Počas pandémie požiadalo o dávky v nezamestnanosti 40 miliónov Američanov, ale miliardári zaznamenali nárast čistého imania o 637 miliárd dolárov. Od marca do júna 2020 narástol majetok zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa o odhadovaných 48 miliárd dolárov. Zakladateľ videokonferenčnej platformy Zoom zvýšil svoje bohatstvo o viac ako 2,5 miliárd dolárov a čisté imanie bývalého riaditeľa spoločnosti Microsoft Steva Ballmera sa zvýšilo o 15,7 miliárd dolárov. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg zbohatol o 59%, Jeff Bezos o 39%. Americké farmaceutické spoločnosti si tiež vedú dobre. Od začiatku pandémie zvýšila spoločnosť „Big Pharma“ ceny viac ako 250 liekov na predpis, z ktorých 61 sa používa na liečbu COVID-19. Spoločnosť „Moderna“, ktorá očkovaciu vakcínu proti koronavírusu ešte nepredstavila, už predala akcie za 250 miliónov dolárov po tom, čo v apríli Donald Trump sľúbil financovanie vývoja ich vakcíny. Niektoré spoločnosti majú takéto rozprávkové zisky, zatiaľ čo sa Kongres nemôže dohodnúť na vyplácaní dávok v nezamestnanosti Američanom, ktorí ledva dokážu žiť z ruky do úst. Mnohí republikáni sa navyše domnievajú, že poskytnutím peňazí občanom, ich pripravujú o túžbu pracovať. Popri tom však nikto nevenuje pozornosť skutočnosti, že miliardári sa nabaľujú na pandémii. Medzi ďalšími boháčmi, ktorým na konto počas krízy pribudlo niekoľko miliárd dolárov, je napríklad Bill Gates, Warren Buffet či Elon Musk. Magnát s kasínami Sheldon Adelson zaznamenal nárast majetku o 5 miliárd dolárov, zatiaľ čo Elon Musk zaznamenal nárast o 17,2 miliárd dolárov. Keď spočítate tieto čísla, miliardári v Spojených štátoch počas pandémie COVID-19, zvýšili svoje celkové čisté imanie o 637 miliárd dolárov. Americké médiá upozorňujú, že správa o ďalšom zbohatnutí tých najbohatších, na udalostiach okolo koronavírusu je len dôkazom toho, že na kríze spôsobenej ochorením Covid-19, najviac zarábajú tie najväčšie a technologicky najviac orientované spoločnosti. Straty naopak zaznamenali miliardári, ktorí investovali do turizmu, cestovania či módy. Napríklad Ralph Lauren prišiel pre následky pandémie o 100 miliónov dolárov a jeho majetok sa tak scvrkol „len“ na 5,6 miliardy.
Nie je to prvýkrát, čo miliardári zaznamenali zisky, zatiaľ čo veľká časť Američanov pociťovala straty. Keď v roku 2007 praskla bublina na trhu nehnuteľností, ceny domov klesli o 21% a v Spojených štátoch bolo uzavretých zhruba 3,1 milióna domov. Akciový trh klesol o viac ako 50%. A do konca roku 2009 prišlo o prácu 8,8 milióna Američanov. A účinky pretrvávali. Od roku 2009 do roku 2012 vzrástli príjmy dolných 99% iba o 0,4%, ale príjmy horných 1% vzrástli v rovnakom časovom rozpätí o ohromujúcich 31,4%. A všetko sa spája s dvoma vecami. Najskôr vláda neúmerne poskytla väčšiu pomoc bankám a korporáciám. V roku 2008 bol podpísaný zákon o mimoriadnej hospodárskej stabilizácii, ktorým sa vytvoril program nákupu miliárd dolárov od bánk v hodnote 700 miliárd dolárov. Majitelia domov dostali približne 10% priamej úľavy, ktorú poskytli banky a korporácie. A to viedlo k tomu, že keď sa trh cenných papierov vrátil späť, nerovnaké výpomoci znamenali, že bohatí mali stále po ruke peniaze na investovanie, a teda zisk, zatiaľ čo stredná a nižšia trieda nie. V roku 2008 Federálny rezervný systém znížil krátkodobé úrokové sadzby takmer na nulu. Do roku 2009 jednotlivci s vysokou čistou hodnotou, zvýšili svoj podiel na globálnom bohatstve o 19% na 39 biliónov dolárov, čím vyrovnali takmer všetky svoje straty v jednom roku. Toto rýchle zotavenie a väčší podiel na svetovom bohatstve im umožnili naďalej zarábať peniaze exponenciálnym tempom. Najlepšie 1% spoločnosti v skutočnosti získalo 95% ziskov z rokov 2009 až 2012. A do roku 2020 sa kombinované bohatstvo triedy miliardárov v USA zvýšilo o viac ako 80%.