Európski a americkí politici a média podsúvajú verejnosti dve kauzy, ktoré sú, podľa nich, tie najdôležitejšie – protesty v Bielorusku a „otrávenie Navalného.“ Na druhej strane je tu množstvo prípadov totálneho popierania medzinárodných zákonov, bezočivej vojenskej expanzie a okupácie a tiež absolútne otvoreného rozkrádania majetku cudzieho štátu. Napríklad, americká armáda nebojuje v Sýrii proti teroristom, nechráni obyvateľstvo pred ozbrojencami ale kradne sýrsku ropu.  

Toto však vôbec nie je zaujímavá téma pre európskych, a vonkoncom nie, pre zaoceánskych politikov, expertov a novinárov. Rusko a Sýria v spoločnom vyhlásení obvinili USA z toho, že do nezákonného a zlodejského kradnutia sýrskej ropy zapojili ešte aj fiktívnu ropnú spoločnosť. Podčiarkli, že rabovanie v Sýrii a kradnutie sýrskej ropy sa uskutočňuje pod priamym vedením Washingtonu.

Medzirezortné koordinačné štáby Ruska a Sýrii v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že politika USA je zameraná na destabilizáciu situácie v Sýrii a rozkrádanie jej prírodných zdrojov. „Nezákonná prítomnosť USA a ich spojencov v „medzinárodnej protiteroristickej koalícii“ na území suverénneho sýrskeho štátu má za následok rozkrádanie prírodných zdrojov Sýrie a rozdúchavanie ohnísk napätia a regióne. Zreteľným príkladom je uzatvorenie dohody o spolupráci v oblasti ťažby a realizácii ropy americkej ropnej spoločnosti Delta Crescent Energy s ozbrojenými teroristickými separatistickými silami, ktoré operujú na severovýchode  Sýrie,“ uvádza sa vo vyhlásení Medzirezortných koordinačných štábov Ruska a Sýrii.

Tieto ruská a sýrska organizácie sa zaoberajú obnovením mierového života v Sýrii a pomáhajú domácemu obyvateľstvu. Vďaka ich úsiliu sa do vlasti vrátilo 2 159 140 sýrskych občanov. Medzirezortné koordinačné štáby Ruska a Sýrii v spoločnom vyhlásení podotkli, že nezákonná okupácia Východnej Sýrie armádou USA a kontrolovanými ňou nezákonnými  ozbrojenými jednotkami „Sýrskych demokratických síl“ je jednou z hlavných hrozieb pre život a zdravie a pokojnú existenciu civilného obyvateľstva krajiny.

júla 2020 sa republikánsky senátor Lindsay Graham stretol s veliteľom Sýrskych demokratických síl (SDF), militantom zo (v Turecku) zakázanej Strany kurdských pracujúcich Mazlumom Abdim. Vodca kurdských ozbrojených formácií porozprával senátorovi o dohode, v slade s ktorou bude určitá spoločnosť z USA ťažiť ropu na území Sýrie ovládanom proamerickými silami. Kurdský veliteľ požiadal, aby o tejto skutočnosti informovali amerického prezidenta.

Na druhý deň Graham nastolil otázku o ropnej dohode na zasadnutí senátneho výboru pre zahraničné vzťahy, na ktorom sa zúčastnil aj šéf rezortu zahraničia Mike Pompeo. Štátny tajomník informáciu potvrdil: podľa neho, americká spoločnosť oficiálne uzavrela dohodu o „modernizácii zariadení na ťažbu ropy“ na území Sýrie kontrolovanom armádou USA.

V ten istý deň informáciu o dohode potvrdili denníku Al-Monitor aj zdroje v Sýrii: dohoda bola, podľa nich, uzavretá „s vedomím a súhlasom“ Bieleho domu. Ropná spoločnosť má názov Delta Crescent Energy LLC. Rokovania, podľa zdrojov denníku, „trvali dlho“ a ropná spoločnosť už má licenciu na pôsobenie v Sýrii od Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) amerického ministerstva financií (toto oddelenie sleduje, či transakcie uzatvárané americkými  spoločnosťami neprotirečili sankciám uvaleným USA). Podľa zdrojov denníku, bola dohoda uzavretá na obdobie 25 rokov.

