V súčasnej dobe – a obzvlášť tento rok – sa stávame svedkami najrozsiahlejšej vlny spoločenského protestného vrenia od vyhasnutia kultúrnej rebélie z prelomu 60. a 70. rokov. Po približne polstoročí sa antagonizmus medzi privilegovanými a znevýhodňovanými opätovne dramaticky vyostruje, no s nerovnakým dôrazom na jednotlivé stránky celého konfliktu. Nadnárodný kapitál pod vplyvom neoliberálnych ekonomických doktrín vytlačil štát z hospodárskeho diania. Averziu verejnosti proti systému, ktorý legalizoval prehlbovanie príjmovej nerovnosti, odvádzal dostratena rozdúchavaním požadovačnosti vybraných menšín. Kvôli nim sa deformuje mravnosť, morálka a etika. Kultúrny ultraliberalizmus oslabil súdržnosť pracujúcich v zápase o hospodársko-sociálne práva rozbíjaním celku na roztrieštené črepiny. Triedne chápanie koreňov nespravodlivých spoločenských pomerov ustúpilo po troch dekádach riadenej chaotizácie do úzadia v dôsledku informačného poľa, vzdelávacej sústavy a politickej arény mocenských skupín s agendou riadenej deštrukcie. Roztočila kolotoč kultúrnej revolúcie takým divokým tempom, aké počas tzv. Kultúrnej revolúcie 1966 – 1976 rozvrátilo maoistickú Čínu.

Ordo ab chao

Staré známe heslo ordo ab chao (poriadok z chaosu) sa tam pri zavádzaní prevratných hospodársko-spoločenských zmien zhora pod pláštikom revolúcie zdola uplatnilo v plnej nahote. Veľká proletárska kultúrna revolúcia, ako ju v Pekingu nazvali a dodnes takto oficiálne pomenúvajú, rozbúrala čínsky štát už po troch rokoch na trosky. Anarchizovaná krajina túžila po obnovení poriadku a stability, ale rozvrat pokračoval, pretože jeho strojcovia nezamýšľali obnoviť dovtedajší poriadok. O obnovu im nešlo.
Zbedačeným Číňanom po troch rokoch terorizovania červenými gardami vynulovali hodnotovú sústavu do podoby čerstvo naformátovaného pevného disku. To bolo cieľom celej Kultúrnej revolúcie. Vystrašiť pol miliardy Číňanov páchanými hrôzami a zahnať ich do stavu kŕčovitej bezmocnosti, aby sa potom mohli mentálne ustáliť v hodnotovom systéme nového poriadku. Ten pomáhala zavádzať v rokoch 1970 – 1976 v Číne americká poradná misia z poverenia nadnárodných globalizátorov. Proletársky revolučný duch v chápaní triedneho boja bol pritom úplne vytesnený a proletári, t. j. pracujúci, sú odvtedy pasívnou, ľahko tvárnou masou. Dodajme, že po dvoch generáciách aj zbarbarizovanou matériou, ktorú architekti globalizácie premodelovali na bezmocné ľudské zdroje.

Patrik Sloboda