Kontinuálne gradovanie polarizovania spoločnosti poskytuje priestor na vznik čoraz radikálnejších, až nebezpečných skupín. V úvode si dovolím vysvetliť použité pojmy, pretože slovné spojenia ako fašizácia spoločnosti, liberálny fašizmus, či aktuálne pomenovanie koronavírusových opatrení ako koronafašizmus, často vedú k diskusiám.

Pojem a dojem neznamená to isté

Že sa nejedná o oxymoron, teda protirečivé spojenie slov, dokazuje samotný fakt, že liberalizmus, zameraný na jednotlivca, ako ideologický smer, stojí primárne v opozícií konzervativizmu, ktorý presadzuje kolektívne hodnoty. Nie je nástrojom boja proti fašizmu, ktorého definícia je navyše, do dnešnej doby nejednotná a často mylne interpretovaná ako nacistická. Pre ľudí menej znalých problematiky výklad pojmu nahrádza len vizualizácia. V konkrétnosti sa týmto osobám pri počutí slova fašizmus vybaví tvár Hitlera, pričom Mussolini, ktorý je považovaný za „otca fašizmu“ , ho definoval ako korporátnu vládu. Myslím, že už tu je evidentná podobnosť s víziou liberalizmu, ktorý navonok bojuje s oligarchiou, pri hlbšom pohľade však dospejeme k tomu, že prostredníctvom ekonomickej stratégie ju sám vytvára (mimochodom na týchto ekonomických princípoch vznikal).

Už v roku 1931 ľavičiarsky spisovateľ, socialista H. G. Wells, vyzval progresivistov k tomu, aby sa stali „liberálnymi fašistami“ a „osvietenými nacistami.“ Nejedná sa teda o žiadny „newspeak“, oxymoron, urážku, či obmedzenosť, ako sa k pojmu liberálny fašizmus vyjadrujú skeptici.

Pri podrobnom skúmaní, by sme za oxymoron mohli označiť aj spojenie slov liberálna demokracia. Okrem už spomenutého, je totiž spoločným ideologickým prvkom fašizmu a liberalizmu niekoľko nedemokratických praktík využívaných na dosiahnutie cieľa. Tu veľmi stručne spomeniem iba globalizáciu, v zmysle prepájania politiky, ekonomiky, médií a cenzúru názorových oponentov. Toto isté platí pri súčasnom používaní pojmu „koronafašizmus“, vo forme príkazov, zákazov, pokutovania a perzekvovania, v súvislosti s podriaďovaním sa vládnemu diktátu.

Diskusia nemá priestor

Ani v médiách, ani v spoločnosti ako takej nemá kritické myslenie priestor.  Skúste si odpovedať na nasledovné otázky:

– Čítali ste názor odborníka, prípadne ste sami odborným garantom, ktorý tvrdí niečo iné ako večerné spravodajstvo v televízií?

– Neevidujete žiadnu „ruskú hrozbu“ a skôr vidíte viac americkej propagandy prostredníctvom zavádzania „newspeaku“, kinematografie, fastfoodu a reklám?

– Dovolili ste si tvrdiť, že na udalosti 911 niečo nesedí, keďže oficiálna správa uvádza, že lietadlo sa doslova, „vyparilo“?

– Myslíte si, že len ženy sú schopné pôrodu, pretože pohlavie nie je len sociálny konštrukt?

– Myslíte si, že záleží na všetkých životoch rovnako a nie len na životoch „čiernych“?

– Myslíte si, že finančná prosperita istých záujmových skupín, stojí v pozadí každej problematiky, teda dovolili ste si tvrdiť, že globalizácia je organizovaný proces?

– Pociťujete vzťah k domovine, vlasti, kultúre a tradičným hodnotám, na čele ktorých stojí rodina?

Ak ste si odpovedali „áno“ na niektorú z týchto rečníckych otázok, zrejme ste sa už stretli s tým, že vás liberálna spoločnosť považuje za konšpirátora, rusofila, rasistu, xenofóba, popierača alebo najčastejšie, za fašistu.

