Náhorný Karabach je sporná oblasť medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Jeho populáciou sú najmä etnickí Arméni. Riadi ho proarménska regionálna vláda, ktorá si hovorí Republika Artsakh, ale neuznáva ju ani samotné Arménsko. Na prelome septembra a októbra vypukli boje medzi jednotkami Artsakhu a azerbajdžanskou armádou. Obe strany sa navzájom obviňovali z prvého výstrelu. Azerbajdžan je podporovaný zo strany tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý zabezpečuje šírenie islamu. Štátni aktéri a skupiny pre ľudské práva dokonca obvinili Ankaru, že prepravuje džihádistických bojovníkov zo Sýrie do Náhorného Karabachu.
Turecko je však členom NATO, čo mu dáva právomoc odvolať sa na článok 5 zmluvy Severoatlantickej aliancie. Podľa tohto článku je útok na jeden členský štát útokom na všetkých a všetci sa musia mobilizovať do vojny, ak o to požiada. Keďže Náhorný Karabach nie je súčasťou Turecka, je nepravdepodobné, že by akékoľvek vojenské škody, ktoré Ankara utrpí, boli legitímnym argumentom pre zapojenie štátov NATO.
Šéf NATO Jens Stoltenberg navyše označil Arménsko za cenného partnera pre NATO: „Pripomenul som (na stretnutí) arménskemu prezidentovi, že NATO nie je súčasťou konfliktu. Arménsko i Azerbajdžan sú cennými partnermi NATO už viac ako 25 rokov.“ Ďalej dodal: „Musí existovať politické riešenie konfliktu a my tieto snahy podporujeme. Turecko je cenným spojencom, ale tiež očakávam, že využije svoj značný vplyv v regióne na upokojenie napätia.“
Zdroje:
(1) Syrians Make Up Turkey’s Proxy Army in Nagorno-Karabakh; autor: Liz Cookman; Foreign Policy, 5.10.2020
(2) Collective defence – Article 5; North Atlantic Treaty Organization
(3) President of Armenia visits the NATO Headquarters; North Atlantic Treaty Organization, 21.10.2020
(4) Online press conference; North Atlantic Treaty Organization, 22.10.2020