Koronavírusový karanténny režim, ktorý zaviedli na jar v miernych, ale nevýrazných úpravách všetky západné krajiny, sa v žiadnej výraznejšie neuvoľnil ani v lete, keď kliniky pripravené na príjem pacientov s ochorením Covid-19 zívali prázdnotou.

Vládnuce garnitúry nepoľavovali v koronavírusovej hystérii občanov hrôzostrašnými výstrahami pred údajne neodvratnou ničivou jesennou vlnou epidémie. Každá totalita, aj tá koronavírusová, by mala zo skúseností tých predošlých vedieť, že psychické zastrašovanie stráca časom účinnosť a musí sa stupňovať, ak chce udržiavať zamýšľaný efekt. To sa aj deje.

Politické špičky v takmer všetkých euroatlantických štátoch, ktoré sa vystatujú vyspelosťou svojich demokratických vymožeností, práskajú pred televíznymi kamerami verbálnymi bičmi. Odvolávanie protivírusových „náhubkových“ opatrení podmieňujú celoplošným zaočkovaním obyvateľstva. Dovtedy vraj bude musieť poslúchať, čo mu nadekrétujú. Na otázku dokedy dávajú vyhýbavé odpovede a hmlisté odhady v rozmedzí niekoľkých mesiacov až rokov. Miera trpezlivosti obyvateľov transatlantického civilizačného okruhu s iracionálnym poručníkovaním však v lete pretiekla. Trhliny v ochote vedcov a lekárov držať hubu a krok štiepili vedeckú obec a mnohí genetici, imunológia, virológovia a iní špecialisti prestali mlčať o tom, že cisár je nahý.

Iba otvorenie hraníc a presun miliónov rodín na letoviská k moru alebo do hôr ochránilo vrchnosť v krajinách Európskej únie (s výnimkou Švédska, ktoré občanom nenasadilo náhubky) pred neželanou explóziou rozhorčenia dlho ubíjanej verejnosti. Váhajúce panstvo zrejme zohľadnilo alarmujúce signály zo sociálnych sietí a bez hlučných fanfár v lete uvoľnilo ventily. Námestia európskych miest sa úradne otvorili demonštrantom.

Ťažiskom spoločenského diania frustrovaných Európanov sa stala metropola Nemecka, vlajkovej lode rodiaceho sa euroúniového superštátu. Prvú augustovú sobotu zaplavilo centrum Berlína možno menej a možno i viac než milión Nemcov, korí sa tam zišli zo všetkých kútov Spolkovej republiky. Každý si môže zadať do vyhľadávača na YouTube slová ako „Berlin august 1 2020 demonstration“ a sám odhadnúť, či ich boli iba desaťtisíce, ako bohapusto tvrdia silové zložky štátu, alebo státisíce, milión či viac. Vládu, farmakologické kartely a nadnárodný kapitál, ktorý je do celosvetovej koronavírusovej paniky investorsky zainteresovaný, takýto mohutný hlas vzdoru národa voči sekírovaniu mierne prekvapil, ale nevyľakal. Majú pripravené taktické ústupové scenáre podľa toho, či – a ako vysoko stúpa vlna odporu.

Oveľa vážnejšou skúškou pravdy sa už vtedy javila avizovaná manifestácia, ktorú organizátori z hnutia Querdenken 711 ohlásili na poslednú augustovú sobotu opäť do centra Berlína. Pracovne ju nazvali Berlin invites Europe – Fest für Freiheit und Frieden, voľne preložené ako Berlín pozýva Európu na festival slobody a mieru. Ako z anglicko-nemeckého názvu vyplýva, pojali ju v cezhraničnom duchu, aby prilákali do veľkomesta nad Sprévou ľudí z celej Európy, ktorí túžia zbaviť sa pút a voľne dýchať.

Pracovníkom štatistických oddelení spadajúcich pod berlínsky senát slúži ku cti, že počas prvých dvoch augustových týždňov nenafúkli čísla o nakazených, chorých a mŕtvych, aby dodali potentátom argumentačnú muníciu na zákaz veľkokapacitnej demonštrácie pripravovanej na 29. augusta. Bolo to rozumné rozhodnutie už aj preto, lebo nezotročilo berlínskych štatistikov do podradnej roly úslužných štatistov. Majú tak dovolené nepričesávať fakty a poskytovať záujemcom odkiaľkoľvek dôkaz, že ani v poradí druhá miliónová masová protestná akcia, na ktorej sa 29. augusta pohybovala väčšina účastníkov bez masky, nezdvihla počty nakazených a chorých nad obvyklú úroveň.

Autor: Patrik Sloboda