Treba konštatovať, že na vegetariánstvo aj vegánstvo sú stále aj v odbornej verejnosti pomerne rozdielne názory. Na jednej strane sú až fanatickí zástancovia, ktorí tvrdia, že musíme všetko, čo sa týka živočíšnych produktov, vylúčiť z našej stravy a potom budeme zdraví a múdri. A na druhej strane je skupina opatrných – nazvime to rozmýšľajúcich autorov, ktorí zvažujú rôzne aspekty a dôsledky vegánstva a vegetariánstva na človeka, spoločnosť, ekonómiu a prírodu.

Ak sa zameriame na niektoré štúdie, ktoré aj boli publikované, musíme konštatovať nasledovné skutočnosti. Po prvé, keď sa hodnotil vplyv vegánstva a vegetariánstva na zdravotný stav človeka, zhruba v prvých piatich až ôsmich rokoch sa zistili a potvrdili pozitívne účinky, ale z hľadiska horizontu 15 až 20 rokov neexistoval žiadny klinický rozdiel medzi tým, kto sa stravoval normálne, a tým, kto sa stravoval vegánsky alebo vegetariánsky. Druhý aspekt: Je pravda, že konzumácia mäsitej stravy spôsobuje nárast onkologických ochorení, ale hlavne v hrubom čreve, čo súvisí s tým, že klky, ktorými je stena hrubého čreva vystlaná, sú v pomerne blízkych vzdialenostiach od seba. Preto sa potrava dostáva medzi ne, v mnohých prípadoch tam kvasí a hnije, čo vytvára toxíny, ktoré sa vzhľadom na rozsiahlu sieť cievnych vlásočníc okolo hrubého čreva vracajú späť do ľudského organizmu, spôsobujú latentné zápaly, produkciu cytokínov a v konečnom dôsledku môžu byť predobrazom budúcich klinických problémov, napríklad od neurodegeneratívnych až po onkologické ochorenia. Tretí aspekt: Výskumy ukázali, že zväčšovanie ľudského mozgu súviselo so zvýšenou konzumáciou mäsa. Môžeme si o tom myslieť čo chceme, ale faktom zostáva, že zvýšená konzumácia mäsa viedla k nárastu mozgovej hmoty a pravdepodobne aj k nárastu zložitosti architektúry mozgovej kôry. Štvrtý aspekt: Jasne sa ukazuje, že veľmi významným faktorom v zmene štruktúry stravovania populácie bol prechod na upravovanú stravu, to znamená použitie ohňa a varenie.

Vylúčenie chovov hovädzieho dobytka, ošípaných alebo iných druhov zvierat narazí na jeden zásadný problém. Už v súčasnosti sme svedkami toho, že sa chemizácia agrárneho sektora chápe ako jeden z kľúčových nebezpečných faktorov vedúcich ku vzniku civilizačných chorôb. Chemizácia, ktorá radikálnym spôsobom zmenila štruktúru mikrobioty horných 50 cm pôdy, zmenila metabolické procesy, ktoré v tejto pôde prebiehajú, a viedla k tomu, že strava obsahuje prvky, ktoré spôsobujú onkologické ochorenia – to hovoríme o rastlinnej strave. Znamená to, že sa musíme vrátiť k pôvodnému cyklovaniu uhlíka, k zaprávaniu mrvy do pôdy. Keď nebudete mať stádo dobytka, nebudete mať žiadnu mrvu a nebudete mať čo zaprávať. Veľmi jasne sa ukazuje, že štruktúra mikrobioty v pôde je rozhodujúcim fenoménom pre kvalitu rastlinnej stravy.

Musíme si uvedomiť, že dnešná štruktúra väčšiny rastlín už je geneticky modifikovaná, či ich už nazvete GMO alebo ináč, ale priamo alebo nepriamo ju zasiahli genetické štruktúry a úpravy. Ak si teda vegán myslí, že bude konzumovať rastliny ošetrené roundupom, vyprodukované v rámci GMO, a bude žiť zdravo, je to jeden z hlbokých omylov. Takisto musíme opraviť úvahy o tom, že na planéte môžeme vyživiť 15 až 20 miliárd ľudí, ak nahradíme produkciu krmív pre dobytok produkciou rastlín na priamu konzumáciu človekom. Neustály nárast populácie nemá žiadne logické zdôvodnenia. Nestačí vyrobiť potraviny, ale pre človeka potrebujete aj zdravý životný priestor, v ktorom môže fungovať, rozvíjať svoje intelektuálne a iné schopnosti. Ak sa svetová populácia ďalej bude geometricky zväčšovať, narazí na svoje prirodzené hranice.

Autor: Peter Staněk