1 ruského Federálneho zákon č. 157-FZ zo 17.9.1998 „O imunizácii infekčných chorôb“, majú občania právo na úplné a objektívne informácie od zdravotníkov o možných komplikáciách po očkovaní“.

Tie sú však v rozpore s typickými predstavami o imunite, ktoré lekári získavajú z učebníc. Niektoré vakcíny vytvorené v súlade s takýmito predstavami o úlohe T- a B- systémov imunity, nielenže nemôžu chrániť telo pred infekciou, ale ani ho stimulovať. Tento jav zosilnenia, závislý od protilátok (ADE), bol popísaný už v roku 1964. Neskôr bola objavená úloha ADE v patogenéze závažných foriem hemoragickej horúčky vírusu dengue. Zistilo sa, že prítomnosť protilátok v krvnom sére po ľahko prenosných prípadoch horúčky dengue, vedie k závažnému priebehu ochorenia.

Špecifické protilátky v ADE tvoria s vírusom krehké komplexy, ktoré mu pomáhajú infikovať hostiteľské leukocyty nesúce špecifický receptor Fc