Tieto tri termíny však netreba vnímať meteorologicky či teologicky, sú to krycie názvy pre policajné operácie NAKA, ktorých cieľom je očistiť slovenskú justíciu od korupcie, prípadne pohnať na zodpovednosť bývalé policajné špičky a vyvodiť voči nim nielen politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Súčasná vládna garnitúra sa dostala k moci predovšetkým vďaka veľmi ostrej protikorupčnej rétorike. Dalo sa teda čakať, že skôr či neskôr nastane vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči skupine policajtov, prokurátorov či sudcov, ktorí neslúžili spravodlivosti, ale, naopak, brzdili ju a vytvárali vybraným vplyvným podnikateľom, či ľuďom napojeným na časť predchádzajúcej garnitúry nenáležite výhody.

O tom, že v slovenskej justícii to nie je celkom v poriadku, sa verejnosť dozvedela z prepisov Kočnerovej Threemy. Tento veľmi kontroverzný podnikateľ mal širokú sieť kontaktov medzi policajtmi, sudcami či politikmi, vďaka čomu jeho biznismodel vybavovača roky a roky a treba dodať, že naprieč striedajúcimi sa garnitúrami fungoval. To však všetko padlo v čase, keď bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený v kauze zmenky, predovšetkým však po tom, čo sa stal dôvodne podozrivým z objednávky vraždy Jána Kuciaka. V tejto kauze ho síce prvostupňový súd zatiaľ zbavil viny, Pandorina skrinka však už ostala otvorená.

Po tom, ako jeho blízky spolupracovník, v minulosti šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth dal vyšetrujúcim orgánom Kočnerov mobil aj s tajnou kombináciou v aplikácii Threema, mnoho vecí, o ktorých sa len hovorilo či tušilo, dostalo oveľa jasnejšie kontúry.  V tomto štádiu na to doplatila predovšetkým vtedajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská a sudca Vladimír Sklenka. Monika Jankovská  sa po prevalení kauzy musela vzdať nielen postu štátnej tajomníčky, ale nemohla si nakoniec uplatniť ani spočívajúci mandát sudkyne Krajského súdu v Trenčíne.

Orgány činné v trestnom konaní využili informácie z Threemy a začali konať. Ich vyšetrovacia činnosť nakoniec vyústila do akcie Búrka, keď NAKA zatkla trinásť sudcov, medzi nimi aj podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú, ale aj bývalú štátnu tajomníčku Moniku Janovskú. Ústavný súd nakoniec súhlasil s väzobným stíhaním pre piatich z trinástich sudcov.

Tak sa postupne začala rozkrývať justično-policajná chobotnica a na základe svedectiev spolupracujúcich obvinených, predovšetkým bratislavského sudcu nechválne známeho z Kočnerovej Threemy Vladimíra Sklenku bola pripravená ďalšia policajná akcia s krycím názvom Víchrica. Pri tejto policajnej akcii bol popri ďalších ľuďoch z justície zadržaný a obvinený aj významný a vplyvný slovenský právnik Zoroslav Kollár, ktorý bol známy predovšetkým ako expert na konkurzné právo. Známym bol aj ako filantrop či vďaka svojmu okázalému životnému štýlu. Žil v kaštieli a vlastní jeden z najdrahších super športiak Bugatti Veyron.

