Vysoké školy v krajinách Európskej únie každoročne chrlia mračná absolventov študijných odborov ekonomických vied, vrátane tých zameraných na čoraz košatejší mix marketingu. Odvíja sa od klasického marketingu ako bol koncipovaný a využívaný pred nástupom elektronických informačných technológií. Tie však v 21. storočí prevracajú zabehané pomery naruby. Oberajú po právnej stránke ešte stále slobodného občana a spotrebiteľa o zvyšky jeho rozlišovacích schopností a rozhodovacích možností.

Ani tí najčerstvejší diplomovaní ekonómovia si dostatočne neuvedomujú stupeň zvrátenosti súčasných a o to viac nastupujúcich rámcových pomerov, v ktorých by sa mali profesionálne uplatniť. Nikto ich nepoučil, že celá ich vedomostná pyramída stojí na vratkom tektonickom podloží. Už minimálne sto rokov sa koncepčná základňa marketingu postavená na premise, že tento odbor ekonómie je odvetvím zameraným na uspokojovanie potrieb zákazníka, nebezpečne nakláňa. Ani mohutný nástup informačných technológií do služieb marketingu by podľa teórie nemal ohroziť platnosť hesla: Náš zákazník náš pán. Bývalo pilierom doktríny o trhovej ekonomike a voľnom obchode, ale už ním dávno nie je.

Do podrývania tohto oporného stĺpu sa už pred sto rokmi pustil Edward Bernays, viedenský rodák a synovec tamojšieho slávneho psychiatra Sigmunda Freuda. Po presťahovaní jeho rodiny do USA začal hviezdnu dráhu mladého propagandistu a špecialistu na manipuláciu verejnej mienky. Práve jemu sa pripisuje zásluha za prevrátenie zásady o podriadenosti výroby a obchodu potrebám, respektíve želaniam zákazníka.

Prechod od hospodársko-spoločenských vzťahov, v ktorých sa marketing a reklama pokúšali ovplyvňovať zákazníkov, no konečné rozhodovanie ponechávali na nich, do súčasného stavu, keď fakticky rozhodujú za nich a bez nich, bol z hľadiska nadnárodných finančných kruhov pomerne zdĺhavý. Prerušovali ho miestne, regionálne i svetové hospodárske krízy a vojnové konflikty. Zbedačovali široké vrstvy obyvateľstva a odďaľovali formovanie primerane početnej a blahobytnej strednej triedy, ktorá by si mohla začať vyberať, čo si kúpi. Hladujúca populácia krajín rozvojového sveta alebo vojnou spustošených oblastí Európy si potrebovala najskôr pokryť základné existenčné potreby, kým mohla začať byť vnímavá na vábenie reklám a kúpyschopná nad hranicu holého existenčného minima. Až vtedy a len vtedy sa mohli na nej marketéri priživovať a skúšať svoje triky.

Autor: Patrik Sloboda