Internetom koluje video, v ktorom prezident Ghany číta z 10 rokov starého, voľne dostupného pdf dokumentu Rockefellerovej nadácie s názvom „Scenáre pre budúcnosť technológií a medzinárodného rozvoja“. Autormi dokumentu z mája 2010 sú Rockefellerova nadácia a Global Business Network. Problémom je, že text, ktorý cituje vo videu, ktoré ľudia tak nadšene zdieľajú, sa v dokumente nenachádza. Čo obsahuje konkrétne, opíšem ďalej. Predstavme si Rockefellerovú nadáciu. Založila ju rodina Rockefellerovcov pred 107 rokmi. Tá rodina, ktorá má historické väzby na federálnu vládu USA, zbohatla na rope, patrí k najbohatším rodinám na americkom kontinente, vlastní banky, čerpacie stanice, energetické, stavebné, poľnohospodárske a letecké podniky. Nadácia sa venuje medzinárodným aktivitám v oblasti verejného zdravia, medicínskeho vzdelania, vedeckého a vakcinačného výskumu, farmaceutického priemyslu, plánovaného rodičovstva, antikoncepcie, životného prostredia, kontroly populácie a ekonomiky. Od počiatku im ležia na srdci obavy z populačného rastu. Do roku 1939 financovali výskum na podporu nacistických rasových štúdií na Ústave antropológie, dedičnosti a eugeniky* Kaisera Wilhelma. V roku 1960 podporovali výskum očkovania proti plodnosti. Na jar 2020 predložili vláde USA národný plán na kontrolu koronavírusovej pandémie. Cieľom plánu bolo otestovať 30 miliónov ľudí týždenne. Opatrenia na ochranu zdravia spájajú nadáciu s niekoľkými univerzitami (Harvard, Yale, Johns Hopkins) a s inými partnermi, napr. s Nadáciou Billa a Melindy Gates, s ktorou sa podieľajú na projektoch odstránenia hladu, chudoby, negramotnosti a zabezpečení vakcín v rozvojových krajinách. Poďme sa pozrieť na spomínaný dokument.

Uzamknutie (LOCK STEP)

Dokument hovorí o štyroch možných scenároch vývoja sveta po globálnej finančnej a hospodárskej kríze v rokoch 2007-2009. Prvý z nich, ktorý nás zaujíma, sa nazýva „LOCK STEP“ – svet prísnejšej kontroly zhora nadol.

V scenári sa uvádza: „V roku 2012 vypukla pandémia, ktorá zasiahla svet. Na rozdiel od vírusu prasacej chrípky z roku 2009, bol tento nový kmeň chrípky, šírenej divými husami mimoriadne virulentný a smrteľný. Dokonca aj niektoré krajiny, ktoré sa pripravili na vznik takejto pandémie, boli touto chorobou ochromené. Vírus globálne nakazil asi 20% populácie. Počas prvých 7 mesiacov zomrelo 8 miliónov ľudí. Väčšina mŕtvych boli mladí, zdraví ľudia.“

Ďalej popisujú dopady na ekonomiku: „Pandémia má zničujúci vplyv aj na hospodárstvo. Medzinárodný pohyb osôb a tovaru sa zastavil. Oslabilo to mnohé odvetvia, napr. cestovný ruch. Prerušili sa globálne dodávateľské reťazce. Obvykle rušné obchody a kancelárske budovy zívajú, celé mesiace, prázdnotou – bez zamestnancov a zákazníkov.“

„Pandémia zachvátila planétu – neúmerné množstvo ľudí zomrelo v Afrike, Juhovýchodnej Ázii a Strednej Amerike, kde sa vírus šíril ako požiar. V rozvinutých krajinách bola izolácia výzvou. Počiatočná politika Spojených štátov, ktorá len odrádzala občanov od lietania, sa ukázala byť nebezpečne zhovievavá. Tento krok urýchlil šírenie vírusu nielen v USA, ale aj za hranicami. Niekoľkým krajinám, ako napríklad Číne, sa darilo lepšie. Čínska vláda zaviedla povinnú karanténu pre všetkých občanov a okamžite, takmer hermeticky uzatvorila hranice. Zachránila tým milióny životov a zastavila šírenie vírusu oveľa skôr ako v iných krajinách.“

