Uplynulý týždeň zažilo Slovensko pilotný projekt celoplošného testovania v troch oravských okresoch - Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín a v okrese Bardejov. Toto testovanie sa už od začiatku stretlo s vlažnou podporou odbornej verejnosti, a zároveň si časť odbornej verejnosti začala klásť oprávnené otázky, či riziká takéhoto celoplošného testovania neprevážia nad prípadným prínosom. Podľa viacerých aktérov, predovšetkým predsedu Slovenskej lekárskej komory (SLK) Mariana Kollára, rozhodnutie o celoplošnom testovaní je výsostne politické, nie odborné rozhodnutie. Na tlačovej konferencii Slovenskej lekárskej komory verejne deklaroval pomery,  aké vládnu na krízovom štábe, poukázal na množstvo vážnych problémov, ktoré z celoplošného testovania vyplývajú a zároveň oznámil, že sa v budúcnosti nebude zúčastňovať na rokovaní tohto orgánu.

Vráťme sa však k začiatku celej kauzy. V čase, keď začal počet infikovaných na Covid-19 rásť geometrickým radom, údajne vláda Slovenskej republiky v tajnosti vyjednávala nákup relatívne nepresných antigénový testov s cieľom dvojnásobného celoplošného pretestovania obyvateľstva. O tejto operácii nebola informovaná ani prezidentka, vraj z obavy, že by táto informácia mohla uniknúť z prezidentského paláca a, paradoxne, skôr ako naša prezidentka sa o celoplošnom testovaní dozvedela nemecká kancelárka Angela Merkelová, čo sotva možno vnímať inak ako ťažké politické faux pas. Následne na to na tlačovej konferencii premiér Igor Matovič oznámil, že Slovenská republika kúpila tieto testy veľmi výhodne, že celá transakcia musela byť utajená, aby sme dosiahli dobrú cenu a že ak by sme ich chceli predať tretím stranám s výrazným ziskom, môžeme to urobiť šmahom ruky.

Ako sa veľmi skoro ukázalo, množstvo informácii, ktoré tam odznelo, nebolo pravdivých. Už v nedeľňajšej diskusnej relácii  V politike na TA3 poslanec Tomáš Taraba (nezaradený) vyvrátil možnosť predať testy tretím stranám drahšie ako za päť dolárov a zároveň vyslovil podozrenie, že pochybná firma z Trnavy, ktorá pre Správu štátnych hmotných  rezerv testy nakupovala, mohla na tom zarobiť sumu okolo desať miliónov eur.

Celé testovanie je slovenskou verejnosťou vnímané veľmi kontroverzne, keďže sa síce prezentuje ako dobrovoľné, ale ak sa ho ľudia nezúčastnia, musia ísť do desaťdňovej karantény, ktorej porušenie sa bude sankcionovať sumou tisíc eur v blokovom konaní, prípadne tisícšestopäťdesiat eur v priestupkovom konaní. V tomto zmysle sa vyslovila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá spochybnila dobrovoľnosť testovania, ak neúčasť na testovaní je zároveň sankcionovaná. Viacero právnikov jednoznačne poukázalo na to, že takéto sankcie sú protiústavné, v lepšom prípade na hrane ústavnosti a zákonnosti, prípadne sú  úplne nezákonné. Zároveň dávali vláde návod, že takéto masívne obmedzenie osobnej slobody je možné docieliť len ústavným zákonom. Súčasná koalícia síce zatiaľ ešte disponuje ústavnou väčšinou, pre prijatie takéhoto zákona sa však nerozhodla.  Zrejme si lídri koalície uvedomili, že takto by transparentne siahli na práva občanov, čo by im na popularite nepridalo, a zároveň si asi neboli istí priechodnosťou takéhoto zákona.

V tejto situácii, keď  množstvo odborných autorít spochybňuje bezpečnosť a pripravenosť celoplošného testovania, vydal predseda Smeru Robert Fico na youtube kanáli vyhlásenie, v ktorom usvedčuje Matovičovu vládu nielen zo zavádzania verejnosti, ale dáva nákupu testov nový korupčný rozmer. Podľa Roberta Fica sa podobný test dá kúpiť za dve celé tri desatiny dolára za kus, spolu s clom a DPH za koncovú cenu dve celé deväť desatín eura za kus. Vláda cez pochybnú trnavskú firmu s väzbami na Igora Matoviča a Richarda Sulíka kúpila tieto testy za štyri celé tridsaťpäť stotín eura za kus. Na tejto transakcii tak zarobila vyše štrnásť celých päť desatín milióna eur.

