Druh Ireny Biháriovej, ktorá sa verejne pochválila vyznamenaním od riaditeľa protiextrémistického útvaru NAKA, ktorý aj samotní policajti a verejnosť vníma ako ideopolíciu, tvrdí: slovenská populácia je, bohužiaľ, dlhodobým lídrom v oblasti dôvery v rôzne druhy konšpirácií. Dôvodom je vraj skrytý antisemitizmus, myslí si Daniel Milo – „expert“ na extrémizmus z Globsec Policy Institute. „Dôvodom, ktorý môže vysvetliť vysokú mieru dôvery v konšpirácie, je skrytý antisemitizmus. Môže to pôsobiť paradoxne, pretože na Slovensku zostalo po skončení druhej svetovej vojny veľmi málo obyvateľov židovského pôvodu, pretože boli buď vyvezení do koncentračných táborov alebo odišli do Izraela. Napriek tomu niekde v podvedomí Slovákov pretrváva určitá miera antisemitizmu, ktorá sa prejavuje aj v dôvere v antisemitské konšpiračné teórie. Tie sú akýmsi základom, z ktorého množstvo ďalších konšpirácií vyviera. Židia boli historicky dlhodobo považovaní za nejakú skupinu ľudí, ktorá údajne ťahá za nitky rôznych inštitúcií a vlád. Preto bude veľmi zaujímavé sledovať, ako dopadne utorkový protest, ktorý sa bude konať v symbolický deň, 17. novembra. Tento deň sa stal už v 30. rokoch symbolom študentského odporu proti nacizmu, neskôr bol symbolom pádu komunizmu. Je to deň, ktorý je symbolom boja za demokraciu a rozhodli sa ho využiť práve antidemokratické sily. Považujem to za absolútny cynizmus a zneužívanie odkazu študentov z roku 1989, ako aj ich predchodcov z čias okupácie Československa nacistickým Nemeckom,“ myslí si Daniel Milo.

Problém vidí aj v prezentácií hoaxov politicky činnými osobami: „Dosah na populáciu je, pri verejne činných osobách zásadný. Vidíme to napríklad na poklese miery ochoty očkovať sa. V apríli z prieskumov verejnej mienky vyplývalo, že 40 percent ľudí by sa chcelo dať zaočkovať, ak by sa objavila vakcína. Dnes už je to len 23 percent. Tento pokles môže mať súvis aj s dezinformáciami, ktoré mnohí politici šíria, uvedomujúc si, že slovenská populácia je, bohužiaľ, dlhodobým lídrom v oblasti dôvery v rôzne druhy konšpirácií.“  Tento stav je podľa neho spôsobený aj tým, že na Slovensku je nízka miera dôvery v systém, demokraciu a usporiadanie spoločnosti. Krízou dôvery si prechádzajú mnohé krajiny, ale Slovensko je v tomto zmysle nadpriemerné. Len 38 percent slovenskej populácie je spokojných s tým, ako demokracia funguje.

Ďalej je presvedčený, že ak šíritelia medicínskych hoaxov svoje nezmysly postavia na konšpiračných teóriách o tom, ako svetu vládnu nejaké zlé firmy a všetkých idú očipovať, zamiešajú do toho nejaké politické obsahy, zvýši to ich výtlak na sociálnych sieťach. „Covid pandémia bola bodom obratu, keď sa tieto prúdy začali zlievať. Vidíme to nielen na Slovensku, ale aj v Spojených štátoch, kde sa téma prístupu k pandémii, k ochranným opatreniam, k rúškam, k lockdownu, stala vysoko politizovanou. A samotné rúško má veľkú symbolickú hodnotu. Rúško je niečo hmatateľné, čo v ich ponímaní symbolizuje útlak. A zároveň si mnohí doteraz na rúška nezvykli, nie je príjemné ich mať celý deň na tvári. A keď niekto vehementne brojí proti tomu a ponúka ľuďom falošné argumenty o otrave CO2 a podobné nezmysly, tak ľudia sú náchylní počúvať. Rozšírením svojho tematického záberu oproti svojim štandardným témam, môžu získať hlasy ľudí, ktorí by s nimi v ďalších desiatich témach nesúhlasili, ale zdieľajú s nimi odpor voči rúškam či ekonomickým obmedzeniam,“ hodnotí.