Policajná akcia Očistec potom logicky nadväzuje na predchádzajúce policajné akcie Búrku a Víchricu. Na rozdiel od nich však teraz necielila na justičné, ale na bývalé policajné špičky. Polícia postupne zadržala exprezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a ďalších bývalých vysokých policajných funkcionárov: Róberta Krajmera, Petra Hraška, Mariána Zetochu, Pavla Vorobjova, Ľudovíta Makóa, a už pred tým aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Po zadržaní týchto bývalých vysokých funkcionárov sa zdá, že  polícia má voľné ruky a môže bez problémov stíhať policajtov, sudcov či prokurátorov.  Treba však konštatovať, že celý tento boj NAKA za očistu justície, polície a prokuratúry má viacero chybičiek krásy.  Zdá sa, že najväčšia váha dôkazov spočíva na tvrdeniach spolupracujúcich obvinených, predovšetkým sudcu Vladimíra Sklenku,  ale aj bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorého zastupuje výrazne politicky exponovaný advokát Daniel Lipšic, ktorý nevylúčil kandidatúru na špeciálneho prokurátora. Zdá sa, že práve svedectvo Bernarda Slobodníka, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície, bolo kľúčové pre vzatie policajného exprezidenta Tibora Gašpara do väzby. Ten totiž deň pred svojim zatknutím podal práve na Bernarda Slobodníka trestné oznámenie  za ohováranie, respektíve krivú výpoveď.

Médiá v tejto súvislosti vďaka masívnym únikom z polície špekulujú nad tým, že v minulosti bola vytvorená paralelná či tieňová štruktúra, ktorá ovládala a riadila políciu . Na samotnom vrchole celej pyramídy bol oligarcha Norbert Bödör. Na prvom stupni riadenia bol policajný prezident Tibor Gašpar, na druhom stupni Róbert Krajmer, šéf protikorupčnej jednotky NAKA, ďalej Bernard Slobodník, šéf Národnej jednotky finančnej polície a Marián Zetocha, predchodca Pavla Vorobjova na čele spravodajskej jednotky finančnej polície NAKA. Tretiu úroveň riadenia zabezpečovali Peter Hraško, riaditeľ NAKA, Pavol Vorobjov bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky NAKA, ďalej Milan Mihálik zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA a nakoniec policajt z NAKA Západ Vladimír Bistáka. V neposlednom rade s touto skupinou spolupracovala aj dvojica referentov protikorupčnej jednotky NAKA Západ Milan Žáčik a Ivan Bobocký. Podľa svedectiev niektorých obvinených externe s Bödörovcami spolupracoval aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Ľudovít Makó, riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.

Do celej akcie Očistec neštandardne zasahovali niektoré vybrané médiá. Jeden zo žurnalistov na pripravovanú operáciu upozornil niekoľko hodín dopredu na facebooku, čo jasne svedčí o tom, že v lepšom prípade sú z elitných policajných zložiek neprijateľné úniky informácii do niektorých spolupracujúcich médií, v horšom prípade médiá a polícia konajú na politickú objednávku a nepohodlných policajných funkcionárov mediálne pranierujú a lynčujú. Nakoniec v tomto zmysle sa na tlačovej konferencii vyjadril aj predseda Smeru Robert Fico, ktorý vyzýval médiá, ale aj orgány činné v trestnom konaní na rešpektovanie prezumpcie neviny poukázaniam aj na neprípustnú škandalizáciu sudkyne zo Žiliny, ktorú NAKA teatrálne zatkla a potom po podaní vysvetlenia potichu a bez ospravedlnenia prepustila.

K akcii Očistec sa vyjadril aj exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorý spochybnil objektívnosť a nestrannosť vyšetrovateľov. Podľa jeho informácií sú obvinenia voči bývalým policajným špičkám veľmi všeobecné, nekonkrétne, postavené na chodbových rečiach, bez relevantných dôkazov. Podľa Roberta Kaliňáka je dôkazná situácia súčasných policajných jednotiek veľmi slabá a ráta sa so sústredením psychickým nátlakom na vyšetrovaných, čo je v demokratických krajinách neprípustné. Zároveň vyslovil presvedčenie, že takto vedené vyšetrovanie a prípadný súdny proces neprejde „auditom“ Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a je možné, že vďaka hrubej neprofesionalite súčasných policajných zložiek a skutočnosti, že plnia predovšetkým politickú objednávku, budú možno aj niektorí vinní obžalovaní nakoniec prepustení.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.