Erich Maria Remarque, jeden z prvých autorov tzv. stratenej generácie vo svojom románe Na západe nič nové, vyslovil takúto myšlienku: „Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím si, že sme stratení.“ Každá vojnové alebo krízové obdobie vypustila do sveta ako dôsledok civilizačnej choroby ľudstva a chaosu svoje stratené deti.

Dnešná dospievajúca miléniová generácia žije slobodnejšie ako za starých prednovembrových čias, ale akoby prestala vnímať realitu života, je intoxikovaná vidinou materializmu a konzumu, okradnutá o svoje detstvo, o medziľudské vzťahy, komunikuje cez mobilné siete, konzumuje internet a médiá, produkujúce viac dezinformácie ako informácie.

Von z tejto nelichotivej situácie v spoločnosti nepomáha výchova a školstvo, skôr naopak, pod rúškom reforiem sa ustavične experimentuje, búra sa všetko predošlé, podľa toho, ako sa striedajú vlády a „zodpovední ministri.“

Ivan Sekaj, vysokoškolský pedagóg na STU charakterizoval v roku 2016 súčasnosť školstva na Slovensku slovami: „Keby sme dnes mali požiadavky na študentov na úrovni, aká bola pred 25 rokmi, našu školu by skončila možno iba desatina dnešného počtu absolventov.“

Máme priveľa vysokých škôl, ale primálo absolventov schopných uspokojiť potreby praxe. Stredoškolskí študenti, ktorí talentom a snahou prerástli úroveň slovenského stredného školstva, odišli študovať do zahraničia, do Česka, Rakúska, Veľkej Británie a po absolvovaní štúdia sa mnohí už nevracajú domov.

Slovenská miléniová generácia, teda adolescenti, ktorí sa narodili po roku 2000, sú na tom najhoršie; sú zasiahnutí nielen pseudoreformami školstva, ale momentálne aj koronakrízou a všeobecným strachom z vírusu. Aktuálny školský rok je stratený a výhľad na budúci rok neposkytuje veľa optimizmu.

Minister školstva Branislav Gröhling váhal niekoľko týždňov, ako naložiť v čase pandémie so skúškami na stredné školy a s maturitami. Nemal na to na stole nijaké pokyny z Európskej komisie ani od hlavného hygienika Slovenskej republiky, nuž sa neodvážil konať samostatne. Keď Ján Mikas skúšky odporučil, bolo pre učiteľov i žiakov na prípravy maturít dosť neskoro.

Svoje zlyhanie minister potvrdil rozhodnutím zrušiť riadne maturity a nariadil, ako sa budú vyratúvať známky pre administratívne maturitné vysvedčenie. Kto by nesúhlasil so známkou, mohol požiadať o normálnu, ústnu maturitnú skúšku. Prirodzene, s takým riešením súhlasilo vyše štyridsaťtisíc študentov, lebo čo môže byť výhodnejšie ako získať maturitu bez maturity a bez učenia.

Je nepochopiteľné, prečo sa minister školstva takto rozhodol na poslednú chvíľu, keď vedel, že koronavírus by neohrozoval študentov i učiteľo, ak by dodržali epidemiologické nariadenia.

Študenti by sa predsa pripravovali na skúšky doma počas dlhého akademického týždňa a prichádzali by pred maturitnú komisiu jednotlivo so zahalenými dýchacími otvormi. Zrušené maturity to bola slovenská rarita, najmä ak si uvedomíme, že doteraz sa tak nestalo ani v čase vojny.

Pravdou je, že jedny zrušené maturity vzdelanostnú úroveň mladej generácie podstatne neznížia, ale vytvára sa precedens pre nasledujúce roky, lebo podľa predpovedí vraj nebude situácia s ochorením COVID-19 iná ani v roku 2021. Otázka je, koľko rokov potrvá „premorenie“ obyvateľstva zmutovaným vírusom označeným číslami 19, 20, 21…

Bez racionálnych systémových opatrení v školstve sa nevyrieši problém vzdelanosti miléniovej generácie, ktorá aj bez koronavírusu viditeľne zaostáva za rovesníkmi vo vyspelej Európe, ako to potvrdzujú prieskumy Eurostatu.

Nenahovárajme si, že chronický problém nášho základného a stredného školstva dovedie k uspokojivému výsledku otvorenie učebnicového trhu, nový spôsob známkovania, dlhodobejšie dištančné vzdelávanie alebo vzdelávanie detí v rodinách.

Personálna núdza na ministerstve školstva vedy výskumu a športu nevyhladí vrásky na tvárach učiteľov a nedá odpoveď na zásadnú otázku, čo robiť v školstve v núdzovom stave koronakrízy. Vyrastie nám nová stratená generácia ako vystrihnutá z románu Na západe nič nové? Ako po vojne? A napíše o tom pravdu nejaký slovenský Hemingway alebo John Dos Passos?

Autor: Ľudovít Števko

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Pandemická stratená generácia, napalete.sk, 23.9.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.