Daniel Milo zastáva názor, že trestať iné názory je nutné aj za pomoci „nástrojov“ súkromných spoločností a mimovládneho sektora, keďže štát už podľa neho, na to nestačí. A práve toto je jednoznačným dôkazom o fašistickom zmýšľaní Daniela Mila a jemu podobných ľudí okolo Globsec a zahraničím koordinovanej časti mimovládneho sektora.

„Chcem vyzdvihnúť, že vznikla iniciatíva na vytvorenie takéhoto materiálu. Je to niečo, po čom sme v rámci Globsecu a občianskej spoločnosti dlhšie volali. Slovensko totiž výrazne zaostáva v oblasti informačnej či kognitívnej bezpečnosti. V tomto materiáli sa prvýkrát objavila definícia, čo sú to tie informačné operácie, aké sú ich aspekty, kategorizuje ich podľa stupňa nebezpečnosti a navrhuje postup, akým sa má postupovať. Toto sú všetko vysoko pozitívne aspekty. Problém vidím v užšom chápaní dezinformácií. Tento materiál akoby nepokrýval časť spektra, napríklad dezinformácie s cieľom ekonomického zisku. Ale možno v rámci medzirezortného pripomienkového konania bude možnosť to ešte doladiť.

Kľúčom na riešenie situácie, v ktorej sme sa ocitli, je veľmi úzka spolupráca naprieč sektormi. Dnes sa už nemôžeme tváriť, že štát so svojimi prostriedkami a kapacitami dokáže konkurovať a vyvažovať vplyv, ktorý v online prostredí majú dezinformační aktéri, to je čistá ilúzia. Štát nedokáže držať krok s aktérmi, ktorí šíria klamstvá, nezmysly a konšpirácie. Ak chce efektívne komunikovať, tak by som očakával širšie zapojenie akademickej sféry, súkromnej sféry pri vývoji nástrojov, mimovládneho sektora, ktorý už realizoval rôzne vzdelávacie a informačné pilotné projekty… Toto je recept, ktorý pred nami vyskúšali aj mnohé iné krajiny, napríklad Fíni či Pobaltie, ktorí čelia oveľa väčšiemu a silnejšiemu susedovi. Treba využiť všetky kapacity v rámci štátnej správy aj mimo nej.

Európska únia je subjektom, ktorý zohráva v tejto téme od roku 2015 – 2016 kľúčovú úlohu. Nie je náhoda, že práve na pôde EÚ bolo prijaté prvé rámcové rozhodnutie o boji proti hybridným hrozbám, ktoré de facto zaviedlo tento pojem. Únia tiež bola lídrom pri snahách na ochranu integrity volieb, keď prijala akčný plán boja proti dezinformáciám pred európskymi voľbami. Bola to EÚ, ktorá priviedla k rokovaciemu stolu predstaviteľov veľkých online platforiem, aby podpísali Kódex správania a Kódex postupov, teda dobrovoľné záväzky sociálnych médií na odstraňovanie ilegálneho či klamlivého obsahu. Vidieť teda, že EÚ je v tejto oblasti kľúčová. V týchto dňoch sa pripravujú nové pravidlá na reguláciu sociálnych sietí a veľkých internetových spoločností. Chystaná smernica o digitálnych službách (Digital Services Act) bude zlomovým momentom vo vzťahu medzi štátmi a veľkými platformami. Očakáva sa veľký odpor zo strany veľkých prevádzkovateľov, ale niečo podobné sa dialo aj pri GDPR. No ukázalo sa, že obavy boli zbytočné a nové pravidlá viedli k posilneniu ochrany zákazníkov a EÚ de facto udala tón pre celý svet.

My z vlastnej iniciatívy dlhodobo komunikujeme s predstaviteľmi štátnej správy. Robili sme to za minulej vlády, robíme to aj teraz. Považujem to totiž za vysoko odbornú tému, ktorá by nemala byť predmetom politizácie. Máme teda vytvorené komunikačné platformy a kanály, v rámci ktorých sa na odbornej úrovni pravidelne stretávame s predstaviteľmi rôznych štátnych inštitúcií, a ukazujeme im výsledky našich prieskumov, analýz a odporúčania či už v oblasti strategickej komunikácie, zvyšovania odolnosti Slovenska alebo v oblasti hybridných hrozieb, dodáva Daniel Milo.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Utorkový protest je cynizmus a zneužívanie odkazu študentov z roku 1989, vraví Daniel Milo, Denník N, 16.11.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.