Rozsiahle marketingové kampane vodárenských spoločností nás presviedčajú o pozitívach pitia vody z vodovodu, ale viacerí odborníci konzumáciu kohútikovej vody neodporúčajú. Je teda pre naše zdravie naozaj až taká prospešná?

Voda, ktorá prúdi vo verejných vodovodoch, pochádza buď z podzemia, alebo z povrchových zdrojov. Musí však prejsť procesom úpravy, aby bola pitná a zdravotne neškodná. V rámci zmeny „surovej“ vody na konzumovateľnú tekutinu prechádza rôznymi filtrami a dezinfekciou. Najčastejšie sa využíva metóda chlórovania, pri ktorej chemické čerpadlo dávkuje do vodného zdroja chlór. Vďaka tomuto postupu dochádza k odstráneniu baktérií, železa, sírovodíka a niektorých vírusov. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie z 3. marca tohto roku úprava vody filtráciou a dezinfekciou zbavuje účinnosti aj vírus Covid-19. Na druhej strane však môže spôsobovať rôzne nežiaduce účinky. Na neblahý vplyv chlóru na ľudský organizmus už viac ako 10 rokov upozorňuje napríklad americký mikrobiológ Herbert Schwartz, ktorý je dokonca presvedčený o tom, že chlór by mali zakázať, lebo vyvoláva predčasné starnutie, spôsobuje srdcové problémy a môže byť príčinou predčasného ukončenia tehotenstva. Chlórovaná voda môže byť obzvlášť nebezpečná pri sprchovaní, keď dochádza k uvoľňovaniu chlóru v pare a následnému vzniku chloroformu, ktorý zhoršuje dýchacie problémy a vyvoláva ospalosť.

Ďalšou vlastnosťou chlóru je, že síce zabíja baktérie, avšak nedokáže odstrániť biofilm (t. j. spoločenstvo mikroorganizmov na určitom povrchu) ani tuky, oleje, pot a moč z vody. Chlór nedokáže zabezpečiť ani mikrobiologickú stabilitu teplej vody, čo v praxi znamená, že takáto voda môže obsahovať škodlivé mikróby, a preto sa neodporúča na priamu spotrebu.

Pavol Ičo