Svetoví politici, analytici a média sa predháňajú v komentároch a predpovediach v súvislosti s dianím v Bielorusku. Spektrum názorov a prognóz je ale pomerne úzky: drvivá väčšina razantne odsudzuje konanie bieloruských úradov, polície a hlavne prezidenta Lukašenka, čiastočne iný názor prezentujú, povedzme, nezávislejšie média, analytici a politici. Hlavný výsledok uznávajú (aj keď mnohí sa ho snažia zmeniť) všetci: bieloruský „majdan“ sa nevydaril, pretože sa vyvíja podľa iného scenára, ako ten ukrajinský.  

Prirodzene, tlak na to, aby prišlo k približne rovnakým zmenám ako na Ukrajine, v Gruzínsku, Arménsku atď., bude, bezpochyby pokračovať. Vlastne, pretrváva od samotného vzniku nezávislého Bieloruska, ale tam, na rozdiel od mnohých iných postsovietských republík, Lukašenko vládol tvrdou rukou a „západnú demokraciu“ príliš na prah svojej krajiny nepustil. V ostatnom období, však čiastočne povolil, a preto vypuknutie „bielomajdanu“ nebolo žiadnym prekvapením.

Lukašenko viackrát vyhlásil, že bude bojovať do konca a nezopakuje, ako on sám prízvukoval, „zbabelé konanie svojho ukrajinského kolegu a z krajiny neutečie.“ Prisľuboval, že majdan nepripustí a zostane vo svojej funkcii. Treba uznať, že v prvých dňoch ho sebavedomie trochu zradilo, bol neistý, až čiastočne vystrašený (ako by sa, zrejme, cítil každý v jeho situácii), ale potom sa prebral, upokojil a čoraz pevnejšie preberá iniciatívu do svojich rúk. Vlastne, ukázal, ako by sa rozvíjal scenár ukrajinského majdanu, keby Janukovič nebol zbabelec a nedopustil sa viacerých chýb.

Bezpochyby, ani Lukašenko nie je zo železa a ukázalo sa, že aj on má nervy a občas nevedel, kam z konopy. Ale tiež sa verejnosti ukázal ako chlap, ktorý má pevnú vôľu a vie zabojovať aj vo veľmi komplikovanej situácii. Pozor, vôbec nemienim obhajovať Lukašenka, jeho konanie a nadávať na bieloruskú opozíciu a pod. Nejde o sympatie a antipatie, ale o to, v akej situácii sa ocitla táto krajina, aké sú možné cesty zažehnania krízy a kto dokáže riadiť krajinu. Európska únia naopak ukázala, že je úplne neschopná a nevie komunikovať so susedmi. Zasa zvolila jedinú „správnu“ cestu – uvalenie sankcií. Na nič iné sa nezmohla.

No a čo s tým Bieloruskom? Kto dokáže dostať túto krajinu zo žbrndy? Lukašenko určite nie, už nie. Zostala mu neslávna úloha dočasného „rušňovodiča,“ ktorý má doviesť podľa možností bezpečnejšie krajinu k zmene zákonov, novým voľbám a odovzdaniu moci schopnejším a lepším, ako je súčasný prezident. Jednoducho, Lukašenko už melie z posledného, nemá dostatok ani morálnych, ani fyzických, ani duchovných síl, skrátka, je to vyžmýkaný citrón, ktorý už odslúžil a mal by odísť do politického a občianskeho dôchodku. Je to život: nik nie je večný. Lukašenko si svoje už odskákal.

Mal by ho nahradiť schopný politik, plný síl a najmä patriot, inak to dopadne tak, ako na Ukrajine, kde „patrioti“ rabujú, kradnú a rozpredávajú všetko, čo sa len dá. Prirodzene, podobný stav nie je iba na Ukrajine… Mal by nahradiť… ale kto? Čitatelia, ktorí pozornejšie sledujú dianie v Bielorusku, zrejme tušia, že ani jeden z protikandidátov Lukašenka nemá ani minimálne politické skúsenosti, vedomosti, absolútne nemá ani šajnu ako riadiť štát a čo ďalej s krajinou. To by riadenie krajiny mohli zveriť hocikomu, bez rozdielu, aj tak by v každom prípade bolo Bielorusko dotlačené k priepasti.

Nechcem napádať slabú ženu, ktorá sa nevedomky zatiahla do príliš veľkej hry a teraz nevie, ako sa z nej vymotať. Pokojne pripúšťam, že Svetlana Tichanovskaja je dobrá žena, spravodlivá, dobroprajná a pracovitá a chce pre svoju krajinu a jej ľud  to najlepšie. Asi málokto z nás, však pochybuje o tom, že by nielen nedokázala riadiť 10-miliónový štát, ale nik by jej nezveril ani riadenie obecného úradu. Nemá totiž adekvátne skúsenosti.

