Každá krízová doba – i tá súčasná „koronahysterická“ – vytvára živnú pôdu pre rozbujnenie politických, spoločenských a duchovných prúdov ponúkajúcich východiská a riešenia. Veľké hospodárske krízy v ére globálneho oligarchického kapitalizmu však nevznikajú mimovoľne, ale preto, aby urýchlili chystané spoločenské zvraty a otupili ostrie odporu. Ak sa má z nemožného stať možné a z možného neúprosná realita, nesmie sa vzdorovaniu väčšinovej populácie ponechávať voľné pole pôsobnosti. To je parketa pre hnutie new age poverené modifikáciou optiky vnímanej skutočnosti do zlatista a do ružova.

Liečitelia ľudských duší

Civilizačný rozvrat národno-štátneho usporiadania krajín euroatlantického priestoru prebiehal po celé 20. storočie a postupne sa upravoval, aby mohol dobehnúť do cieľovej pásky k roku 2030, menovanom v programe OSN o udržateľnom rozvoji známom ako Agenda 2030. Tretia dekáda 21. storočia sa podľa všetkého bude odvíjať v atmosfére schaotizovaných pomerov, aby sa systém mohol resetovať do plánovej technokratickej podoby nie proti vôli, ale na základe úpenlivého volania dezorientovanej občianskej verejnosti. Z duševnej rovnováhy ju systém vychyľuje už viac ako polstoročie rozvracaním hodnotovej sústavy, na základe ktorej rodičia vychovávajú svoje deti a učitelia vzdelávajú školskú mládež.

Vákuum vytvárané hodnotovým vyprázdňovaním tradičnej európskej kresťanskej civilizácie zanecháva v ľuďoch pocit prázdnoty. Poznávací potenciál v poradí už tretej generácie od skončenia 2. svetovej vojny sa zužuje na zachytávanie fragmentov zámerne rozbíjanej reality, aby si dedovské, otcovské a synovské pokolenie nevytváralo celistvý obraz a nezmohlo sa na organizovanú vzburu proti systému. Ten podhadzuje verejnosti zavádzajúce záchytné body a poskytuje elektronické platformy na ventilovanie hnevu a frustrácie zo zdanlivej bezmocnosti. V európskych mestách vyrástli ako huby po daždi „duchovné centrá“, kaviarne, čajovne, kluby a prednáškové miestnosti so šarlatánmi hnutia new age. So skutočnou spiritualitou nemajú nič spoločné, ale plnia svoje „spoločenské zadanie“ a odvádzajú pozornosť od podstaty.

Voľný priestor a štedré dotácie z nadačných zdrojov multimiliardárskych filantropov dostávajú náboženskí sektári, samozvaní proroci, pofidérni guruovia, tajuplní ezoterici a certifikovaní jogíni, aby tápajúcej verejnosti podsúvali predvídateľné klišé. Bezmála jednohlasne ju poučujú, že proti matrixu sa neoplatí vznášať námietky, a nieto ešte bojovať. Zbytočne to vraj unavuje, odčerpáva mentálnu energiu a vytvára negatívnu spoločenskú atmosféru. Namiesto toho takíto autorizovaní utešovatelia, liečitelia a tzv. influenceri na YouTube radia, aby sa frfloši, v ktorých prekypuje nespokojnosť, viac zameriavali na seba, na svoje vnútro a zdokonaľovali sa. Ponuka kurzov osobnostného rastu je pestrá a cenovo dostupná. Najnovšie už aj vo forme dištančného sebavzdelávania, aby mohli ísť po vlastnej ceste.

Recyklované tézy

Globálne mocenské kruhy tak znovu púšťajú do obehu tézy, ktoré vizionári hnutia new age kládli po 2. svetovej vojne do mediálnej pozornosti, aby lákali do svojich košiarov rozhnevané zložky prvej povojnovej generácie. V súčasnosti podchytávajú prvú, druhú i tretiu, a to v modernizovanej forme s využívaním informačných technológií dostupných úradne oprávneným zvestovateľom multikultúrneho spoločenského pokroku. Koronavírusová pandémia urýchlila presun spoločenského života z reálneho do virtuálneho sveta a medziľudskú komunikáciu z fyzickej do elektronickej o desať-pätnásť rokov. Digitalizácia pôsobenia prorokov new age však nemení jeho podstatu. Tá má dlhé korene, ktoré siahajú hlboko do civilizačných cyklov človečenstva.

Volania po radikálnom zlome dejín a sny cirkevných buditeľov o úsvitoch nového veku sú na európskej pôde dostatočne písomne zdokumentované. Celoživotné úsilie venovali nápravám viacerí náboženskí reformátori 15. a 16. storočia. Česi mali svojho Jana Husa, Nemci Martina Luthera a Švajčiari Jána Kalvína. Časť reformátorov získala oddaných stúpencov, kládla základy novým cirkvám a pokúšala sa viesť ich k životu v intenciách mravnej a duchovnej očisty. Keď sa im nedarilo napĺňať vízie o nepoškvrnenom novom veku v reštriktívnych podmienkach protireformnej Európy, vyberali sa hlásať nový vek naplnený láskou, dobrotou a spravodlivosťou do Nového sveta za Atlantik. Početné cirkevné komunity sa tam pokúšali vytvárať rajské utópie.

Na rozsiahlych územiach Nového sveta sa niekedy konfrontovali s domorodými kmeňovými kultúrami postavenými na učení o pravidelných očistách a obnovách. Tú poznalo aj rané kresťanstvo. Pravidelnú regeneráciu po určitých časových obdobiach však praktikovali kultúry – a to po stáročia i tisícročia – po celom svete: grécke, rímske, indické, starogermánske atď. V nadväznosti na tohtoročné vháňanie ekonomík európskych krajín paralyzovaných koronavírusovým hospodárskym útlmom do mnohogeneračnej dlhovej pasce spomeňme aspoň výraz jubileum. Pod týmto pojmom sa vo viacerých kultúrach antiky rozumel sviatok spojený s vymazávaním dlhov a prepúšťaním z otroctva. Wikipédia cituje starozákonné intervaly 50 rokov, ale v rôznych končinách Eurázie sa vyskytovali aj iné. Na princípe konečnej regenerácie a nastolení nového veku rajskej blaženosti v zásade stojí judaizmus, kresťanstvo a islam.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