Väčšina z nás na pokyn “Ži tu a teraz” súhlasne pokyvuje hlavou. Dnes sa pýtam, kde je naša schopnosť žiť v PRÍTOMNOSTI, keď pri počte 165 úmrtí od marca tohto roku, súhlasíme s našou vládou a jej chaotickými opatreniami ako sú testy a lockdown. Bojíme sa šírenia nákazy, ktorá tu zatiaľ nie je a to považujeme za zvládnutie žitia v prítomnosti?

Smrteľná pandémia momentálne existuje iba v našich hlavách. Či sa nám to páči či nie. Použijem analogický príklad k súčasnej situácii. Ak by ste z nejakého dôvodu nadobudli strach z onkologického ochorenia a nechali si postupne odoperovať jednotlivé orgány, ktoré by mohla táto choroba “potenciálne” napadnúť – šíriť sa, až by ste na následky zákrokov zomreli, nebola by rakovina tou, ktorá vás zabila, ale zákroky plynúce zo strachu z nej. Ako veľmi podobne dnešnej situácii. Postupne si odoperujeme jednu súčasť života za druhou a nevidíme, že náš strach je naším katom.

Bojíme sa, že budeme v budúcnosti umierať ako muchy, preto sa preventívne sami umŕtvujeme. Bolo by to hádam riešenie, ak by sme sa skladali iba z mäsa a kostí. Ale tam niekde vo vnútri nás sídli naša duša. A aj ona potrebuje byť vyživená – radosťou, spolupatričnosťou, stretávaním, kontaktom. Hlad po sociálnom kontakte je pre dušu rovnako dôležitý, ako potrava pre telo. Čo myslíte, prečo mal Tom Hanks v stroskotancovi Willsona? Pýtam sa, budeme sa odteraz až naveky dívať na seba navzájom ako na hrozbu?

Pýtam sa, zrátal niekto počet ľudí, ktorí od začiatku vírusu spáchali samovraždu kvôli nemožnosti podnikať a uživiť rodinu? Zrátal niekto tých, ktorí doplatili na posunutie dôležitej operácie, lebo covid mal prednosť? Zrátal niekto straty v domovoch dôchodcov, ktoré obývajú starčekovia, a pre ktorých je víkendová návšteva vnúčat a rodiny doslova živou vodou a dôvodom pre ktorý sa oplatí žit? Nie, ak nemäš covid, si zrejme občan druhej kategórie.

Smrť nás prišla naučiť milovať život s jeho neistotami. Učí nás byť voči nej pokorný, pretože nikdy nevieme, kedy sa pozrie naším smerom. Neprišla nás trestať, mučiť, strašiť. Bude nás vsak tlačiť k múru dovtedy, pokým sa pred ňou neprestaneme ukrývať. Za rúško, za testy, za prípadne očkovanie. Prišla nás oživiť. Dovoľme jej to prosím, nie je náš nepriateľ.

Momentálne žneme plody nášho kolektívneho strachu z nej. Domorodé národy vedia, že aby mohli žit, musia sa stretnúť s ŇOU. Musia nahliadnuť za jej iluzórnosť, tak ako nám o tom podávajú svedectvá ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Viete si predstaviť mladého muža, ktorý dovŕši vek zrelý na iniciáciu pralesom a on si na ňu vezme rúško, či skafander?

Priznávam, ze osud bol ku mne milosrdný aj čo sa smrti týka. U nás v rodine taká obyčaj, dávať deťom mená po zomrelom súrodencovi. A tak od narodenia kráča po mojom boku. Viem, že ma nechce potrestat predčasným odchodom a nezoberie “domov” skôr, než príde môj čas. Preto ma prozreteľnosť viedla k archetypom. Vedela som, ze táto doba príde a bude veľmi dôležité vnímať brány, ktoré pred rozširovaním nášho vedomia stoja. Že nimi prechádza každý. Viselcom, smrťou, vežou, hviezdou, atď…

Moje prežívanie osciluje medzi márnosťou a nesmiernou radosťou a vďakou. Nechávam sa viesť. Môžem vám poskytnúť aspoň radu, ktorú som v týchto náročných časoch dostala ja: “Ži zo dňa na deň, akoby zajtrajšok nemusel nastať.”

Autor: Andrea Toltec Nemčáková

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Facebook Andrea Toltec Nemčáková, 27.10.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.