V roku 1961 sa pri pobreží Novej Guiney stratil dedič ropného impéria, cestovateľ a dobrodruh Michael Rockefeller. Jeho zmiznutie dodnes ostáva predmetom rôznych špekulácií. Na Harvarde, kde študoval ekonómiu skôr z donútenia rodičov ako z vlastného presvedčenia, sa venoval aj histórii. A práve vďaka tomuto odboru sa spoznal i s antropológom Robertom Gardnerom, ktorý pracoval na dokumente o primitívnych kmeňoch s názvom Mŕtvi vtáci.

Rockefeller sa prihlásil do Gardnerovho tímu ako zvukový technik a začiatkom roka 1961 sa spolu s ďalšími antropológmi Karlom Heiderom, Janom Broekhuijsom a prírodovedcom Petrom Matthiessenom vydali na cestu do ďalekých končín vtedajšej Holandskej Novej Guiney (dnes najvýchodnejšie položená provincia Indonézie – Papua, nazývaná aj Západná Papua) za ľudom zvaným Dani, žijúcim vo výšinách v západnej časti ostrova Novej Guiney. Počas májovej pauzy v nakrúcaní (filmovanie trvalo od apríla do augusta 1961) Rockefeller v sprievode holandského antropológa Reného Wassinga a zástupcu riaditeľa Holandského národného múzea etnológie Adriana A. Gerbrandsa navštívil Asmatov, tajomnú etnickú skupinu, o ktorej sa vedelo iba veľmi málo. Holanďania, ktorí ich územie oficiálne spravovali ako svoju zámorskú kolóniu, s nimi prichádzali do kontaktu len sporadicky, aj to až od 50. rokov minulého storočia. Mladý Rockefeller vďaka svojej korešpondencii s Gerbrandsom, ktorú viedol už pred začiatkom expedície, vedel, že Asmati žijú v oblasti Holandskej Novej Guiney a praktizujú podivné rituály. Ako neskôr zistil, medzi tieto obrady patrili napríklad homosexuálne ceremónie medzi mužmi, vzájomné pitie moču či požičiavanie manželiek. Okrem toho odrezávali hlavy príslušníkom susedných kmeňov a jedli ich mäso.

Rockefellera však tieto skutočnosti neodradili, o ich spôsobe života si zaznamenal množstvo poznámok a zhotovil veľa fotografií. V októbri 1961 sa navyše vydal za Asmatmi po druhý raz so zámerom získať čo najviac umeleckých diel a artefaktov pre otcovo múzeum. Opäť ho sprevádzal Wassing a pridali sa k nim i dvaja asmatskí tínedžeri. Počas troch týždňov navštívili 13 osád, pričom od domorodcov nazbierali množstvo rôznych vecí ako napríklad luky, bambusové rohy, veslá, kopije a štíty, ktoré vymieňali za prinesený tovar – najmä za rybárske háčiky, šnúry, oceľové sekery a tabak. V súčasnosti sú artefakty, ktoré Rockefeller poslal domov, vystavené v newyorskom Metropolitnom múzeu umenia.

Z Michaelových expedícií sa zachovali aj listy, ktoré písal svojim rodičom. Spolu s jeho poznámkami o ľude Asmat vyšli v knihe Asmati z Novej Guiney: Žurnál Michaela Clarka Rockefellera v roku 1967. V jednom z nich, napísanom iba 6 dní pred jeho zmiznutím, dňa 13. novembra 1961, Rockefeller prezrádza motiváciu svojho konania: „Je to túžba vykonať niečo dobrodružné v čase, keď hranice v pravom zmysle slova miznú.“ A na inom mieste v tom istom liste vysvetľuje: „Zažívam tu dosť vyčerpávajúce, ale na druhej strane najzaujímavejšie chvíle… Asmat je ako obrovská skladačka s rôznymi obmenami v obradoch a umeleckom štýle, ktoré tvoria jej jednotlivé kúsky. Moje cesty mi umožňujú pochopiť (aj keď iba povrchným, základným spôsobom) povahu tejto skladačky.“

Autor: Pavol Ičo