Hlavnou sezónnou funkčnou náplňou ministrov financií všade na svete je predložiť vláde na posúdenie a následne na schválenie, štátny rozpočet pre budúci kalendárny rok. Keďže ide o najdôležitejší finančný plán v štáte je potrebné ho odobriť aj v parlamente, po ktorom nadobúda status ústavného zákona. Žiadnemu z finančných ministrov nezávidíme v terajšom recesnom pandemickom období „ dokopať“ štátny rozpočet, keďže obe jeho strany sú skôr zmesou náhodných čísel, z ktorých väčšina je mimo objektívnu realitu. Potom sa nečudujme, keď sa bude v priebehu roka niekoľkokrát prerábať, o čom už dnes nikto nepochybuje. Východiskové parametre síce nemáme tak zle ako bude mať budúci americký minister financií ktorý po terajšom preberie rozpočtové sekeru 3,1 bilióna dolárov, zatiaľ čo náš bude v tomto roku vykazovať rozpočtový deficit verejných financií na úrovni 8 percent a deficit verejného dlhu na úrovni 70 percent, oba  k HDP. Prvý nastreľ štátneho rozpočtu odsúhlasený vládou hovorí o vyšších výdavkov ako budú príjmy na úrovni 8 miliárd eur, pritom si majú oproti tohto roku prilepšiť najviac sektory poľnohospodárstvo, práce a zdravotníctvo a menej dostanú prezidentská kancelária, parlament a na prekvapenie viacerých aj sektor obrany. Čo k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu  povedia poslanci, ešte uvidíme.

Netušené politické rozpočtové prekážky.

O tom, že na príjmy a výdavky v budúcoročnom štátnom rozpočte bude mať terajšia koronakríza zásadný vplyv sa nepochybuje, pričom nikto nám nevie povedať koľko pandemických vĺn ešte bude. Podľa vyjadrenie niektorých predstaviteľov Svetovej banky sa už dostávame do najväčšej krízy v dejinách svetovej ekonomiky na konci ktorej vraj bude „finančná vojna“ s netušenými dôsledkami. Z dôvodu, že Nemecko v dnešnej pozícii predsedníckej  krajiny Rady Európy presadilo aj do čerpania európskeho rozpočtu na roky 2021-2027 a tiež do fondu obnovy politickú deklaráciu dodržiavania právneho štátu a záväzok prijať migrantov, je schvaľovanie zo strany dotknutých členských krajín ohrozené. Či to bol dôvod prečo na poslednom dvojdňovom summite navrhol predseda Európskeho parlamentu zvýšiť spomínaný európsky rozpočet o takmer 49 miliardy eur, nebudeme špekulovať. Od januára budúceho roka opúšťa Británia po prechodnom ročnom období  EÚ bez poznania podmienok budúcej obchodnej spolupráci čo v konečnom dôsledku  ovplyvní aj štátne rozpočty v krajinách  starého kontinentu. Či sa budú hľadať rezervy trebárs v daňových únikoch, keďže len vo výbere DPH strácame ročné viac ako 1,5 miliardy eur alebo sa nám podarí obmedziť „míňanie“ korupčných verejných financií, tiež nebudeme špekulovať. Všetky spomínané politické udalosti určite neboli premietnuté do slovenského štátneho rozpočtu na budúci rok a preto sa na jeho vládou  schválené príjmové  ako aj výdavkové položky pozeráme skôr podozrivým spôsobom.

Autor Róbert Hölcz je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.