• Vybrat den

    Duben 2024
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Docent Ján Dudáš: „Judaizmus nie je náboženstvo, ale politické hnutie.“

    9-10-2020 Zem & Vek 63 1554 slov zprávy
     



    Foto: Matúš Plecho / Zem&Vek

    Tak ako nášho šéfredaktora za článok Klin židov medzi Slovanmi s kritickými citáciami štúrovcov voči židovskému etniku prepadla NAKA a čakal ho súdny proces, protiextrémistická policajná jednotka navštívila aj docenta Jána Dudáša – a opäť za historický text súvisiaci so židmi. Ďalší príklad kriminalizácie za vyjadrenie názoru, ktorý ide mimo rámca dovolených mantinelov.


    Žijeme v absurdnej dobe, keď odborníci na danú oblasť radšej mlčia alebo si nedovolia zájsť tak ďaleko, aby ohrozili svoju kariéru či nebodaj sa vystavili trestnému stíhaniu. Potom sa týchto chúlostivých tém chytajú ľudia s iným akademickým vzdelaním. Nie je to tak dávno, čo sme zverejňovali seriál o slovanskej histórii, ktorý na základe rozsiahleho a dôsledného štúdia prameňov pre nás písal nehistorik, vzdelaním filozof Viktor Timura. Jeho knihy suplujú prácu študovaných historikov, ktorí nemajú odvahu nabúrať pangermánsky model dejín, podľa ktorého Slovania prišli do Európy až niekedy v 5. – 6. storočí. Početné záznamy i archeologické nálezy svedčiace o tom, že naši predkovia boli pôvodnými Európanmi a žili tu už tisícročia, sú pre nich tabu.


    Ján Dudáš vyučuje na košickej Technickej univerzite a zameraním je elektrotechnik. Popri svojej hlavnej činnosti však s mravčou prácou a dôkladným štúdiom zahraničných prameňov vytvoril niekoľko pozoruhodných diel, ktoré v intelektuálnych kruhoch označujú za kontroverzné, najmä preto, lebo sa dotýkajú aj témy židovstva, judaizmu a úlohy židov v histórii ľudstva. Respektíve určitých špičiek, tzv. elít, ktoré vzišli z tohto etnika a aj dnes majú silný vplyv vo finančníctve, kultúre, médiách i na univerzitách. Pritom Dudáš má ďaleko od rasistu či tzv. antisemitu, o čom svedčia aj vyhlásenia na začiatku jeho kníh: „V súlade s čl. 26 Ústavy SR akceptujem ideológie, hnutia a politicko-ekonomické systémy, rešpektujúce slovom i skutkom prirodzené právo človeka i neodňateľné ľudské práva, právo slobody a rovnosti pred spravodlivým zákonom. Odmietam akékoľvek slovom i skutkom šírené antihumánne, rasistické a svetovládne ideológie a systémy.“


    V rámci jeho kníh treba spomenúť knihu kritických reflexií Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, prezentujúcu najmä úpadok humanitnej inteligencie. Lexikón menej známych a mätúcich sekulárnych a náboženských pojmov – Netradičný objektivizujúci náhľad do svetových dejín a celkového diania je okrem iného analýzou piatich hlavných svetových náboženstiev. Slovník aktuálnych pojmov a výrokov – Fakty absentujúce v učebniciach a v hlavnopr(ú)dových médiách uvádza pojmy a výroky, ktoré sa na školách a v médiách nevyskytujú, resp. používajú sa vytrhnuté z kontextu, ako aj tie, ktoré v oficiálnej doktríne chýbajú.


    V Slovníku aktuálnych pojmov a výrokov rozoberáte mnohé výrazy. Ktoré z nich sú z vášho pohľadu tie kľúčové?


    Takých je veľa. Napríklad jahvizmus, akademická intelektualita, agresivita demokratického štátu, americká pakultúra zločinnosti alebo americké tábory smrti v Nemecku v roku 1945. Kto o nich vie? Oficiálna história o nich nepojednáva. Americkí sionofašisti, antislovakizmus židovského klanu, antisemitizmus, židovský rasizmus… To sú pojmy, ktorým ľudia bežne nerozumejú. Palestína, Izrael, sionizmus, informovanie o nich v pravdivých súvislostiach je v našich médiách tabu. Pritom vychádzam z prác židovských autorov a izraelských historikov. Alebo slobodomurári. Ľudia o nich vedia len tak všeobecne, ale nechápu ich podstatu. Takto rozoberám pojmy z rôznych disciplín ako je veda, história, domáca, zahraničná politika, ekonómia a ekonomika, právo, žurnalistika, náboženstvá. A stručne analyzujem náboženstvá a mýty, judaizmus, kresťanstvo, islam. No dneska by som už nepoužil výraz židovské náboženstvo, označil by som ho skôr za politické hnutie, na čo poukázal už filozof Immanuel Kant. Takže vidíte, že ako fyzik a elektrotechnik som vošiel do záhrady humanitných vzdelancov. No a viacerým sa to nepáči.