Posúďte sami. Určite ste veľakrát počuli výroky a komentáre istých ľudí  na spoločenskej akcii, v krčme, v kaviarni, na večierku atď. Možno, podľa vás, hovorili všetko úplne správne a dokonca boli to dobrí, spravodliví a prezieraví ľudia. Ale ktorí z nich by dokázali riadiť štát? Zrejme ani jeden. Pretože presne tak, ako Tichanovskaja, nemajú žiadne skúsenosti, sú politickými analfabetmi, nemajú ani šajnu o tom, čo s hospodárstvom, finančníctvom, zdravotníctvom atď. Nech je Tichanovskaja absolútne zlatá žena, ale riadiť štát, z vyššie uvedených dôvodov, ani náhodou, podľa mňa nedokáže, ani teraz, ani nikdy. A to nie je nič osobné…

Spoliehať sa na to, že sa podobní „politici“ naučia, že im pomôžu poradcovia a pomocníci, že sú schopní a pracovití a prídu na to, čo s krajinou, je bláznovstvo. Vidíme, ako dopadol pokus na Ukrajine, kde moc prevzal komik. A pozor! Ten má oveľa väčšie skúsenosti, ako domáca gazdinka Tichanovská, ktorá počúvala iba kuchynské debaty svojho manžela. Zelenskyj vystupoval na večierkoch a podujatiach pre politikov, ekonómov, podnikateľov, s mnohými sa často rozprával, priatelil, má isté vedomosti a známosti. Nebol to celkom chlapec z ulice. A aj tak, čo dokázal? Dokopy nič. A čo dokáže? Určite nič dobré…

Vidíme, ako pomaly 30 rokov riadia štát pologramotní politici na Slovensku. Ako by dopadla Tichanovskaja, keby ju zázrakom Západ presadil za prezidentku, ako Zelenského na Ukrajine? Dievčatko z kuchyne by pravdepodobne vôbec nevedelo, čo má robiť a tu by jej svojimi „cennými radami“ pomohli európski a zaoceánski priatelia. Určite viete, ako by to dopadlo: gigantická privatizácia, nezamestnanosť, likvidácia domácich podnikov, úplná závislosť na zahraničných „šéfoch“ – skrátka, ako na Ukrajine – vlastne, ako aj na Slovensku. A onedlho by z nešťastného, vyrabovaného Bieloruska bola banánová republika, vidiecka kolónia EÚ a USA – ako Ukrajina, Gruzínsko, Arménsko atď.

„Bielomajdan“ nemá ani jedného adekvátneho lídra, jednotné centrum, štáb, program, plán  činnosti atď. Protestné akcie majú cirkusový charakter: účastníci súťažia o to, kto sa originálnejšie predvedie a hlasnejšie kričí. „Preč s Lukašenkom!“ Fajn, a čo potom? Nevie to prakticky nik z mladých demonštrantov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti, vedomosti a niektorí ani rozum. Môžu sa spoliehať, že budú nové voľby, zvolia akýchsi ľudí, ktorí možno vytiahnu krajinu zo žbrndy. Ktorí a ako? Takých ľudí treba nájsť, vychovať, vyškoliť a až potom pustiť ku kormidlu, v opačnom prípade loď rýchlo narazí na ľadovec a potopí sa.

Nestačí však kričať, že sú všetci proti Lukašenkovi, ale musia si uvedomiť, za koho a za čo sú. Drvivá väčšina bieloruských demonštrantov si  neuvedomuje, že ani jeden z protikandidátov Lukašenka nedosahuje úroveň aspoň toho nešťastníka Lecha Walesu, ktorý šarapatil v Poľsku. Vytvorená „Koordinačná rada“ je hodová záležitosť, spolok záhradkárov, úbohá organizácia.

Všetko sú to ľudia, ktorí nemajú dostatočné skúsenosti v politike, potrebné pre riadenie štátu, ani jasné predstavy o tom, čo s krajinou ďalej v prípade, ak by získali moc a mali riešiť štátne otázky. Amatérske mužstvo zo siedmej futbalovej ligy, ktoré v žiadnom prípade nemôže hrať extraligu. Na charakteristiku tejto Koordinačnej rady (organizátorov protestov) využijem citát z jedného článku, ktorých je v médiách neúrekom.

„Sú to totálni amatéri. V prípade vzniku najmenšieho ohrozenia ich osobnej bezpečnosti všetci títo „nositelia pokroku nácie“ zdúchnu ako prví, utečú do zahraničia. Niektorí už utiekli a „zasievajú to dobré, svetlé, večné“  z diaľky, popíjajúc poľskú, litovskú alebo ukrajinskú kávu…“ Niet čo dodať. Krátko, výstižne a jasne.