Už 2. augusta predstavitelia autonómnej správy v Severnej Sýrii popreli Pompejove vyhlásenia s tým, že k nijakej dohode nedošlo. „Mnoho ďalších spoločností – z Ruska, z Ameriky, atď – chce pracovať v tomto regióne, ale zatiaľ žiadna z nich nepodpísala dohody s autonómnou správou,“ uviedol pre North Press „spolupredseda“ kurdskej autonómie Abed Hamed al-Mehbash.

Sýrsky kurdský hovorca Sinam Mohamad potvrdil informácie o dohode pre denník Al-Monitor, avšak odmietol ich komentovať v rozhovore s denníkom National Interest,  rovnako ako aj šéf samozvaného ropného ministerstva „Sýrskych demokratických síl“ Abdulkarim Malak. Podobne OFAC tiež odmietol komentovať dohodu s odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Ďalší „kurdský diplomat“ uviedol, že existuje „dohoda, ale nie zmluva“. Pompeo sa, podľa jeho slov, snaží predbehnúť udalosti a podmienky dohody s americkou spoločnosťou sú „stále iba v štádiu diskusie“.

Vyhlásenia vedenia USA týkajúce sa dohody sa prirodzene stretli s tvrdým odsúdením legitímnej sýrskej vlády. Označila ju za  „porušenie suverenity“ a „krádež“. Rusko aj Turecko tiež označili dohodu za „úplne neprijateľnú“. National Interest poznamenáva, že nie je vôbec jasné, kde má kurdská autonómna administratíva v úmysle predávať ropu: Spojené štáty nedovolia predaj ropy sýrskej vláde, Turecko odmieta rokovať so sýrskymi Kurdmi, ktorých Ankara považuje za ovládaných teroristickou Stranou kurdských pracujúcich, a nie je isté, či susedný Irak dovolí oficiálne vyvážať ropu na svoje územie.

Spoločnosť, ktorá dostala povolenie od amerického ministerstva financií na „modernizáciu ropných zariadení“ v okupovanej časti Sýrie, vznikla vo februári 2019. Jej kancelária je zaregistrovaná v budove „Corporate Trust Center“ vo Wilmingtone v štáte Delaware. Táto malá murovaná budova je sídlom viac ako 300 000 amerických spoločností, vrátane spoločností Apple, eBay a Walmart. Podobná situácia vznikla preto, lebo Delaware je daňovým rajom a nevyberá daň z predaja.

Medzi zakladateľov spoločnosti patrí bývalý americký veľvyslanec v Dánsku James P. Kane, právnik medzinárodnej spoločnosti Kilpatrik Townsend. Veľká advokátska kancelária je známa svojou účasťou na významných prípadoch. Obhajovala, napríklad, záujmy vdovy po novinárovi Džamálovi Chášukdžím, ktorý bol brutálne zavraždený na saudskoarabskom veľvyslanectve. Potom právnici prípad „vyriešili k spokojnosti všetkých“ a presvedčili vdovu, aby súhlasila s mastným odškodnením od korunného princa Mohammeda bin Salmana.

Okrem toho spoluzakladateľom je aj  bývalý generálny riaditeľ britskej ropnej spoločnosti GulfSands Petroleum John P. Dorier Jr., jeden zo zakladateľov spoločnosti Delta Crescent Energy. Do roku 2012 spoločnosť GulfSands Petroleum oficiálne pôsobila v Sýrii, kde ťažbu a prieskum ložísk uskutočňovala v bloku 26, ktorý sa nachádza na ďalekom severovýchode provincie Hasake (kde sa nachádzajú také ropné polia ako Suweidiye, Rumeilan a Qurbet). Naftári, ktorí neboli schopní získať pozemky v Iraku, vsadili na Sýriu a prilákali množstvo medzinárodných investorov. V roku 2012, po vypuknutí občianskej vojny, bola spoločnosť GulfSands Petroleum nútená ukončiť svoje podnikanie v Sýrii (kde produkovala asi 90% svojej ropy). Spoločnosť už nemohla predávať sýrsku ropu Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii kvôli sankciám EÚ voči Damasku.

Najznámejším zo zakladateľov spoločnosti Delta Crescent Energy je „legenda“ (formulácia niektorých médií) elitných amerických špeciálnych síl, Delta Force, podplukovník James Reese, zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti TigerSwan, ktorý sa vo svojej obchodnej autobiografii chváli tým, že „bol konzultantom spoločnosti v hodnote niekoľkých miliárd dolárov – zo zoznamu TOP-100“.