Paradoxom ostáva, čím viac sa liberálne zmýšľajúci dostávajú k moci, tým radikálnejšie sa správa verejnosť. Dôkazom je najmä „vzor liberálnej spoločnosti“, ktorým sú USA, kde  v dôsledku radikalizovania protestných skupín narastá napätie obyvateľov a vízia slobodnej zeme padá ako dom postavený z karát. Miestami mám pri sledovaní spravodajstva pocit, že situácia sa náramne podobá utopickým predstavám režisérom filmového spracovania Planéty opíc. Pre tých, čo nepoznajú obsah rebutovanej verzie, heslovite uvádzam komplot: vírus, pandémia, chaos, postupný zánik ľudstva, vývin nového druhu, boj o miesto na planéte a postupný zánik sveta, aký poznáme dnes.

Tento paradox možno vidieť aj u nás, na Slovensku, kde radikálne strany dosahujú popularitu ako nikdy predtým. Rovnako, aj ich predstavitelia si od liberálov vyslúžili nálepku „fašistické“, a tu nemám na mysli prvoplánovo len stranu kotlebovcov.

V súvislosti s opatreniami, sa predmetom najväčšieho sporu stali rúška. WHO, o ktorej pochybeniach v oblasti očkovania a prepojeniach na osobu Bill Gates, ktorý je vášnivým fanúšikom eugeniky a tiež spoluautorom vakcíny Covid-19, som písala už v minulosti, v samostatných článkoch. Protichodné, perzistentne sa meniace stanoviská Svetovej zdravotníckej organizácie z toho dôvodu nemožno považovať za relevantný, strategický argument, na ktorý sa odvoláva aj vláda SR pri prijímaní neustále meniacich sa opatrení. Respektíve môže, no v takom prípade, samotnú vládu nemožno považovať za kompetentnú v otázkach kritickej úvahy. Na dôveryhodnosti jej uberá aj neodbornosť sektorových predstaviteľov a to viac si ich činy vyžadujú odbornú diskusiu a adekvátne podklady.

Rúško ako symbol súhlasu a viery

Aby sme si to zhrnuli, spoločnosť aktuálne nepolarizuje len ideológia liberalizmu a konzervatívnych hodnôt ale aj dôvera v pandemický manažment. I keď nepredpokladám, že vedome, Ministerstvo zdravotníctva SR dokonca dodržiavanie vydaných opatrení posúva na formu klérofašizmu, kedy používa doslova náboženské, formulácie ako „Nosím rúško, pretože verím v rúško.“ Náboženská viera je spirituálna záležitosť, ktorá si nevyžaduje konkrétne dôkazy o existencii Boha. Zavádzanie núdzového stavu republiky a obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd, si však vyžaduje viac ako len abstraktné formulácie.

V dôsledku „klérofašistickej“ prezentácie činnosti vlády a potreby jej akceptovania, niektorí „fanatici“, inak to nazvať neviem, hoci samých seba považujú za osvietencov, sa vytvárajú nové, radikálne skupiny. Fanatizmus je v každej zo svojich foriem nebezpečný. Príkladom je skupina lovcov, respektíve „Hunterov“, (poznamenám, že použitím spomínaného newspeaku v názve, je na prvý pohľad zrejmé, akým ideologickom zámerom skupina slúži). Rúškové gestapo vzniklo v Českej republike a ich cieľom, okrem citujem: „Zmlátime každého“ je napádanie ľudí, ktorí rúška nenosia a videá z ich „polovačiek“ obleteli internet. Veľmi nadnesene, ak by sme sa stotožnili s realitou liberálneho fašizmu, takíto fanatici by zrejme predstavovali skupiny SS. V reakcii však vznikla aj skupina opačného zamerania, ktorá tvrdí „Nenoste rúška, noste zbrane“, Domobrana proti svedkom Covidovým.

Stupňovanie chaosu, agresivita a radikalizmus nie sú o nič progresívnejším aspektom spoločnosti než dôvera pripomínajúca fanatizmus, strach, panika alebo apatia a ignorancia. Takáto je však realita. Takto polarizovaná spoločnosť zvádza boj sama so sebou, čo mnoho prognostikov považuje za konflikt, ktorý môže vyústiť do lokálnych občianskych bojov.

Každý z nás má silu participovať na lepšej budúcnosti. Začnime od seba. Rozvíjajme schopnosť kritického myslenia. Nepodliehajme strachu a ilúzii o niečej nadradenosti.

Aj Overtonovo okno sa dá predsa zatvoriť.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.