A čo „posledný diktátor Európy“? Odrazil prvé útoky „ulice“ a zvolil vyčkávaciu taktiku. Rozhodol sa počkať na moment, keď „bielomajdan“ zoslabne, stratí dych, logicky sa domnievajúc, že bez finančnej a inej pomoci organizátori protestov dlho nevydržia. Moskva nezopakovala staré chyby spred šiestich rokov. Neváhali a uznali oficiálne výsledky a volebné víťazstvo Lukašenka a odmietla rokovať s bieloruskou opozíciou zdôrazňujúc, že Bielorusi si musia sami urobiť poriadok. Podľa odhadov bieloruských analytikov, miestny majdan môže potrvať ešte mesiac – dva a potom bublina praskne.

Pozrime sa na klasikov, prízvukujem, úspešných klasikov, ktorí dokázali zorganizovať úspešnú revolúciu na miestach a v čase, kedy to svet neočakával. Nie sú to Porošenkovia, Jaceňukovia či Tichanovské. „Deduško“ Lenin svojho času tvrdil, že na realizáciu úspešnej revolúcie treba organizáciu, program, taktiku a lídrov. Nič z toho bieloruský majdan nemá, okrem akože „lídrov“, kuchynských, neskúsených revolucionárov.

Zatiaľ je to dav, ktorý svoje konanie považuje za boj proti režimu, občiansku povinnosť, hrdinský čin a zábavu, naivne sa domnievajúc, že postačí dostať do ulíc desiatky až stovky tisíc ľudí a režim padne. Kdeže!.. Obdobie „nežných revolúcií“ je dávno za nami. Na pouličné protesty sa Lukašenko môže vykašľať: nech kričia, protestujú, on si bude robiť svoje. Navyše, má spoľahlivú podporu väčšiny armády, polície, špeciálnych jednotiek a môže tak pokojne spávať s myšlienkou:  „Protestujte, chlapci a dievčatá, ak nemáte čo robiť…“

Na Ukrajine čiastočne využili skúsenosti boľševikov spred 100 rokov. Presne podľa „deduška“ Lenina: vytvorili bojové ozbrojené jednotky, obsadili dôležité štátne a administratívne budovy. Za Leninových čias bolo treba vynaložiť úsilie a obsadiť mosty, poštu, telegraf, železničné stanice, radnicu, budovu vlády, parlamentu atď., ale v súčasnosti postačí iba obsadiť jednu vládnu budovu – a je vymaľované. V Bielorusku, na rozdiel od Ukrajiny, nedokázali urobiť vôbec nič.

Jediné, v čom Bielorusi predbehli ukrajino-majdanistov, sú média. Niet sa čomu čudovať. Bielorusko dlhé desaťročia zostáva poslednou ruskou „hradnou vežou“, ktorú „západní dobroprajníci“ nevedia zbúrať. Lukašenkova vláda za tie roky odolala masovým mediálnym útokom zo zahraničia a tiež domácim, opozičným médiám, ktoré sú prakticky všetky financované a dirigované zo zahraničia – ako na Ukrajine. Vlastne, prítomnosť a konanie týchto médií, nie však činnosť opozičných lídrov, vyhnala do ulíc a koordinovala demonštrantov. V tom spočíva špecifickosť bieloruského majdanu.

„Bielomajdan“ pomaly znižuje na obrátkach. Niet sa čomu čudovať. Oveľa masovejšie a agresívnejšie vystúpenia „žltých viest“ vo Francúzsku tiež pomaly zoslabli. Ako aj vo Francúzsku, tak aj v Bielorusku, polícia potichu „čistí“ rady organizátorov a dáva najavo, že ukrajinský scenár nikdy nepripustí, kvôli čomu nadšenie a energia protestujúcich postupne klesajú. Postupne sa protesty premieňajú na sporadické.

Ak sa zamyslíme, v niečom je situácia v Bielorusku podobná aj tej, slovenskej. Tak, ako Lukašenko už dlhšie nedokáže riadiť štát, ani súčasná vláda nie je žiadnym prínosom pre Slovensko. A tiež tak, ako v Bielorusku, ani na Slovensku nie sú v politike osobnosti, ktoré by dokázali zjednotiť všetky pronárodné vlastenecké sily a prevziať úspešné riadenie štátu. Naši národniari sú pomaly tak roztrieštení a nekoordinovaní, ako bieloruská opozícia. Majú novú šancu, aby urobili ďalší pokus – či už budú predčasné voľby alebo regulárne, o 3,5 roka.

Postačí im však tento čas a dokážu sa aspoň čiastočne spojiť? Máme tu zopár politikov, ktorí sú považovaní za národniarskych lídrov a zopár ďalších „lídrikov“, ale doposiaľ  ku konsolidácii, ba ani ku spolupráci vlasteneckých síl nedošlo. Pochopia naši vlastenci, že sami tie Svätoplukove prúty nezlomia?

Myslím, že je tu šanca, že pochopia, že nestačí iba kričať, zviditeľniť sa a kritizovať, ale treba aj spolupracovať a konať.  A možno sa spojenia národných síl, predsa len raz dožijeme…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.