Ide o „slávnu“ súkromnú vojenskú spoločnosť Erica Princa Blackwatera – a podľa viacerých verzií TigerSwan nie je nezávislá súkromná vojenská spoločnosť, ale iba „splnomocnenec“ súkromnej vojenskej spoločnosti Blackwater a pracuje pre viceprezidenta USA Mika Pencea, ktorý je s Princeom úzko spojený.

Predtým sa všetci traja zakladatelia spoločnosti Delta Crescent Energy dôsledne postavili proti stiahnutiu amerických vojsk zo Sýrie. James Kane v decembri 2018 požadoval, aby USA tvrdšie bojovali proti teroristom „Islamského štátu.“ Z tohto dôvodu musí americká armáda, podľa jeho verzie, zostať vo vojnou zmietanej krajine a „zabrániť Sýrčanom alebo Rusom získavať ropu.“ James Reese v rozhovore pre portál Fox and Friends 23. apríla 2018 uviedol, že USA „nemôžu opustiť“ východnú Sýriu.  „Vlastníme celú východnú Sýriu. Ak urobíme čiaru z Kobani dole Eufratom do Iraku, je to všetko naše,“ podčiarkol Reese. „Nemôžeme sa toho vzdať.“

Spoločnosť GulfSands Petroleum otvorene oznámila svoje plány na návrat do Sýrie začiatkom júna 2020. „Znížili sme naše náklady a v strednodobom horizonte máme dostatok zdrojov, pretože plánovanie nášho návratu (do bloku 26) je aktuálne,“ uviedol výkonný riaditeľ John Bell. O účasti ropnej spoločnosti Delta Crescent Energy LLC však nebolo povedané ani slovo.

Je známe, že americké ministerstvo financií vydalo spoločnosti Delta Crescent Energy LLC povolenie na pôsobenie v Sýrii v apríli 2019 – iba dva mesiace po registrácii spoločnosti. A o niečo neskôr, v októbri 2019, James Rees opísal vyšetrovateľovi vo Washingtone svoj plán na rozdelenie Sýrie a odcudzenie zóny americkej okupácie od Damasku. Podľa neho, „sa to všetko deje v prospech Kurdov a sýrskych kmeňov na východe Sýrie“.

Podľa Reesea, musia USA vyriešiť energetické problémy na severovýchode Sýrie – aby tento ekonomický sektor „neodišiel k Rusom.“ Podľa neho, by Turecko „profitovalo z ciel“, takže Erdogan musí súhlasiť – najmä ak Strana kurdských pracujúcich nič nedostane. Ale ak Turecko nebude súhlasiť, „Washington ho môže dotlačiť pomocou nových sankcií“. Podľa verzie vlastníka súkromnej vojenskej spoločnosti TigerSwan, teda budú mať z toho prospech všetci, okrem Damasku a Ruska: spoločnosti z USA dostanú energetické úľavy, kurdské administratívy budú mať príjmy z predaja sýrskej ropy, Turecko uvalí clá na čerpanie tejto ropy a Strana kurdských pracujúcich bude jednoducho „vyhodená z hry.“

Tento plán sa však nepodarilo zrealizovať, pretože 9. októbra 2019 Turecko zahájilo vojenskú operáciu „Zdroj mieru“ a po urputných bojoch vyhnalo kurdských militantov z Ras al-Ain a Tel Abyad, ktorí okupovali časť severnej Sýrie, na diaľnicu M4. Američania na nariadenie  prezidenta Trumpa opustili svojich kurdských spojencov a proamerické SDF sa stiahli  južnejšie. Prezident Donald Trump nepomyslel na ochranu kurdských spojencov USA:  hlavnou úlohou zostávajúcich amerických jednotiek v Sýrii bolo „nechať si ropu pre seba“, a zaoberajú sa iba ropou, nie ochranou spojencov. „Ropu si nechávame pre seba,“ zopakoval americký prezident koncom októbra 2019.

Americká okupácia neurobila nič pre zlepšenie života civilistov a v regióne vzniklo ozbrojené hnutie odporu. Začiatkom decembra 2019 sa na ropnom poli Al-Omar v Deir ez-Zor uskutočnilo stretnutie šejkov arabských kmeňov z východnej Sýrie a velenia SDF vrátane „ropného ministra“ proamerickej skupiny. Arabi požadovali, aby časť peňazí, získaných z predaja ropy, smerovala na potreby miestneho obyvateľstva, ktoré trápi katastrofálna nezamestnanosť, vysoké ceny a nedostatok infraštruktúry potrebnej pre život.

