Podľa očakávaní bol vykonávateľ vraždy Miroslav Marček odsúdený na dvadsaťpäť rokov, značný šok, respektíve veľké nenaplnenie očakávaní však vyvolal oslobodzujúci rozsudok nad údajným objednávateľom vraždy Marianom Kočnerom a jeho sprostredkovateľkou Alenou Zsuzsovou.

Tento proces bol pod obrovským drobnohľadom médií, čo vyvolalo istým optický klam. Médiá veľmi selektívne interpretovali sériu nepriamych dôkazov, ktorými obžaloba disponovala ako dostatočne presvedčivú na odsúdenie uvedenej dvojice. O tom, že to s dôkaznou situáciou nebolo ani zďaleka také dobré, však svedčilo vyhlásenie šéfky českého centra investigatívnej žurnalistiky a dlhodobej spolupracovníčky Jána Kuciaka Pavly Holcovej. Tá jasne povedala, že pre mnohých neočakávaný rozsudok vyplynul z dôkaznej núdze. Obžaloba totiž disponovala len sériou nepriamych dôkazov, v ktorých navyše bolo veľa veľmi sporných bielych miest.

Obžaloba bola totiž postavená na spolupracujúcom obžalovanom Zoltánovi Andruskóovi, ktorý sa však často prejavoval ako veľmi nedôveryhodný svedok. Ak si k tomu pripočítame jeho silnú osobnú motiváciu spolupracovať s obžalobou z dôvodu zmiernenia svojho trestu, je jasné, že jeho svedectvá bolo nutné brať so značnou rezervou. O „hodnovernosti“ jeho svedectva svedčí aj ľahko vyvrátiteľné tvrdenie, že Kočnerovo vraždiace komando pred pár rokmi otrávilo aj regionálnu televíznu spravodajkyňu Leonu Kočkovičovú-Fučíkovú. Lekári v jej prípade jasne diagnostikovali agresívnu formu leukémie a nad všetku pochybnosť vyvrátili akúkoľvek inú príčinu smrti. V reakcii na jeho tvrdenie konštatovali, že pri tejto diagnóze sa klinické príznaky a laboratórne vyšetrenia nedajú zameniť s otravou. Táto ako aj mnohé ďalšie skutočnosti nakoniec viedli k tomu, že väčšina členov senátu sa priklonila k zásade „v prípade pochybností v prospech obžalovaného“, a teda Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú oslobodili.

Mediálny tlak a očakávanie iného rozsudku však spôsobili, že tento proces bol sprevádzaný mnohými pochybeniami. Napríklad informácia o hlasovaní trojčelného senátu, napriek tomu, že je prísne dôverná, unikla do médií a vystavila pod veľký nátlak dvoch sudcov predmetného senátu, ktorí mali opačný názor než predsedníčka senátu. Atmosféru pobúrenia, frustrácie a nesplneného očakávania ilustrovalo množstvo výrokov. Napríklad Kuciakov kolega a nadriadený šéf investigatívneho tímu v redakcii aktuality.sk Marek Vagovič sa kriticky vyslovil v tom zmysle, že súd rozhodoval právne puristicky, síce možno zákonne, ale nespravodlivo. Dekódované do ľudskej reči - dôkazy vlastne nestačili, ale očakávania verejnosti, poškodených a zúčastnených mali vyvolať takú atmosféru, že súd mal menej vnímať nedokonalosť dôkazov, ale rozhodovať podľa očakávaní spoločnosti, teda spravodlivo.

Na dokreslenie koloritu procesu treba konštatovať, že celý proces bol v znamení masívnych únikov informácií. Monika Tódová, reportérka Denníka N, dlhodobo a systematicky publikovala masívne a účelové úniky zo spisu. Dokonca v čase čítania veľmi obsiahleho rozsudku vydala približne šesťstranový článok, v ktorom bolo množstvo citátov z rozsudku, čo svedčí o tom, že ho mala napísaný dávno pred jeho zverejnením.

Zaujímavé boli aj vyjadrenia pozostalých. Matka Martiny Kušnírovej dokonca pre médiá povedala, že podľa nej Marian Kočner nie je jediným a posledným objednávateľom vraždy, ale že za tým celým je partner Penty Jaroslav Haščák. Dokonca priamo označila Jaroslava Haščáka za skrytého vinníka. Zaujímavé, že to isté tvrdila aj Alena Zsuzsová, ktorá mimochodom nikdy Mariana Kočnera ako objednávateľa neuviedla.

Dnes je jasné, že rozsudok Špecializovaného trestného súdu nebude konečný. Hneď na mieste obhajcovia poškodených ako aj prokurátori vyhlásili, že sa odvolajú na Najvyšší súd. Kauza teda bude traumatizovať slovenskú spoločnosť ešte mnoho mesiacov a rokov. V tejto súvislosti je dnes oveľa aktuálnejšia otázka o nezávislosti sudcov. Je jasné, že v tejto atmosfére vydať oslobodzujúci rozsudok mohli len sudcovia, ktorí majú zaručenú skutočnú nezávislosť a garancie, že nemôžu byť postihovaní za právny názor.

Bohužiaľ, takáto garancia súdnej nezávislosti nemusí mať na Slovensku dlhé trvanie. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v rámci reformy justície mieni presadiť paragraf o ohýbaní zákona, ktorý by dal exekutívnej moci obrovské možnosti pri stihaní nevhodných či neočakávaných rozsudkov.

Tento súdny proces odhalil mnoho vecí. Jednou z najdôležitejších je skutočnosť, že dnes ešte majú na Slovensku sudcovia také garancie svojej nezávislosti, že si môžu dovoliť vyniesť rozsudok, ktorý príkro protirečí očakávaniam vplyvných médií, ale aj aktuálnej politickej moci. Uvidíme, ako rozhodne Najvyšší súd a zároveň uvidíme, či takýto typ rozhodnutí bude možný aj po už ohlasovanej reforme justície.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.