Minimálne 21 ľudí zahynulo na začiatku týždňa počas druhého kola prudkých stretov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Ku konfliktu dochádza na území Náhorného Karabachu a mali sa ho zúčastniť vzdušné sily, rakety i ťažká technika. Strety vyvolávajú obavu o stabilitu na južnom Kaukaze, čo je koridor pre ropovody a zemný plyn.
Akýkoľvek krok k intenzívnejšiemu zápoleniu by mohol pritiahnuť mocnosti ako Rusko a Turecko. Moskva má obranné spojenectvo s Arménskom, zatiaľ čo Ankara podporuje etnických Turkov a vládu v Baku. Desaťročia trvajúci spor väčšinovo kresťanského Arménska a moslimského Azerbajdžanu sa pravidelne vracia, keďže región odštiepený od Azerbajdžanu riadia etnickí Arméni. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan okrem provokácie európskych štátov vyzýva Arménsko, aby sa okamžite stiahlo a prestalo okupovať azerbajdžanskú oblasť.
Arménsky parlament odsúdil „rozsiahly vojenský útok“ Azerbajdžanu, ktorý prijíma pomoc Turecka a dodal, že účasť Ankary vedie k destabilizácii regiónu. Baku odmieta správy o tureckej pomoci, vyhlásilo čiastočnú vojenskú mobilizáciu a jeho minister zahraničia konštatoval, že šesť azerbajdžanských civilistov bolo zabitých a 19 zranených. Zástupca arménskeho ministerstva obrany uviedol, že 200 Arménov bolo zranených. Spravodajská agentúra Interfax tiež citovala tajomníka azerbajdžanského ministerstva obrany, podľa ktorého azerbajdžanská armáda obsadila niekoľko strategicky dôležitých oblastí neďaleko dediny Talish.
Podľa medzinárodného práva je Náhorný Karabach uznaný ako súčasť Azerbajdžanu. Ale etnickí Arméni, ktorí tvoria veľkú väčšinu obyvateľstva, jeho vládu vytrvalo odmietajú.
Zdroje:
(1) Armenian, Azeri forces battle again, at least 21 reported killed; autor: Nvard Hovhannisyan, Nailia Bagirova; Reuters, 28.9.2020
(2) Armenia and Azerbaijan fight over disputed Nagorno-Karabakh; BBC News, 28.9.2020
(3) Behind the Flare-Up Along Armenia-Azerbaijan Border; autor: Paul Stronski; Carnegie Endowment for International Peace, 22.7.2020