V súvislosti s kontroverzným celoplošným „dobrovoľným“ testovaním obyvateľstva nepresnými antigénovými testami na Covid-19 nastolila opozičná strana Smer otázku ústavnosti, respektíve protiústavnosti celej operácie, predovšetkým tej jej časti, keď na zabezpečovanie logistiky celej operácie  použila vláda Ozbrojené sily Slovenskej republiky bez výslovného rozkazu ich hlavnej veliteľky prezidentky Zuzany Čaputovej.

Aj ďalšie okolnosti prípravy tejto operácie boli veľmi neštandardné. O celej operácii sa prezidentka Zuzana Čaputová dozvedela neskôr než, napríklad, nemecká kancelárka  Angela Merkelová. Krajne dehonestujúco znelo aj zdôvodnenie premiéra, ktorý povedal, že prezidentský úrad obišli pri príprave celej operácie vedome z obáv, aby z okolia prezidentky neunikli informácie o pripravovanej operácii, pretože by to vraj mohlo ovplyvniť cenu testovacích sad.

Premiér postavil prezidentku pred hotovú vec „fait accompli“, tá však mala tesne pred prvým kolom celoplošného testovania zásadne pochybnosti o zabezpečení celej akcie. Deň pred prvým kolom zistila od náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generála Daniela Zmeka, že  zabezpečených je sotva šesťdesiat percent testovacích miest. V súvislosti s tým teda vyzvala premiéra, aby upustil od sankcií pre občanov, ktorí by sa nestihli otestovať, čo bolo zo strany premiéra dosť arogantne odmietnuté.

Nakoniec sa testovania, iste aj pod vplyvom drakonických obmedzení či pokút, zúčastnilo vyše tri a pol milióna osôb, čo vláda vydávala  ako svoje veľké víťazstvo. Množstvo občanov to však vnímalo podstatne inak. Korunu cynickému zneužitiu občanov nasadil samotný premiér Igor Matovič, keď sa formálne ospravedlnil občanom, a zároveň verejne priznal, že testovanie nebolo dobrovoľné. Tieto okolnosti spôsobili, že vnímanie celej akcie značnou časťou občanov bolo podstatne kontroverznejšie, než  to interpretovala vláda.

V tejto súvislosti je logické, že opozičná strana Smer na čele s predsedom Robertom Ficom, inak uznávaným právnikom, ktorý v rokoch 1994 – 2000 pôsobil ako zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, nastolila otázku ústavnosti celej operácie. Je totiž všeobecne známe, že použitie Ozbrojených síl Slovenskej republiky na túto operáciu nebolo odobrené prezidentkou. Preto Robert Fico poslal prezidentke list, v ktorom  skonštatoval, že podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom počas núdzového stavu nariadiť len prezident SR na návrh vlády SR. Pýta sa teda, prečo prezidentka tolerovala porušovanie ústavných zákonov:

„Vážená pani prezidentka SR, bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že ide o situáciu predvídanú citovaným ústavným zákonom o bezpečnosti štátu, kedy právomoc prijať rozhodnutie vo vzťahu k profesionálnym vojakom patrí výlučne prezidentovi SR. S veľkým znepokojením konštatujem, že neexistuje ani návrh vlády, ktorý by Vás požiadal o využitie tejto právomoci, ani Vaše rozhodnutie. Nasadenie vojakov Ozbrojených síl (OS) SR v núdzovom stave je preto v úplnom rozpore s citovaným ústavným zákonom."

K tomuto spornému aktu sa vyslovilo viacero expertov. Penzionovaný generál Pavel Macko, expert strany Spolu, dnes spolupracujúci so stranou SaS, sa vyslovil v tom zmysle, že pokiaľ nebolo potrebné povolanie aktívnych záloh, nebol súhlas prezidentky potrebný. Samotná prezidentská kancelária odpovedala na výzvu strany Smer nasledovne:

„Nie každé použitie ozbrojených síl počas núdzového stavu si vyžaduje nariadenie mimoriadnej služby, čo platí aj v prípade vyčlenenia a použitia vojakov na plnenie úloh v zmysle uznesení vlády z 9. a 18. októbra 2020.“

Je však málo pravdepodobné, že sa Robert Fico a strana Smer s takouto odpoveďou uspokoja. Je preto možné, že sa strana Smer pokúsi o to, aby takéto konanie preskúmal Ústavný súd SR. Len nedávno 5. októbra  totiž Smer pripravil podanie na Ústavný súd SR, ktorého cieľom bolo preskúmať ústavnosť či neústavnosť vyhlásenia núdzového stavu bez jasného ohraničenia územia, keďže strana Smer je presvedčená, že vláda prijala toto opatrenie mocensky a silou a je nekvalifikované a protiústavné. Problém je v tom, že pred podaním na Ústavný súd SR je potrebné zozbierať tridsať poslaneckých podpisov a takýmto počtom dnes strana Smer nedisponuje. Podanie je teda závislé od ochoty ďalších opozičných poslancov pridať svoj podpis pod takéto podanie.

V súčasnosti teda ešte nie je jasné, či otvorený list prezidentke skončí len ako otvorený list s verejným apelom, aby netolerovala pravdepodobné porušovanie ústavy koaličnou vládou, alebo sa to pretaví do formálneho rozhodovania Ústavného súdu SR, ktorý „pro futuro“ jasne určí, či konanie vlády v tejto kauze bolo, či nebolo v súlade s ústavou.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.