Prvýkrát to medzi koalíciou poriadne zaškrípalo v čase uzávery ciest pred Veľkou nocou, keď na pokyn vlády boli kontrolované všetky autá na hraniciach okresov. Premiér Matovič chcel toto svoje fatálne zlyhanie zviesť na vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského, ten však jasne dokázal, že konal len striktne v zmysle pokynov vlády. Viedlo to ku kolapsu dopravy na cestách, čo vtedy na Facebooku kriticky okomentoval Richard Sulík. Verejná internetová komunikácia lídrov koalície viedla k verejnej roztržke a na istý čas boli vzťahy medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom napäté. Časom sa síce ich vzťahy napravili, ale pachuť ostala.

Zároveň sa začalo prejavovať, že Matovičov elektorát patrí zo všetkých politických subjektov medzi najmenej pevné. Pokles jeho preferencií bol spočiatku pozvoľný, klesal od jedného a pol percenta až po tri. V priebehu prvých štyroch až piatich mesiacov po voľbách v posledných dvoch prieskumoch však už bolo jasné, že trend poklesu je jednoznačný a strata jeho dôveryhodnosti a popularity nie je žiadnym náhlym výkyvom, ale je to už jasne čitateľný a stabilný trend.

Medzitým sa totiž na politickej mape Slovenska udialo viacero presunov. Strana Za ľudí sa po odchode svojho lídra a zakladateľa Andreja Kisku z aktívnej politiky beznádejne prepadla na hodnoty od troch celých štyroch desatín percenta do štyroch celých päť desatín percenta a je minimálna šanca, že by sama dokázala obhájiť svoj parlamentný status. Strana nechytila druhý dych ani po výmene na poste predsedu, keď odchádzajúceho Andreja Kisku nahradila Veronika Remišová.

Naopak ďalší koaliční partneri mali stabilizované preferencie. Sme rodina v preferenciách osciluje v limite od šesť celých jednej desatiny percenta do viac ako deväť percent. Ukázalo sa, že  plagiátorská kauza poškodila lídrovi strany  Borisovi Kollárovi len dočasne. V zenite tejto kauzy padli jeho preferencie až o tri percentá, teda z deviatich percent na šesť. Potom sa však stabilizovali a dnes oscilujú na stabilnej úrovni okolo ôsmich až deviatich percent.

Naopak strana, ktorá má nielen že stabilizované preferencie, ale vykazuje jasný rastový potenciál, je SaS. Táto strana zároveň najviac profituje z klesajúcich preferencií OĽaNO. Vo voľbách vo februári 2020 síce získala strana len skromných šesť celých dve desatiny percenta, čo však bolo spôsobené predovšetkým tým, že značnú časť liberálne orientovaných mestských voličov oslovovala aj koalícia Progresívne Slovensko/Spolu. Naopak SaS volili predovšetkým ekonomickí libertariáni, čo viedlo k tomu, že voliči vnímali SaS skôr ako stranu presadzujúci ekonomický neoliberalizmus, ale hodnotové či kultúrne otázky sú pre túto stranu len sekundárne. Po tom, ako sa Progresívne Slovensko nedostalo do parlamentu, je logické, že o týchto voličov má SaS veľký záujem a aj preto otvára túto agendu, čo v konečnom dôsledku rezultuje do výrazného nárastu ich preferencií.
Zásadné zmeny sa udiali aj na opozičnej strane politického spektra. Paradoxne odchod jedenástich poslancov z poslaneckého klubu strany Smer-SD a založenie novej strany Hlas-sociálna demokracia v konečnom dôsledku viedli k posilneniu opozičného spektra, minimálne čo sa týka preferencií. Kým samotný Smer-SD získal vo voľbách osemnásť celých tri desatiny percenta, dnes má samotný Hlas-sociálna demokracia osemnásť celých osem desatín percenta a Smer-SD osem celých tri desatiny percenta. Sumár preferencií Smeru-SD a Hlasu-sociálnej demokracie tak prevyšuje dvadsaťsedem percent, čo už atakuje jeho výsledok vo voľbách v roku 2016, keď získal niečo cez dvadsaťosem percent a stal sa najsilnejšou vládnou stranou.

Preferencie Ľudovej strany Naše Slovensko zatiaľ v podstate stagnovali, bude však veľmi zaujímavé sledovať, čo s nimi urobí kontroverzný rozsudok v kauze šekov na sumu 1488 eur. Je možné, že drakonický rozsudok nad lídrom strany Marianom Kotlebom z neho urobí v očiach voličov a sympatizantov martýra, čo môže viesť k citeľnému nárastu preferencií.

Nateraz sú však oveľa podstatnejšie pomery v koalícii. Línia konfliktu sa vedie v dvoch smeroch. Na jednej strane je premiér, ktorý úzkostlivo dbá na čo najlepšie zvládnutie covidu-19, pričom niektoré epidemiologické opatrenia sa verejnosti zdajú nedostatočne vyargumentované a prehnané, predovšetkým však v snahe  dosiahnuť čo najlepší výsledok ignoruje ekonomické dopady týchto opatrení. Naopak minister hospodárstva Richard Sulík sa snaží len o prijatie nevyhnutných opatrení, ktoré by čo najmenej poškodili ekonomiku. Stret týchto dvoch prístupov potom logicky generuje konflikty, pričom verejnosť v tomto spore dáva skôr za pravdu Richardovi Sulíkovi. Preferencie SaS stúpli od volieb  už zo spomenutých šesť celých dvoch desatín percenta na súčasných trinásť celých štyri desatiny percenta, teda sa viac než zdvojnásobili. Naopak OĽaNO kleslo zo zisku vyše dvadsaťpäť celých dve stotiny percenta na skromných pätnásť celých tri desatiny percenta, čo je na úrovni štatistickej chyby a oproti voľbám  je to pokles o takmer desať percent. Ak by sa teda konali voľby dnes, pomery v koalícii by boli podstatne iné.

Pomery síl v parlamente sa však menia aj bez volieb. Na začiatku volebného obdobia mala koalícia deväťdesiatpäť poslancov a disponovala tak ústavnou väčšinou, čo je však ešte podstatnejšie, žiadna z koaličných strán nebola schopná blokovať víťaznú stranu. Inak povedané, ak by akákoľvek strana koalície okrem OĽANO opustila koalíciu, vládna väčšina by nebola ohrozená. Dnes už tento stav podľa kuloárnych informácii neplatí. Minimálne šesť poslancov z klubu Za ľudí už dnes hlasuje v zhode s poslaneckým klubom SaS, čo znamená, že Richard Sulík dnes zatiaľ ešte stále neformálne kontroluje dvadsať poslancov. A deväťdesiatpäť poslancov bez dvadsiatich Sulíkovcov je sedemdesiatpäť, čo už nie je väčšina a čo de facto znamená, že Igor Matovič bez Richarda Sulíka už nedisponuje parlamentnou väčšinou.

Aj táto skutočnosť dáva Richardovi Sulíkovi väčšie sebavedomie. Túto skutočnosť si uvedomuje aj Igor Matovič, a preto nebude schopný nijako rigorózne riešiť čoraz viac sa zostrujúce spory v koalícii, respektíve spory medzi ním a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Zároveň si uvedomuje, že postupný, ale vytrvalý pokles jeho preferencií sa zmenil na voľný pád. A to je veľmi nevhodná pozícia na to, aby riskoval kroky, ktoré by čo len potencionálne mohli viesť k predčasným voľbám.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.