
Pre mnohých vysokoškolákov sa končia prázdniny a študentský život by sa mal postupne vrátiť do normálu. Tak ako tisícku ďalších študentov, čakal aj mňa zápis. V tom čase, 18. septembra začali opäť platiť prísnejšie „proti“ koronové opatrenia. Pred pol ôsmou som sa dostavil pred vedľajšiu budovu, kde mal prebiehať zápis. Čakalo nás vonku, asi 80 ľudí, rozostupy takmer žiadne, väčšina mala rúška na tvárach. Krátko pred deviatou začali púšťať študentov do budovy, ale len predpísaný počet 30, ostatní sme v pomerne chladnom počasí čakali pred budovou, následne vždy traja vyšli von a traja dnu. Úsmevne, priam tragikomicky to vyzeralo vo vnútri, kde sa v pomerne veľkej sále s kapacitou asi 200 osôb, stálo v dlhom rade,jeden vedľa druhého, vždy 30 študentov.
Ale v poriadku, Matovičom stanovených 30 ľudí v interiéri sme dodržali, aj rúška sme mali, aj keď dobrá tretina pod nosom, zvládli sme to bez ujmy na zdraví. Vtedy som ešte nevedel, že chvíľkové zdesenie a následný výbuch smiechu, bude nasledovať v hlavnej budove školy. Pri vstupe do budovy sme museli prejsť vymedzeným koridorom, pričom nás snímali dve kamery s detekčnou funkciou. Nasledoval pohľad na veľkú obrazovku, malé zdesenie a reminiscencia na Orwella. Pomerne veľký display zobrazoval všetky osoby, ktoré vstúpili do budovy, rozoznával pohlavie, či daná osoba má alebo nemá okuliare, meral teplotu, ktorá mimochodom nepresiahla 36,6 ℃, čo bolo vzhľadom na chladné počasie celkom prirodzené.
Ďalej systém počítal celkový počet osôb, ktoré prekročili prah budovy a detekoval, či tá ktorá osoba má rúško a zaznamenával aj počet „narušiteľov“ t.j. osôb bez rúška. Vtedy nastal spomínaný výbuch smiechu. Systém celkom vážne vydal výstražné hlásenie, že do objektu vstúpila osoba bez ochrany tváre. Na chvíľku som sa cítil ako vo filme, keďže na podobné hlášky som v reálnom živote nebol zvyknutý. Žiaľ, aj toto je výsledok dnešnej hystérie okolo korony.