Slepá viera môže viesť k strate zdravého rozumu, utlmeniu morálnych zábran a páchaniu násilia. Teda k presnému opaku toho, k čomu by spiritualita mala viesť.

Hriechy stredoveku

Popri rôznych nebezpečných sektách nemožno opomenúť zločiny rímskokatolíckej cirkvi, ktorá sa v minulosti dopustila rôznych krutostí najmä v období stredovekej inkvizície, keď, ako píše francúzsky historik Jean-Michel Sallmann v knihe Bosorky – nevesty Satanove (v slovenskom preklade vyšla v roku 1994), končili na hraniciach ženy obvinené z čarodejníctva už len za to, že mali na tele materské znamienka označované súdobými inkvizítormi za znamenia diabla. A nesmiernou bezcitnosťou sa preslávil napríklad aj pápežský legát Arnold Amarich, ktorý v roku 1209 nariadil vyvraždiť 20000 obyvateľov francúzskeho mesta Béziers, pretože odmietli vydať skupinu členov náboženského hnutia katarov.

Čo sa týka menších kresťanských spoločenstiev, za zločin, i keď neporovnateľne nižšieho rozsahu ako v spomenutých prípadoch, v podstate možno považovať i sebatrýznenie praktizované stúpencami hnutia flagelantov v 13. až 15. storočí. To spočívalo na báze individuálneho presvedčenia o oslobodení od hriechov skrz utrpenie, nešlo teda o akt nanútený či prikázaný autoritami. Podobne si na základe vlastného svetonázoru spôsobujú ujmu na zdraví Svedkovia Jehovovi, keď odmietajú krvné transfúzie.

V čase vlády Jána Kalvína, zakladateľa tzv. kalvinizmu, vo švajčiarskej Ženeve (v rokoch 1541 – 1564), už došlo k násilným trestným činom, keď popravili 56 mešťanov, ktorí mali výhrady voči Kalvínovmu učeniu alebo porušili jeho predpisy.

Novodobé sekty

Koncom 40. rokov založil muž menom Krishna Venta kult Fontána sveta. Vydával sa za mesiáša a podarilo sa mu zmanipulovať niekoľko desiatok ľudí, ktorí mu neváhali odovzdať svoje majetky. Za získané financie kúpil asi desaťhektárový pozemok, kde postavil centrum sekty. Areál, ktorý nazýval svätou zemou, sa následne stal miestom, na ktorom dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu naivných členiek spoločenstva, ako i k vyvolávaniu rasovej neznášanlivosti. Vodcu hnutia napokon v decembri 1958 zavraždili pri bombovom útoku dvoch bývalých nespokojných členov hnutia. Myšlienky Krishnu Ventu inšpirovali Charlesa Mansona, vodcu sekty Rodina, ktorej stúpenci sa v roku 1969 preslávili brutálnou masovou vraždou šiestich ľudí, vrátane americkej herečky Sharon Tatovej, manželky režiséra Romana Polanského, a jej ešte nenarodeného dieťaťa.

V roku 1955 vzniklo v americkom Indianapolise náboženské hnutie Chrám ľudu pod vedením reverenda Jima Jonesa. Ten bol už od detstva fascinovaný náboženstvom a všetkým, čo súviselo so smrťou, a ako malý chlapec rád kázal na pohreboch zvieracích miláčikov svojich susedov. Povráva sa, že niektoré zo zvierat dokonca sám zabil. Jones spočiatku uznával Bibliu, no neskôr k nej zmenil postoj a tvrdil, že kniha kníh síce obsahuje veľa právd, ale na druhej strane prispieva k pocitu nadradenosti bielych mužov nad ženami a „farebnými ľuďmi“. Preto preferoval vlastnú publikáciu s názvom The Letter Killeth, ktorú distribuoval členom spoločenstva. Jeho snom bolo vytvoriť ideálnu komunitu podobnú komunistickému modelu. Jej sídlom malo byť mesto Jonestown, ktoré začal budovať spolu so svojimi najvernejšími stúpencami v roku 1974 uprostred džungle v juhoamerickej Guyane. Stále však pôsobil aj v USA. V roku 1977 sa začali šíriť správy o údajnom sexuálnom zneužívaní členov sekty Jimom Jonesom. Médiá priniesli aj informácie o bití členov, ktorí chceli jeho spoločenstvo opustiť, ako aj o vraždách či o pláne masovej samovraždy. Jones následne stratil množstvo prívržencov a rozhodol sa odísť do Jonestownu. Tam ho navštívil kongresman Leo Ryan, ktorý chcel poznať skutočný stav vecí. Keď sa však k nemu pred odletom pridalo zhruba 20 členov Chrámu, ktorí odmietali naďalej plniť Jonesove rozkazy, na amerického politika a jeho chránencov zaútočila skupina neznámych vojakov. Výsledkom prestrelky boli piati mŕtvi – fotograf, bývalý člen sekty, dvaja spravodajcovia a kongresman Ryan.

Ihneď po incidente si Jones uvedomil vážnosť celej situácie a v strachu pred perzekúciou nariadil členom hnutia spáchať samovraždu. Ich telá našli až niekoľko dní po tragédii. Medzi obeťami bolo 276 detí a vodca kultu, ktorý sa zastrelil. V deň nešťastia – 18. novembra 1978, prišlo o život spolu 915 ľudí.

Autor: Pavol Ičo

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