„Všetky zákazy, príkazy sú cielené na emócie ľudí, všetko, čo ich robí šťastnými a zdravými, je nám odopierané, zakazované pod rúškom ochrany nášho zdravia. Prečo nepovedia: Ľudia, choďte von na slnko, športujte? Namiesto toho ďalšie reštrikcie,” povedala jedna z najlepších slovenských krasokorčuliarok posledných rokov Oli Beständig. „Mám obavy. Ak sa to teraz nepodchytí, šport zahynie,” uviedla na margo očakávaných finančných injekcií pre šport. Z rozhovoru s Oli pre Parlamentné noviny vyberáme:

„Pýtam sa, čo robili naši páni (politici) celé leto, keď vtedy hlásili povestnú druhú vlnu? Ako zabezpečili ľudí finančne, aby v prípade výpadku príjmov vedeli tento nápor zvládať, ako ich zabezpečili po zdravotnej stránke, hlavne tú rizikovú skupinu starých a imunokompromitovaných, aby v prípade nakazenia mali ľahší priebeh ochorenia, ak by k tomu došlo? Neurobili nič, veľké nič a ľudia sú už teraz na dlažbe. Prekáža mi osobne enormný dôraz na rúška, rukavice, dezinfekčné prostriedky, skafandre, neviem, čo všetko na seba máme navliekať. No ja to pokladám za akútnu pomoc v špecifickej situácii, nie dlhodobú a celoplošnú. Je potrebné v nemocnici, pri onkologických pacientoch, starých a kompromitovaných ľuďoch či ak je niekto chorý. Otázka však je, je rúško to najdôležitejšie? Či náš imunitný systém nie je práve tým, čo definuje naše zdravie?

Prečo nám toľko nevštepujú, choďte von, na vzduch, choďte na slnko (v lete ho bolo dosť), športujte, jedzte vitamíny a na minerály bohaté potraviny, vyhýbajte sa cukru, fastfoodom, varte doma, nie z polotovarov, obohacujte stravu hlavne s prichádzajúcou jeseňou/zimou vitamínom C a D, A, B a rovnako selén a zinok, ktoré výrazne podporujú imunitný systém, otužujte, smejte sa, nestresujte a v neposlednom rade dbajte na kvalitný spánok.

Tvorba  zdravia ako takého totiž nie je teraz, nie pred pol rokom, keď sa začal tento ošiaľ, ale celý život, každý deň a to ja pokladám za zodpovedné. Rúško nám zdravie nezabezpečí a už vôbec pre mňa nie je synonymom ani spomínanej zodpovednosti a inteligencie, ako je to interpretované. A teraz tu máme nielen opatrenia, ktoré zasahujú šport a kultúru, ale opäť aj gastro, fitnescentrá, ZUŠ-ky, školy atď. V preplnených autobusoch MHD alebo obchodoch je všetko v  poriadku, ale na šport ísť nemôžeme, pomaly ho už ani robiť nemôžeme.

Na kultúrnom či športovom podujatí si ľudia oddýchnu, čo je vynikajúci spôsob odbúravania stresu pre zdravie veľmi dôležité. Mám pocit, že všetky tieto zákazy, príkazy sú cielené na emócie ľudí, všetko, čo ich robí šťastnými a zdravými, je im odopierané, zakazované pod rúškom ochrany zdravia. Samotné nariadenia však spôsobujú oveľa väčšie ujmy na zdraví a o finančných stratách ani nehovorím. Šport je jedným základných faktorov zdravia.

Vieme byť absolútne najväčší Slováci a sme hrdí, keď príde Sagan, Vlhová, úspešní hokejisti, futbalisti, vtedy sa burcujeme, akí sme hrdí, že sme Slováci, vlajky na autách, vytrubovanie, rovnako na DOD v Markíze je vždy plný areál, ľudia sú tam od brieždenia, čakajú hodiny na podpis svojho hrdinu či, nebodaj, foto, čumíme na televízory… A keď tieto oblasti utrpia najviac a netýka sa to iba samotných športovcov, hercov, spevákov, no množstva povolaní na pozadí, bez ktorých by tieto sektory nemohli fungovať, tá verejnosť,  ktorej títo ľudia spôsobujú radosť odkazuje: choďte za pás, choďte vykladať tovar, vy darmožráči…

Je to smutné. Je smutné ako zlomyseľní a neempatickí vedia byť ľudia a ešte smutnejšie je to, že si absolútne neuvedomujú, že skôr či neskôr sa to bude týkať každého jedného z nás. Ak sa vyberie jeden puzzle z obrazu, pokazí to celý obraz a kolobeh sa roztriešti. Kúpyschopnosť obyvateľov klesne a to najhoršie ešte len príde.

Mňa to existenčne neovplyvňuje, no práve včera mi to zrušilo gymnastiku s detičkami ako jedinú vec, ktorá mi v rámci športu ostala. Tá sa mi zrušila už na jar a kurz sme mohli dokončiť až po uvoľnení reštrikcií. Už na začiatku sezóny sa mi zrušili vystúpenia v jednom hokejovom klube, čo je pre mňa absolútne geniálny projekt, kde sme po zápase s jedným z hokejistov tímu predviedli krásne ľadové vystúpenie.

