V súvislosti so šírením vegetariánskeho a vegánskeho životného štýlu sa vedú rozsiahle diskusie venované vplyvu vylúčenia živočíšnej stravy na ľudské zdravie. Tábory odporcov i zástancov mäsitej potravy disponujú množstvom argumentov a uvedená problematika sa tak postupne premieňa na spletitú džungľu názorov. Pokúsili sme sa v nej zorientovať.

Odporcovia bezmäsitej potravy zvyčajne tvrdia, že vegánom a vegetariánom chýbajú dôležité látky obsiahnuté v mäse a živočíšnych produktoch. Spomedzi mnohých živín živočíšneho pôvodu zastáva azda najvýznamnejšiu úlohu vitamín B12. Ten sa nachádza vo vajciach, mliečnych kyslých výrobkoch a mäse, resp. v krvavých orgánoch živočíchov, teda hlavne v pečeni, srdci a obličkách. Má ho však aj riasa chlorela a vegáni si ho v malom množstve môžu nahradiť aj pomocou kvasenej zeleniny. Tá obsahuje baktérie mliečneho kvasenia, ktoré B12 produkujú. Viacerí vegáni a vegetariáni si zásoby B12 dopĺňajú synteticky, pomocou tabliet a roztokov alebo sa snažia vykompenzovať nedostatok tejto živiny konzumáciou cereálií obohatených o vitamíny. Jeho nedostatok spôsobuje veľmi závažné zdravotné komplikácie, poškodzuje centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva depresie a psychické poruchy a môže viesť až k demencii.

Často sa u vegánov a vegetariánov hovorí aj o deficite bielkovín, resp. o rozdieloch v zložení živočíšnej a rastlinnej bielkoviny. Dôvodom je skutočnosť, že niektorých aminokyselín, čiže stavebných súčastí bielkovín, je v bielkovinách rastlinného pôvodu menej než v tých živočíšnych.

K tejto téme sa už v roku 1963 počas VI. medzinárodného kongresu o výžive v škótskom Edinburghu vyjadrili svetovo uznávaní odborníci na výživu doktori Ricardo Bressani a Moises Behar nasledovne: „Keď vhodne zmiešame bielkoviny, tie rastlinné sú na nerozoznanie od bielkovín živočíšnych, a naopak. Preto z hľadiska výživy nemožno akceptovať delenie bielkovín na plnohodnotné a neplnohodnotné.“

Ich názor uznáva aj docent Peter Minárik, autor viacerých kníh o výžive a špecialista z Centra zdravia a výživy On Life, ktorý na webovej stránke svojej poradne uvádza: „Správnou kombináciou všetkých rastlinných zdrojov bielkovín (strukoviny, najmä sója, sójové proteíny, obilniny a ich klíčky, kukurica, zelenina, orechy, jadrá a semená) sa dá dosiahnuť primeraný prísun esenciálnych aminokyselín, teda podobne ako pri zmiešanej strave. U lakto-ovo-vegetariánov (t. j. vegetariánov, ktorí nejedia mäso, ale konzumujú vajcia a mliečne produkty – pozn. red.), ktorí spolu s rastlinnými zdrojmi majú príjem bielkovín aj z mlieka, mliečnych produktov a vaječného bielka, býva prísun bielkovín a esenciálnych aminokyselín zaručený.“

Autor: Pavol Ičo