Komerčným bankám v eurozóne pomáhajú všetci svätý. ECB im pripisuje na účty elektronické peniaze, ktoré však nie sú kryté ničím. Určuje podmienky ich úročenia voči nej, medzi bankami, samozrejme voči dlžníkom a sporiteľom tak, aby to bolo pre komerčnú banku čo najvýhodnejšie. Keďže ich podnikanie s peniazmi sa pokladá za monopolné, národné vlády v prípade akýchkoľvek hospodárskych problémov sprísňujú ich daňové a odvodové povinnosti. Národné centrálne banky v členských krajinách eurozóny neuskutočňujú menovú politiku k spoločnej mene euro, vo vzťahu k pohybu peňazí sú viac menej štatistickým úradom a ich činnosť sa predovšetkým sústreďuje na určovanie trebárs limitu objemu poskytovaných úverov k cene kupovanej nehnuteľnosti. V terajšom období koronavírusu neboli ochotné znižovať na nejaké obdobie vopred dohodnuté úrokové sadzby, čo svojím klientom ponúkli bol odklad splátok istiny na maximálne 9 mesiacov, pričom úroky z úverov naďalej nabiehali a teda na nich zarobili. Za „odmenu“ ich klientom zvyšovali bankové poplatky, znižovali úroky na vkladoch, čo predovšetkým poškodzuje tých skôr narodených, ktorí už nemajú možnosť zvyšovať si úspory. A navyše z dôvodu vyššej miery inflácie ako je úročenie vkladov sa im peňažný majetok práve z tohto dôvodu znehodnocuje.
Banky podľa všetkého majú peňazí dosť, avšak počet bonitných klientov schopných splácať úvery podľa splátkového kalendára je stále menej a preto v rámci konkurencie sú nútené znižovať úrokové sadzby nielen na vklady, ale aj na úvery, čo má dopad na pokles ich zisku. Navyše čakajú čo sa bude diať, keď 1. štvrťroku budúceho roka skončí väčšine klientov odklad ich splátok. Banky už cítia, že ich nebude málo, keďže s obavami sledujú očakávaný nárast poklesu zamestnanosti, ale aj pokles tržieb v súkromných firmách. Preto sa nečudujme, že banky už začali zvyšovať rezervy na opravné položky na krytie ich kreditného rizika z nesplácania úverov firiem a domácností, čo je jeden z dôvodov prečo za polrok vykazujú pokles zisku o 63,7 percenta. Dôkazom tohto tvrdenia je, že pokiaľ zisk z dôvodu poklesu čistých úrokových výnosov klesol len 4,4 percenta, zatiaľ z dôvodu krytia kreditného rizika sa táto nákladová položka zvýšila až 500 násobne. Bankám teda peniaze nechýbajú akoby to bolo v prípade poklesu zisku v iných firmách. Oni si len týmto zákonným bankovým účtovaním vytvorili rezervy preto, aby platili do rozpočtu nižšie dane a vláda im na tento trik „naletela“ aj tým, že zrušila bankový odvod a tak „obrala“ štátny rozpočet a teda daňových poplatníkov o 150 milióna eur. Či to bol dôvod prečo ECB dala pokyn všetkým podriadeným komerčným bankám v eurozóne, aby do januára 2021 nevyplácala dividendy, ale ani neuskutočňovala odkup vlastných akcii, nešpekulujeme.
Navyše stále hrozí riziko vypuknutia druhej vlny koronavírusu, ktorá už nepredpokladá odstavenie ekonomiky tak, ako to bolo po vypuknutí prvej vlny. Na druhej strane však treba povedať, že okrem už zrušeného spomínaného bankového odvodu v objeme 150 miliónov eur, znížila NBS bankám v objeme 160 milióna eur proticyklicky kapitálový balíček, do ktorého sú banky povinné odkladať peniaze na ich použitie v období recesie a všetky banky tiež čakajú, k akým peniazom by sa mohli dostať v rámci terajších diskusii okolo grantových a požičaných peňazí, ktoré len nedávno odsúhlasili lídri EÚ.
Autor je ekonóm.