K otvoreným útokom proti okupantom však došlo až v lete tohto roku. Situácia sa vyhrotila do extrému začiatkom augusta, keď bojovníci SDF zabili šejka kmeňa Akidat Mutashar al-Hafl. Kmene východnej Sýrie oznámili, že začínajú otvorenú ozbrojenú konfrontáciu s okupantmi. Krátko po tom, čo Pompeo oznámil, že spoločnosť Delta Crescent Energy získala kontrakt v Sýrii, sa údajne James Reese stretol s prezidentom irackého Kurdistanu Nechirvanom Barzanim a jeho šéfom štábu Fawazom Haririm. Presný dátum stretnutia nie je známy.

Zdroj americkej vlády pre The New Republic uviedol, že spoločnosť Delta Crescent Energy plánuje na prečerpanie sýrskej ropy použiť ropovod z Kirkúku do Turecka, pričom „mieni ju miešať s ropou z irackého Kurdistanu, aby zamaskovala pôvod ropy.“ Zdroje v Kurdistane však označili túto možnosť za „nepravdepodobnú“ a „hlúpu“: ropa zo Sýrie sa veľmi líši v kvalite a nemožno ju vydávať za irackú, hrozí to konfliktom s kupujúcim.

Podľa inej verzie, sa plánuje spracovanie nízko kvalitnej ropy v rafinérii Lanaz v irackom Kurdistane. Táto rafinéria je pod kontrolou šéfa tajných služieb regiónu Mansoura Barzaniho, brata predsedu vlády a bratranca prezidenta irackého Kurdistanu. Potrubie, ktoré plánuje využívať Delta Crescent Energy, je zároveň v spoločnom vlastníctve Turecka a Iraku – a Bagdad už požaduje, aby ho vláda irackého Kurdistanu prestala používať a aby Bagdad ju vrátil späť pod svoju kontrolu. Ankara sa tiež oficiálne postavila proti dohode medzi Kurdmi a spoločnosťou Delta Crescent Energy. Príjmy z predaja sýrskej ropy, podľa Turecka,  podporia teroristické aktivity Strany kurdských pracujúcich.

„Rozhodnutie USA úplne ignoruje medzinárodné právo, územnú celistvosť a zvrchovanosť Sýrie a zodpovedá definícii financovania terorizmu,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení tureckého ministerstva zahraničia. „Za žiadnych okolností nemožno túto pozíciu odôvodniť a prijať.“ Plány spoločnosti Delta Crescent Energy (alebo by sa dalo povedať, plány Blackwater a White House) majú teda v ceste niekoľko hlavných prekážok. Je známy ostro nepriateľský postoj Turecka voči akýmkoľvek obchodom, ktoré zahŕňajú účasť sýrskych Kurdov: Ankara považuje ich štruktúry za priamo spojené so Stranou kurdských pracujúcich, s ktorou sa nemieni zmieriť.

Sýrska ropa patrí iba sýrskemu ľudu a vlastniť a narábať s ňou má právo iba oficiálna vláda v Damasku, či sa to Washingtonu páči alebo nie. Drancovanie prírodných zdrojov okupovanej krajiny je vojnovým zločinom, o čom priamo hovorí Štvrtý Ženevský dohovor, ktorý ratifikovali aj Spojené štáty v roku 1955, a aj americký zákon o vojnových zločinoch z roku 1996. Činnosť americkej armády v Sýrii v období pôsobenia dvoch posledných vlád v Bielom dome teda zodpovedajú definícii vojnového zločinu a mali by byť predmetom medzinárodného konania.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1 US oil company signs deal with Syrian Kurds, Al-Monitor, 30.6.2020

2 Did Mike Pompeo Mislead Congress About Syria’s Oil? National Interest, 3.8.2020

3 Russian, American companies request to sign deals with Kurdish-led administration in northeast Syria: Official, North Press, 2.8.2020

4 Take the Oil? American Oil Company Finally Gets a Syrian Oil Deal, National Interest, 30.7.2020

5 US oil company signs deal with Syrian Kurds, Al-Monitor, 19.7.2020

6 Кого Госдеп США отправил грабить нефть Сирии, Федеральное агентство новостей, 5.9.2020

7 Межведомственные координационные штабы РФ и САР сделали совместное заявление о проблемах возвращения сирийских беженцев в родные места в условиях распространения коронавирусной инфекции, Министерство обороны Российской Федарации, 3.9.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.