Menová politika centrálnych bánk má všade na svete, svojimi priamymi a nepriamymi nástrojmi, zabezpečovať stabilitu meny a tým aj podporiť hospodársky rast, ktorý bez primeranej inflácie nie je možno naplniť. V predchádzajúcich rokoch sa centrálni bankári snažili o splnenie cielenej dvojpercentnej inflácie vo výške 2 percenta, ktorá aj napriek masívnemu tlačeniu obrovskej masy lacných peňazí a nulových a záporných úrokových sadzieb, už niekoľko rokov nepodarilo dosiahnuť. Určite by pomohlo, keby sa do mechanizmu výpočtu cielenej inflácie započítaval aj opakovaný rast cien nehnuteľností, čo sa zatiaľ nerobí. Keď sa v nejakom období stalo, že inflácia začala atakovať spomínanú cieľovú infláciu, sprísnila sa menová politika, čo určite nepomohlo ekonomickému rastu. Prečo sa od tohto roku funkcionári centrálnych bank rozhodli pre zmenu a síce namiesto cielenej inflácie budú svoju menovú politiku organizovať podľa priemernej výšky inflácie nebudeme špekulovať, pretože o tom istom sa hovorí len výmenou poradia slov v ich menovej stratégii. Predpokladáme, že sa nevyhovárajú na negatívne dôsledky pandémie, keďže na prepad ekonomiky budú reagovať ešte väčším poklesom svojich úrokov a teda aj poklesom inflácie, z čoho sa budú ako napokon vždy tešiť úveroví dlžníci a developeri nehnuteľností.

Večnosť nízkych úrokov

Spomínaná zmena inflačnej stratégie je už uplatňovaná v menovej politike americkej centrálnej banke Fed, či sa rovnakým smerom vyberie aj ECB si počkáme do budúceho roka. Treba si totiž uvedomiť, že na výšku inflácie už nemá vplyv zaplavený finančný trh ničím nekrytých peňazí a devastačné úroky, ale hospodársky rast ekonomiky, ktorá sa dnes nachádza v globálnej recesii. Najhoršie by bolo, keby sa nízka inflácia prehupla do deflácie, s čím majú svoje zle skúsenosti v Japonsku. Dnes po dvoch vlnách  koronavírusu môžeme konštatovať, že s nízkymi úrokovým sadzbami je menová politika centrálnych bánk na dlho zabetónovaná a tak podľa všetkého sa nebude, ani z ďaleka  približovať k 2 percentnej inflácii bez rozdielu či bude cielená alebo priemerná.

Autor Róbert Hölcz je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.