V súčasnosti pozornosť svetových politikov, analytikov, médií, ale aj verejnosti priťahuje konflikt v Náhornom Karabachu a blížiace sa americké prezidentské voľby. Ale prednedávnom stredobodom pozornosti boli „majdany“ v Bielorusku a Kirgizsku. Odborníci porovnávali pokusy o štátne prevraty v týchto dvoch krajinách, nachádzali podobnosti a rozdiely. Bývalý prezident Kirgizska Kurmanbek Bakijev tvrdí, že treba odlišne hodnotiť protesty v Kirgizsku a Bielorusku a dupľom príčiny, ktoré ich vyvolali.

„Navonok sa zdá, že protesty v Bielorusku a Kirgizsku majú rovnaké príčiny. V skutočnosti sú veľmi odlišné,“ uviedol to včera v relácii bieloruskej televíznej verejnoprávnej stanice Belarus 1. Podľa bývalého kirgizského prezidenta, v Bielorusku zaúradoval „vonkajší faktor“, pokus o štátny prevrat sa pripravoval, riadil a financoval zvonka. „Vonkajšie sily chceli odstrániť súčasné vedenie krajiny. Práve to bolo hlavnou príčinou. Žiadne hospodárske príčiny v tom neboli, ani národnostné,“ podčiarkol Bakijev.

Vysvetlil, prečo sa v Bielorusku nevydaril štátny prevrat, ale v Kirgizsku sa predsa vydaril: „V Kirgizsku je veľmi slabé hospodárstvo, plus situáciu ochromil koronavírus. Bývalé vedenie krajiny malo aj finančné prostriedky, aj čas, aby sa stihlo pripraviť. Ale neurobilo fakticky nič. Práve to zapríčinilo protesty,“ podčiarkol. Dodal, že podobné zmeny na čele krajiny sú charakteristické pre Kirgizsko. Zdôraznil, že neprinášajú nič dobré pre obyvateľov krajiny, neovplyvňujú pozitívne hospodárstvo, sociálnu sféru a iné oblasti, skôr škodia.

Kurmanbek Bakijev veľmi dobre pozná situáciu ako v Kirgizsku, tak aj v Bielorusku. Takmer celý svoj život strávil v rodnej krajine, ale ostatných 10 rokov žije v exile práve v Bielorusku, preto môže najlepšie zo všetkých porovnať život v oboch krajinách a príčiny vypuknutia „majdanov.“ Bol prezidentom Kirgizska v r. 2005 – 2010, keď sa na čelo štátu postavil po takzvanej „revolúcii tulipánov.“

Svojej funkcie bol však zbavený 7. októbra 2010 v následku štátneho prevratu. Vtedy po zrážkach vojakov, ktorí chránili prezidenta, a opozičných aktivistov, zahynulo 80 ľudí a stovky boli zranení. Bakiejv musel utiecť z krajiny a odvtedy žije v Bielorusku. Vo vlasti mu hrozí 25-ročné väzenie – najvyšší trest v Kirgizsku. Bakijev mimoriadne zriedkavo poskytuje rozhovory novinárom, ale predsa sa zúčastnil na relácii televíznej stanice Belarus 1.

Zdroje:
1 Эксклюзивное интервью с экс-президентом Кыргызстана Курманбеком Бакиевым, TV Belarus 1, 11.10.2020
2 https://www.tvr.by/news/glavnyyefir/eksklyuzivnoe_intervyu_s_eks_prezidentom_kyrgyzstana_kurmanbekom_bakievym/ 
3 К.Бакиев: Урок один – ценить безопасность и мир, TV Belarus 1, 10.10.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.