    Možno týmto intelektuálom ani neprekáža, že ste im vliezli do záhrady, ako to, že ste sa dotkli citlivej otázky židovstva.


    Ak teda vôbec možno hovoriť o intelektuáloch. Slovensko je v takom chaose najmä preto, lebo tu vrstva skutočných intelektuálov absentuje. Bežne sa za intelektuála považuje niekto na základe definície, ktorá vznikla v pangermanizujúcom Nemecku v druhej polovici 19. storočia – intelektuál je ten, kto ovláda dejiny, hudbu a iné humanitné disciplíny. Ani slovo o prírodných a technických vedách. A táto predstava zostáva vo vedomí ľudí najmä z humanitných odborov, že na pochopenie súvislostí spoločenských javov nepotrebujú mať aj prehľad z prírodných a technických vied. A  pekných pár desaťročí čítam aj Slovenské pohľady, Literárny týždenník či Slovenské národné noviny a iné periodiká. Od žiadneho humanitného vzdelanca som nenašiel zamyslenie o kvalite inteligencie. Podľa troch podstatných atribútov som rozčlenil inteligenciu do piatich vrstiev. Intelektuál má vysoké IQ, teda schopnosť, ktorá mu dovoľuje preniknúť k podstate veci, javu. Zároveň dodržuje humánnu a odbornú morálku. Potom je inteligent, ktorý kĺže po povrchu, ale spĺňa odborné a humánne morálne kritérium. Potom je pseudointeligent, ktorý kĺže po povrchu, dodržuje morálku, ale toleruje jej porušovanie inými. Najhorší sú antiinteligent a lumpeninteligent. Prvý kĺže po povrchu, nedodržuje humánnu ani odbornú morálku, sú mu na smiech a lumpeninteligent navyše dosiahol najvyššiu úroveň v trojhodnotovej stupnici schopností. Prvý stupeň je schopný, druhý veľmi schopný a tretí všetkého schopný.


    Z čoho potom vzniká alebo kde sa berie živná pôda pre týchto lumpeninteligentov či úpadok inteligencie?


    Skutočná pravdivá odpoveď na túto otázku je v našej spoločnosti, ako i celom euroatlantickom priestore tabu. Odhaľujem ju aj v mojich knihách. Boli tu slobodomurárske puče, napríklad v Rusku, kde po roku 1918 nastala genocída ruských kresťanov. Po porážke boľševických pučov v Európe vytvorili židovskí vzdelanci v roku 1922 frankfurtskú školu sociológie. Jej cieľom bolo zničiť nielen európsku vzdelanosť, ale aj dosiahnuť ciele boľševických pučov. Predstavitelia frankfurtskej školy vyhlásili, že začnú pochod inštitúciami, univerzitami, vysokými školami aj akadémiami. Po uchopení moci Hitlerom sa presťahovali do Spojených štátov a zo Spojených štátov sa vrátili do Frankfurtu v roku 1952. Frankfurt je centrum nemeckého židovstva, aj Rothschildovci odtiaľ pochádzajú. Frankfurtská škola sociológie a jej pohrobkovia salámovou metódou porážajú univerzitnú intelektuálnosť a európsku civilizáciu. Vedúcou silou tohto hnutia sú univerzity najmä v Spojených štátoch a Veľkej Británii. Napríklad už v roku 1967 Dr. Edmund Leach, dekan na Kings College v Cambridgei, tvrdil: „Hlavnou tendenciou našej doby je nepátrať po absolútnych morálnych hodnotách, byť moralistom je spoločensky nežiaduce.“ Teda horoval za relevanciu hodnôt a varoval pred absolútnymi hodnotami. Postupne sa k USA a Británii pridávali inštitúcie v iných krajinách. Jedným z nástrojov tejto premeny sa stal odbor politológia. Doktorka Darina Vergesová napísala knihu Zachráňte Európu, kde tvrdí, že politológiu nanútili Američania po druhej svetovej vojne na niektoré nemecké univerzity a odtiaľ sa potom dostala na iné univerzity v západnej Európe. A po prevrate začali aj u nás vznikať katedry politológie.


    Britské univerzity sa považujú za vrchol vzdelanosti. Vy ste teraz označili Veľkú Britániu za pôvodcu úpadku vzdelanosti. Prečo?