Pre mňa je to neskutočná psychohygiena, radosť zo športu, ktorý milujem najviac na svete, no, samozrejme, aj finančná stránka veci je dôležitá… Jednoducho mi to chýba po fyzickej či psychickej stránke. Priznávam, že s hrôzou sledujem, aké opatrenia zas prídu, človek nevie dňa, keď sa niečo nové neoznámi, ako to bolo včera. Samé buzerácie za rúška, za dezinfekciu, osočovanie, udávanie, ľudia sú bezočiví a drzí. Neviem, až kam sme sa to dopracovali. Umelcov a športovcov ľudia nazývajú cirkusantmi a nechápu, že je to povolanie, ktoré si vybrali.

Pre mňa šport nie je a ani nikdy nebol zamestnaním (skôr sme si zaň museli platiť), ale pre mnohých áno a ja tomu rozumiem, je to ich povolanie, ktoré teraz nemôžu robiť nie preto, že by nechceli, ale nie je im to umožnené. Čo je to šport bez divákov? Rovnako divadlo. Veď časť výkonu sú práve diváci, tá atmosféra burcuje aj športovcov, hercov, spevákov k výkonu. Keď nebudú  A-čkové tímy akéhokoľvek športu, tak to je koniec, takýto model je jednoducho pre šport, kultúru a iné oblasti života likvidačný. Až mám strach, či svojho syna budem môcť v budúcnosti niekam na šport či krúžky zapísať.

Deti majú teoretické telesné výchovy, hudobná výchova nula. Kam to smeruje? Vidím vonku tlupy nudiacich sa školákov… Čo budeme mať obézne deti napchávajúce sa cukríkmi, hamburgermi, energetickými nápojmi, alkoholom a s cigaretou v ruke? To je tá lepšia budúcnosť pre naše deti?! To, čo vidíme, je výsledok, kam roky spela spoločnosť a po tomto antišportovom období ani nechcem vedieť kam povedie. Vedome a s našou asistenciou ich tlačíme pred počítače a do on-line priestoru…

Na škole (FTVŠ) nám celý čas prízvukovali význam KALOKAGATIE a teda súladu tela a duše. Ako má byť dieťa v pohode, keď je v rúškach nad knihami a pohyb nie je? Pozornosť odíde. Pomer pohyb a mentálna práca je v absolútnom nepomere, čo bolo už predtým, ale teraz pri odporúčaní teoretickej TV je to totálne absurdné. Nehovoriac o dištančnom vyučovaní stredoškolákov. Asi sa dočkáme generácie faganov, vandalov, výtržníkov a tupoňov…

Iniciovali sme s hŕstkou ľudí protest na čiastočné zvrátenie opatrení, no nakoniec sa podarilo aspoň hokejistom a zástupcom futbalu urobiť mini protest, za čo im patrí VEĽKÉ ďakujem, aj keď to bolo 5 minút po 12, no ľady sa už vtedy pohli a môžu aspoň hrať zápasy bez divákov a to aj teraz, no bez finančnej kompenzácie, pomoci je športu a, samozrejme, aj kultúre, maloobchodu koniec. Šport a kultúra sú pritom zložky, bez ktorých spoločnosť nemôže existovať. Najväčšia absurdita je, že celý život sa presúva a obmedzuje na on-line priestor, no nie všetko je možné takto vykonávať a život sám sa on-line už vôbec žiť nedá.

Starajme sa o svoje zdravie každý deň, iba zaň je každý naozaj zodpovedný. Keď sme chorí, zalezme s čajíkom a fusaklami pod perinu a neflákajme sa medzi ľuďmi. Veľa zdravia a pevné nervy všetkým.“

Oľga Beständigová je slovenská párová korčuliarka. So svojím bratom Jozefom Beständigom získala deväť seniorských medzinárodných medailí a osem slovenských národných titulov. Súťažili na zimných olympijských hrách 2002, na piatich majstrovstvách sveta a siedmich majstrovstvách Európy, kde získali 7. miesto. Beständigová v roku 2005 krátko súťažila s Vladimírom Futášom a potom sa rozhodla pre účinkovanie v ľadových šou. V zime 2006–07 a 2007–08 sa zúčastnila tureckej šou Buzda Dans . Druhé pokračovanie šou vyhrala so svojím partnerom İlhanom Mansızom. V roku 2010 začali Beständigová a Mansız trénovať v snahe kvalifikovať sa na akciu dvojíc na zimných olympijských hrách 2014. Spočiatku trénovali v Oberstdorfe a Garmischu u trénerov A. Königa a S. Zinsa, neskôr u D. Ladreta, D. Baldwina a T. Viseovej v Scottsdale v Arizone. ^{Beständigová / Mansız spolu debutovali na Nebelhorn Trophy 2013, čo bola zároveň posledná kvalifikačná príležitosť na olympijské hry. Išlo o prvú medzinárodnú súťaž Beständigovej po ôsmich rokoch. Dvojica skončila na 19. mieste. Oli sa vrátila na Slovensko, žije v Bratislave.}

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Oli Beständig: Ak to vláda konečne nepodchytí, šport zahynie. Nie je všetko o rúškach. Základom zdravia a imunity je šport, Parlamentné listy, 13.10.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.