Podľa čoho rozdeľujú politici a zdravotníci pandémiu COVID-19 na prvú a jej druhú vlnu, nebudeme špekulovať. Ekonomické dopady pandémie sú zatiaľ obrovské, týkajú sa poklesu HDP, nárastu nezamestnanosti ako aj nárastu deficitu verejných financií všade na svete. S odstavením ekonomiky sa už nepočíta, ale treba počítať s rôznymi reštriktívnymi opatreniami v prípade pozitívneho testu na koronavírus, ktoré tiež nebudú zadarmo. Na tento stav reagujú fiškálne politiky národných vlád, ako aj menová politika ECB, ktorých spoločným menovateľom je snaha, dostať do ekonomiky lacné peniaze na zabezpečenie bankovej likvidity, zamestnanosti a lacných úverov, z ktorých väčšinu bude treba splatiť. To je primárny dôvod, prečo sú dnes peniaze tak lacné, čo vyhovuje vždy dlžníkom, ale nie sporiteľom bez rozdielu, či sa jedná o občana, firmu alebo vládu. Peňažná zásoba v eurozóne narástla o viac ako 12 percent, v USA o neuveriteľných 30 percent, čo sa neprejavuje v náraste cien tovarov a služieb, ale v cenách nehnuteľností a akcií. Tento nárast však centrálnych bankárov netrápi, keďže zvyšovanie cien nehnuteľnosti nie je započítané v inflácii, prostredníctvom ktorej má každá centrálna banka garantovať cenovú stabilitu. Ceny nehnuteľností „trápia“ mladých, ktorí si chcú založiť rodinu a potrebujú bývanie, ktoré je pre väčšinu z nich pri terajších cenách bytov nedostupné. A navyše im „pomohlo“ aj rozhodnutie Národnej banky Slovenska, ktoré z dôvodu ich narastajúceho zadlženia požaduje, okrem požičaných peňazí aj vlastné úspory, čo je pri terajších nízkych vkladových  úrokov prakticky nemožné.

Väčšina svetových centrálnych bank sa rozhodla zvýšiť svoj inflačný cieľ bez nárastu úrokových sadzieb, čo má dopad na rast cien nehnuteľností, drahých kovov, ale aj na rast cien akcií. Práve z tohto dôvodu dochádza na akciových trhoch k ich rozčleňovaniu, aby boli dostupné aj menších akcionárom. Znížením nominálnej hodnoty akcií nedochádza k zmene trhovej kapitalizácie, zvyšuje sa len základné imanie akciovej spoločnosti. Pri poklese úrokovej sadzby musíme počítať s rizikom, že globálnu ekonomiku zasiahne aj akciová bublina tak, ako po roku 2008 realitná bublina, s dôsledkami ktorej, sme sa do dnešného dňa nevyrovnali. Spomínaná vyššia masa amerických dolárov ako spoločnej meny na finančných trhoch je príčinou, že euro je voči doláru silnejšie, čo nie je dobrá správa pre európskych exportérov, pokiaľ obchodujú so štátmi bez eura, čo sú ostatné krajiny V4 alebo dolárové krajiny. Slovenský export však silnejúce euro nepoškodzuje, keďže náš vývoz mimo Európu nie je veľký. Iná vec sú obchody najväčšieho obchodného partnera, ktorým je Nemecko, ktorý exportuje do celého sveta naše produkty v dolároch.

Autor je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.