    Veľkú Britániu začali ovládať židia, keď kráľovský dvor povolil súkromnú židovskú banku Bank of England. Zaujímavé, že židia si vybrali Anglicko, aby sa tu inkorporovali do aristokracie. Vo Francúzsku oficiálne prebehla tzv. Veľká francúzska revolúcia v roku 1789, čo bol v skutočnosti slobodomurársky puč. Estónsky investigatívny žurnalista Jüri Lina, ktorý pôsobí vo Švédsku, napísal diela V znamení škorpióna a Architekti rozvratu. V týchto dvoch dielach je najobjektívnejšie a najrozsiahlejšie spracovaná tematika slobodomurárov a iluminátov. A on tam aj udáva, ktoré židovské banky podporovali slobodomurársky puč v roku 1789. Takže v roku 1789 porazili starú šľachtu a vytvorili novú, dočasnú, ktorá sa recykluje voľbami a ovládajú ju peniazmi, médiami a kurvami. Toto je ten politický systém nazvaný demokracia. Lenže táto problematika je ľuďom neznáma. Ani mnohí historici napríklad nevedia, že pruský štát na čele s Ottom von Bismarckom vytvárali za pomoci židovských peňazí. Rothschildovci tam mali svojho bankára, ktorý podporoval Bismarcka. Nemcov použili v prvej svetovej vojne. Po nej vznikla Weimarská republika. Áno, všade nám tlčú do hlavy, ako výborne demokraticky sa tam žilo. Lenže inflácia tam dosiahla obrovské rozmery, rástla nezamestnanosť a nepokoje. Bol to nestabilný politický systém, kde sa konali voľby temer každé dva roky. A to spôsobilo obrovský rozvrat hospodárstva a politiky, čiže utvorili chaos v spoločnosti a potom mohol prísť Hitler. A kto vyzdvihol Hitlera? Práve židovskí bankári. Zas využili situáciu, aby si dosadili osobu, ktorú si vybrali a vo vojnovom čase ju nasmerovali na Sovietsky zväz. Takže z týchto kruhov pochádza snaha rozdrobiť a podrobiť si Rusko. Prvý pokus o puč urobili v roku 1905. Cársky dvor to vtedy ešte ustál. Ale v prvej svetovej vojne v roku 1917 to už neustál. A väčšinu boľševikov tvorili židia, viac ako 90 %, v médiách plných 100 %. Takisto vo vládach, ktoré potom vznikli. Sú presné údaje, v ktorých oblastiach koľko, ale žurnalistika bola stopercentne v rukách židov. V druhej svetovej vojne nasmerovali Nemcov na Rusko. Ešte pred vojnou vznikol dohovor medzi sionistami a Nemeckom – SS urobila dohodu s tajnou sionistickou agentúrou Mossad le-Aliya na pašovanie židov do Palestíny. Obe strany podpísali zmluvu o presídlení, známu ako Ha’avara (presídlenie).


    Teda sionisti spolupracovali s nacistami pri vytváraní základov Štátu Izraela. Hitlerovské Nemecko touto zmluvou umožnilo vycestovať nemeckým židom do Izraela, teda vtedy do Palestíny. A druhú zmluvu podpísalo Nemecko s Američanmi po vojne. Obsahovala tri hlavné body. Keď v Nemecku zvolia kancelára, okamžite príde na konzultáciu do Spojených štátov. Po druhé, mediálny priestor Nemecka je podriadený Amerike. A po tretie, nemecké zlato zostane v držaní americkej banky. Takže tým kancelár Konrad Adenauer podriadil Nemecko Amerike, ktorú ovláda Izrael. Ako píše americký historik a politik David Duke v Mojom prebudení, Amerika je vo vojne, židia verzus kresťania, ale o tom nevedia ani jednoduchí židia, ani jednoduchí kresťania. Takto ovládli Anglicko, Francúzsko aj Nemecko. No a, samozrejme, Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu. Prezident Boris Jeľcin, pôvodným menom Elzman, dal rozstrieľať štátnu Dumu. Ako ho označili v médiách? Ako veľkého demokrata. Keby politika v Rusku pokračovala tak ako začal Elzman, Rusko je dneska rozdelené na niekoľko častí. Našťastie pre Rusko, a teda aj pre Európu a svet, sa prezidentom stal Vladimir Putin, ktorého vybrali židia, aj on je židovského pôvodu, čo je zaujímavé a dokladá to, že zďaleka nie všetci židia sa zúčastňujú na tomto rozklade. Faktom je, že politika, ktorú presadzuje Putin, je proruská.


    Autor: Marián Benka



    Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.



    CHCEM PODPORIŤ






    ZDIEĽAJTE ČLÁNOK



    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