V novembri 2001, asi 10 týždňov po páde oboch budov Svetového obchodného centra, sa premiér Mikuláš Dzurinda stretol so senátorkou štátu New York Hillary Clintonovou. „Američania a ja osobne sme sa opäť presvedčili, že Slovensko je v radosti aj starostiach po boku Spojených štátov,“ povedala Clintonová Dzurindovi.

„Som veľmi vďačná za podporu Slovenska nášmu boju proti medzinárodnému terorizmu, ako aj za úprimné slová sympatie. Odkážte svojim spoluobčanom, že Amerika na váš postoj nezabudne a veľmi si ho váži.“

Počas podujatia Slovakia Summit 2005 dňa 24. feb­ruára v Bratislave vznikla dohoda o čiastočnom odzbrojení, no George W. Bush sa okrem Vladimira Putina stretol aj s premiérom Mikulášom Dzurindom a prezidentom Ivanom Gašparovičom. Na letisku privítali amerického prezidenta spolu s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským a slovenským veľvyslancom v USA Rastislavom Káčerom. Na Hrušovského rozčarovanie Bush v parlamente nevystúpil. Stretol sa však s aktivistami zo strednej Európy, takzvanými šampiónmi slobody.

Dňa 7. decembra 2011 vlády Slovenska a USA podpísali v Bruseli Spoločný akčný plán na boj proti nelegálnemu nakladaniu s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi a súvisiacimi technológiami. K stretnutiu došlo v rámci dvojdňového rokovania ministrov zahraničných vecí 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie v jej bruselskom sídle. Podpis Spoločného akčného plánu iniciovala americká vláda v súlade so závermi samitu o jadrovej bezpečnosti, zorganizovaného na podnet prezidenta Baracka Obamu. Dokument obsahoval 44 opatrení v oblasti prevencie a detekcie pašovania, odhaľovania nelegálneho obchodovania a s ním súvisiacej korupcie. Išlo o konkrétne projekty v teréne, napríklad zlepšenie vybavenia pre detekciu radiácie, školenia expertov, odovzdávanie skúseností susedným krajinám či technické vybavenia na hraniciach. Redaktor Slovenských národných novín Ivan Brožík o tomto dokumente napísal, že by sme ho pri troche prezieravosti mohli považovať za bianko šek Slovenska vystavený pre USA a súhlasiaci s budúcou predpokladanou agresiou v Iráne.

Karol Kardoš