Neustále nafukovaná koronavírusová hystéria poskytuje vládnucim špičkám vhodnú príležitosť na uvrhnutie svetovej populácie do elektronického koncentráku. Prípravy na jeho zavedenie prebiehajú etapovite. Laická verejnosť transatlantického Západu si všimla tú predposlednú po teroristických útokoch 11. septembra 2001. Oficiálny boj proti terorizmu okresal právo na súkromie a legalizoval systém elektronického dohľadu najprv nad podozrivými a postupne nad všetkými. Oficiálny boj proti pandémii Covid-19 legalizuje tento rok nastolenie fyzických obmedzení pohybu, pracovnej činnosti, vzdelávania, poznávania a prejavu. Európania a ich potomkovia v zámorí nezažili takýto stupeň nevoľníctva od dôb feudalizmu. Desí ich predstava nastolenia režimu Veľkého brata, obsiahnutá v projekte zavedenia biometrických očkovacích preukazov ako podmienky pre každodennú existenciu radového občana. „Spolková vláda chce zaviesť imunitné preukazy,“ kričal už 29. apríla titulok správy na portáli nemeckého denníka Die Süddeutsche Zeitung.

Hoci globalistická technokracia berie na vedomie „precitlivenosť Európanov“ na ich domácej pôde, cynicky konštatuje, že obaľovanie každého jednotlivca digitálnou pavučinou Ázijčanom a Afričanom ktovieako neprekáža. Nepočetná neofeudálna plutokracia potrebuje pevne ukotviť zúženú mocenskú vertikálu a udržať v poslušnosti mnohomiliardový plebs celého sveta. Domestikovanie Európanov si zrejme necháva na neskôr, pretože medzičasom môže skúmať medze možností technologickej totality v dvoch rozsiahlych kultúrnych okruhoch Ázie: čínskom a indickom.

O čínskom systéme sociálneho kreditu v podobe všadeprítomnej siete elektronického monitoringu správania sa fyzických i právnických osôb a jeho usmerňovania metódou odmeňovania a trestov je toho známe i u nás pomerne dosť. Menej sa vie o podobnom systéme Aadhaar v Indii. Druhá najľudnatejšia krajina sveta, ktorá čoskoro predbehne prvú Čínu, sa s ním pohráva už viac ako jedenásť rokov a na rozdiel od Číny nekladie dôraz na jeho donucovací potenciál. India nemá takú početnú strednú triedu, ktorá sa už vymanila z chudoby a existenčných neistôt a mohla by začať skúšať rozťahovať mantinely osobných slobôd, búriť sa a rozvracať systém.

Autor: Patrik Sloboda