Napriek tomu, že vláda stále sprísňuje opatrenia v rámci koronavírusovej krízy a postupne obmedzuje počet ľudí, ktorí sa môžu zhromažďovať, organizovať podujatia, nehovoriac o demonštráciách, a vôbec sa stretávať, vlastenci a ľudia, ktorí majú národného, patriotického ducha, v prvých dňoch nastolenia núdzového stavu zorganizovali Národný výstup Slobody na vrch Kriváň.

Organizátori tohto národniarskeho podujatia vysvetlili, že po tom, ako Manifest Slobody a Zdravia prečítali na Bradle, Devíne, Zobori, Sitne, na námestiach v Košiciach a v Banskej Bystrici, prišiel čas vyniesť tento deklaratívny dokument a prečítať ho aj na najvyššom bode jedného z najsymbolickejších slovenských vrchov – na Kriváni. A rozhodli sa to urobiť v prvý pondelok od momentu nastolenia núdzového stavu na Slovensku, ktorý je platný od štvrtku, 1. októbra. Patriotický výstup na Kriváň spolu zorganizovali Hnutie Sloboda 2020 a občianske združenie Slavica

Kriváň (poľ. Krywań, nem. Kriwan, maď. Kriván) je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkovou, Kôprovou a Važeckou dolinou a zasahuje do Liptovskej kotliny. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, dosahuje výšku 2 494,7 m n. m. Už od XIX. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti. Medzi rokmi 1960 až 1990 bol dokonca zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka /24260/ Kriváň.

Generácia štúrovcov, ktorá v 19. storočí začala vystupovať proti národnému útlaku a presadzovala myšlienku slovanskej vzájomnosti. Dňa 24. septembra 1835 vystúpil na Kriváň so šiestimi druhmi mikulášsky knihár, nakladateľ, spisovateľ a osvetár, národný buditeľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Jeho výstup možno považovať za vzor a priamu pohnútku neskorších národných vychádzok, výstupov, pútí na Kriváň – symbolickú horu slovanskej jednoty a sily Slovákov. Prvá z nich sa uskutočnila 16. augusta 1841, keď spolu s Fejérpataky-Belopotockým vystúpili na vrchol dejatelia a politici tých čias Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Gurban. Vtedy s nimi dokonca vystúpil na Kriváň aj grécky knieža Ján Aristarchos i niekoľko žien.

Hoci je Kriváň s výškou takmer 2495 metrov jedným z prírodných symbolov Slovenska a pozná ho asi každý, so svojou výškou je až na 10, mieste. Samozrejme, u turistov je výstup na Kriváň mimoriadne obľúbený a najmä v letných mesiacoch tak býva chodník často plný. Najčastejším východiskom výstupov na Kriváň je lokalita Tri studničky /ide sa často aj zo Štrbského Plesa/ – autobusová zastávka a parkovisko (1 141 m n. m.). Na rázcestí blízko starej horárne TAMAPu turisti sa väčšinou vyberú po zelenej značke a stúpajú dlhými serpentínami do prevažne zalesneného svahu vrchu Grúnik (1 576 m n. m.).

Presne touto trasou – z lokality Tri studničky, z parkoviska na autobusovej zastávke vlastenci v pondelok ráno začali Národný výstup Slobody na Kriváň. Pokračovali cez kosodrevinu, potom šikmým traverzom po južnom úbočí Vyšnej Priehyby (1 982 m n. m.). Urobili prestávku pod Priehybou, kde sa chodník mierne stáča doľava, do širokého Krivánskeho žľabu pokrytého blokmi a sutinou. V jeho hornej časti sa zelená turistická trasa napája na modrú značku vedúcu od Jamského plesa na vrchol Kriváňa. Žľab národovci opustili strmým stúpaním po pohyblivých skalách. V Daxnerovom sa prvýkrát mohli pozrieť za rameno Malého Kriváňa (2 334 m n. m.), do hlbokého záveru Važeckej doliny s nádherným Krivánskym Zeleným plesom.

V záverečnom úseku výstupu prekonali skalnatý hrebeň, vyššie vystúpili do strmého juhozápadného úbočia vrcholovej pyramídy a dostali sa na vrchol Kriváňa. Chvíľku si oddýchli, pokochali sa pohľadom na veľkolepý horský „obraz“, potom umiestnili na samotnom vrchole Slovenskú a Štúrovskú zástavy, zaspievali si slovenskú hymnu /podľa vlasteneckej tradície, všetky štyri slohy/ a prečítali Manifest Slobody a Zdravia. Zopár desiatok minút pobudli na vrchole Kriváňa a potom sa vybrali na spiatočnú cestu.

„Niekomu sa takéto niečo možno môže zdať ako zbytočné a márne. No pravý opak je pravdou. Individuálna obeta času, peňazí, dovolenky, možného zárobku, vlastných síl, možno bolesti svalov, akési prekonanie sa a spoločný zámer skupiny, vnáša do kolektívneho vedomia obrovskú energiu. Silu, ktorá urobí svoje. Ono nie všetko, čo sa deje okolo nás v tomto čase, vždy vnímame. Táto „hra“, tento proces, má aj obrovské duchovné pozadie. A my sme mu týmto výstupom výrazne pomohli. Vytvoriť príklad, cestu, ukázanie toho, čo si o tomto celom myslíme. S vynesením Slovenskej a Štúrovskej zástavy, so spievaním všetkých štyroch slôh Slovenskej hymny na vrchu, s prečítaním Sitnianskeho Manifestu Slobody a Zdravia, so spoločným spojením sa, pre dobrú vec,“ zdôraznil jeden z organizátorov tohto vlasteneckého výstupu na Kriváň, predseda občianskeho združenia Slavica Miloš Zverina.

Vlastenci aj počas koronakrízy a núdzového stavu organizujú patriotické podujatia a pripomínajú všetkým obyvateľom tejto krajiny, že nemajú zaspať, nemôžu byť ľahostajnými a nezaujímať sa o to, čo sa deje v tomto štáte. Upozorňujú na to, aby sa národniari konečne začali spájať – reálne, naozaj a nie teoreticky a falošne – aby budúce voľby neboli pre vlastencov a celú túto krajinu rovnakou, ba ešte väčšou pohromou, ako tie predošlé.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.