„Vláda Číny nebola jediná, ktorá prijala extrémne opatrenia na ochranu svojich občanov. Vlády na celom svete zaviedli počas pandémie, prísne pravidlá a obmedzenia. K nim patrilo povinné nosenie masiek na tvári, kontrola telesnej teploty pri vstupoch na verejné miesta ako sú železničné stanice a supermarkety. Autoritárska kontrola a dohľad nad občanmi pokračoval, dokonca sa zvýšil, aj po skončení pandémie. Vodcovia po celom svete sa pevnejšie chopili moci, aby obyvateľov chránili pred šírením globálnych problémov – pandémiou, nadnárodným terorizmom, dopadmi environmentálnej krízy či rastúcou chudobou. Spočiatku predstava kontrolovanejšieho sveta získala súhlas a prijatie. Občania sa ochotne vzdali časti svojej zvrchovanosti a súkromia, výmenou za väčšiu bezpečnosť a stabilitu. Občania viac tolerovali dohľad „zhora nadol“ a národní vodcovia mohli zavádzať pravidlá, aké uznali za vhodné. Vo vyspelých krajinách mal tento zvýšený dohľad mnoho podôb: biometrický preukaz totožnosti, regulácia kľúčových priemyselných odvetví, ktorých stabilita sa považovala za životne dôležitú pre národné záujmy. V iných krajinách autoritárske vedenie fungovalo menej dobre…“

Potom ponúkajú pre každý scenár technologické inovácie zamerané na otázky národnej bezpečnosti a ochrany zdravia, monitorovanie a kontrolu občanov: „Technologické inovácie v rámci „Lock Step“:
• Skenery používajúce pokročilé zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie. Táto technológia sa stáva normou na letiskách a iných verejných priestranstvách. Neobvyklé správanie môže naznačovať „asociálny zámer“.
• V nadväznosti na pandemické strachy sa začnú vyrábať inteligentnejšie balenia potravín a nápojov.

• Vyvíjajú sa nové diagnostiky na zisťovanie prenosných chorôb. Mení sa aj uplatňovanie zdravotného skríningu; skríning sa stáva nevyhnutným predpokladom na prepustenie z nemocnice alebo väzenia, čím sa úspešne spomalí šírenie mnohých chorôb.
• Televízne technológie reagujú na dopyt po lacnejších a zložitejších komunikačných systémoch s nízkou šírkou pásma pre obyvateľstvo.
• Národy poháňané obavami o národnú bezpečnosť si vytvárajú svoje vlastné nezávislé regionálne definované IT siete napodobňujúce čínske brány firewall.“

Ďalej sa dokument venuje úlohe filantropie: „Filantropické organizácie budú v tomto svete čeliť ťažkým voľbám. Vzhľadom na silnú úlohu vlád bude i vykonávanie filantropie vyžadovať zvýšené diplomatické úsilie a schopnosť efektívne fungovať v extrémne odlišných prostrediach.“

To, čo som kritizovala na začiatku – zdieľanie neoverených skutočností – ale nič nemení na tom, že tieto nadácie a filantropi majú stálu potrebu riešiť svetové dianie, zasahovať doňho a vytvárať tieto zvláštne scenáre.

Vieme, že 18. októbra 2019 usporiadali WEF, Gatesova nadácia a John Hopkins University „pandemické cvičenie Event 201“, kde „simulovali scenár“, ktorý sa nápadne podobá tomu, čo zažívame dnes. Nacvičovali, čo by sa stalo, keby svet zachvátila pandémia koronavírusu.

*(Pozn. Eugenika: zlepšenie genetickej kvality populácie vylúčením ľudí považovaných za menejcenných)

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Scenarios for the Future of Technology and International Development, The Rockefeller Foundation and Global Business Network, May 2010.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.