V kontexte toho, akými prostriedkami vláda núti ľudí ísť na testovanie a podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov vraj doklad o testovaní môže požadovať pracovník bezpečnostnej služby či predavačka, je táto informácia naozaj výbušná. Dá sa z nej totiž dedukovať, že motiváciou Igora Matoviča primárne nemusí byť obava zo šírenia epidémie, ako skôr snaha o ospravedlnenie nákupu takéhoto množstva testov (trinásť miliónov), pričom celá táto krajne náročná logistická operácia má zakryť podstatu celej transakcie, čo je vysoký zisk pochybnej trnavskej firmy, ktorá mala nedoplatky na poistnom, a teda podľa pravidiel verejného obstarávania sa ani nemala zúčastniť na obstarávaní pre Správu štátnych hmotných rezerv.

O tom, že testovanie nie je dobré pripravené, svedčia aj vyjadrenia viacerých koaličných primátorov a starostov. Nepripravenosť kritizoval koaličný poslanec za stranu ZA ĽUDÍ a primátor Hlohovca Miroslav Kollár, ale aj primátor druhého najväčšieho mesta Košice Jaroslav Polaček, ktorý deklaroval, že nemá zabezpečenú takmer polovicu odberných miest zdravotníckym personálom.

V kontexte týchto informácií je jasné, že strana Smer nemohla tieto informácie nechať len tak a je jej opozičnou povinnosťou požadovať odvolanie premiéra, ktorý nesie minimálne politickú zodpovednosť za celú situáciu. Za normálnych okolností by, samozrejme, nemohlo mať takéto odvolávanie šancu na úspech. Z ostatných vyjadrení Igora Matoviča však vyplýva, že je unavený, psychický vyčerpaný a v prípade, že víkendové testovanie bude sprevádzané množstvom zlyhaní, je možné, že lídri koalície by mohli uvažovať, zrejme po dohode s ním, nad jeho výmenou. Je však veľmi pravdepodobné, že sa tak nestane v parlamente. Odvolávanie premiéra však bude silne mediálne prezentované a verejnosť sa tak v koncentrovanej podobe dozvie o celej sérii jeho zlyhaní či pochybení. Ak tieto informácie budú rezultovať do série demonštrácii proti vláde, je možné, že Igor Matovič na čele tejto koalície nevydrží dlho. Treba však jasne zdôrazniť, že tento scenár nie je najpravdepodobnejší, skôr naopak.

Posuny v preferenciách jednotlivých strán však hovoria jasne. Matovičova nedôveryhodnosť prekonáva všetky rekordy. Podľa prieskumu agentúry Focus požíva vyše šesťdesiatsedempercentnú nedôveryhodnosť a, naopak, len niečo vyše dvadsať percent občanov mu dôveruje.

Zároveň sme svedkami aj zásadného posunu v preferenciách strán. Novým preferenčným lídrom sa stala strana HLAS – sociálna demokracia, ktorej dôveruje dvadsaťdva celých jedna desatina percenta voličov, naopak podľa toho istého prieskumu OĽANO padlo na sedemnásť celých jedna desatina percenta, takže na svojho najväčšieho konkurenta stráca päť percent. Podľa prepočtu mandátov by dnes OĽANO disponovalo tridsiatimi poslaneckými mandátmi, čo je oproti voľbám pokles o celých dvadsaťtri mandátov.

A nakoniec, pomer hlasov medzi opozíciou a koalíciou sa zásadne zmenil. Kým vo februári  vo voľbách získala opozícia dvadsaťšesť celých tri desatiny percenta hlasov, dnes je to tridsaťosem percent, čo je  nárast o vyše dvanásť percent. Preto bude snahou koaličných strán koalíciu aj naďalej udržať. Otázne je, či na jej čele ostane súčasný líder koalície Igor Matovič, alebo sa po čase dohodnú na jeho výmene.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.