Slovenská republika roku 2010 novelizovala zákon o štátnom občianstve. Novelou vylúčila možnosť, že občan Slovenskej republiky požiada o nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu a zároveň zostane občanom SR.

Zákon o štátnom občianstve Slovenskej republiky výslovne určuje, že štátne občianstvo SR nestratí osoba, ktorá cudzie štátne občianstvo nadobudla narodením. K strate štátneho občianstva SR nedôjde ani vtedy, keď slovenský občan nadobudne cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, ak cudzie štátne občianstvo nadobudol počas trvania manželstva. Tento zákon zaviedol stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky iba na základe výslovného prejavu, ktorým občan SR požiadal o občianstvo cudzieho štátu.

Aj keď Ústava Slovenskej republiky nedovoľuje nikomu, aby z vlastnej vôle prijal k slovenskému občianstvu aj štátne občianstvo cudzieho štátu, taký krok sa stal predstierane dovolený. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky interným normatívnym pokynom (Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov č. 1/2015 Vestníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (čiastka 1) mimo zákona vytvorilo „právny základ“ aj pre vrátenie štátneho občianstva Slovenskej republiky strateného podľa podmienok zákona č. 250/2010 Z. z.

V skutočnosti v právnom štáte neprijateľné správanie ministerstva vnútra sa udialo v čase, keď ministrom bol Robert Kaliňák zo Smeru. Bizarne, porušenie Ústavy Kaliňákovými úradníkmi sa dnes „napráva“ vládnym návrhom zákona, ktorý vláde podvrhlo Ministerstvo vnútra SR. Páchateľ sa vrátil na miesto činu a zametá stopy. Na škodu právneho poriadku aj na škodu tých, ktorí buchnú šampanské, aby oslávili získanie druhého štátneho občianstva. Návrh zákona je hazardom s mnohými právne významnými otázkami, na ktoré na ministerstve zabudli. Závažné právne dôsledky dvoch štátnych občianstiev jednej osoby, ktoré nevyhnutne život prinesie, treba riešiť v Ústave, až potom v zákone.

I.

Štátne občianstvo je podmienkou dostupnosti niektorých základných práv v niektorých situáciách a je aj podmienkou prístupu k niektorým ústavným funkciám v štátnej službe. Obe ustanovenia článku 5 Ústavy sú v príčinnej súvislosti s čl. 20 ods. 2 posledná veta, čl. 23 ods. 4, čl. 25 ods. 1, čl. 29 ods. 2, čl. 30 ods. 1 a ods. 4, čl. 32, čl. 34, čl. 35 ods. 3, čl. 39 ods. 1, čl. 40 druhá veta, čl. 42 ods. 2 a 4, čl. 74 ods. 2, čl. 94, čl. 101 ods. 2 a ods. 3, čl. 103 ods. 1, čl. 110 ods. 2, čl. 111, čl. 134 ods. 3 a čl. 145 ods. 2.

II.

Štátne občianstvo je podmienkou prístupu k niektorým ústavným funkciám v štátnej službe. To je okolnosť, akú nemožno prehliadnuť.

Na základe zákona č. 250/2010 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o štátnom občianstve, môže dôjsť k zániku štátnozamestnaneckého pomeru v prípadoch určených § 9 ods. 21. Na základe zákona nemôže dôjsť k zániku tých funkcií v orgánoch verejnej moci, pre ktoré podmienky a spôsob zániku funkcie určuje Ústava, ak Ústava nespojila stratu funkcie so stratou voliteľnosti. Tá sa zas spája s požiadavkou štátneho občianstva. V čase zavedenia požiadavky bez pochybností jednoduchého.

Túto podmienku Ústava určuje pre zánik mandátu poslanca Národnej rady SR (čl. 81a písm. c/), ale nie pre zánik funkcie prezidenta SR, lebo podmienka voliteľnosti sa spája iba s ustanovením do funkcie hlavy štátu (čl. 103 ods. 1). Zhodné platí pre funkciu predsedu vlády SR. V čase ustanovenia do funkcie musí spĺňať ústavnú podmienku voliteľnosti do Národnej rady SR (čl. 110 ods. 2), avšak Ústava neurčuje, že strata voliteľnosti do Národnej rady SR má za následok zánik funkcie predsedu vlády SR. Aj do funkcie podpredsedu vlády a ministra možno vymenovať iba občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady SR (čl. 111 druhá veta) bez úpravy zániku funkcie.

Zaniknutie voliteľnosti do Národnej rady SR je výslovne uvedeným dôvodom pre odvolanie sudcu Ústavného súdu prezidentom (čl. 138 ods. 2 písm. d/).

Za sudcu všeobecného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR (čl. 145 ods. 2). Zánik voliteľnosti do Národnej rady SR po vymenovaní do funkcie sudcu ex constitutione nevyvoláva právny účinok v podobe straty funkcie sudcu ani v prípade predsedu Najvyššieho súdu SR a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

Ústava nepodmienila vznik, ani zánik funkcie generálneho prokurátora voliteľnosťou do Národnej rady SR.

Naopak, ústavná funkcia verejného ochrancu práv sa podmieňuje voliteľnosťou do Národnej rady SR nielen v okamihu ustanovenia do funkcie, ale výslovne s voliteľnosťou do Národnej rady SR spojila aj zánik funkcie (čl. 151a ods. 4).

Pri uplatnení doslovného výkladu ústavy možno funkcie ústavných činiteľov rozdeliť na dve skupiny: takú, kde ústavnú funkciu po získaní možno vykonávať iba počas trvania štátneho občianstva a na takú, kde ústavnú funkciu po získaní možno vykonávať bez ohľadu na štátne občianstvo. Len so štátnym občianstvom môže fyzická osoba pôsobiť vo funkcii poslanca Národnej rady SR a sudcu Ústavného súdu SR. Strata štátneho občianstva zostáva bez právneho účinku na zotrvanie vo funkcii prezidenta SR, predsedu vlády SR, podpredsedu vlády, člena vlády, sudcu všeobecného súdu vrátane funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

K týmto dvom skupinám ústavným činiteľov sa pridáva Generálny prokurátor SR, v ktorého prípade štátne občianstvo je irelevantné nielen pre zotrvanie vo funkcii, ale nevyžaduje sa ani pre prístup k funkcii.

Novelizáciou zákona navodzovaný stav je vstupnou bránou do chaosu. Ako to má byť? Rozširuje sa všetko o občianstve zavedené v čase jedného štátneho občianstva „automaticky“ aj na dvojité štátne občianstvo alebo to vláda „tak nemyslí?“ Zostanú v ústavných funkciách osoby so zdvojeným štátnym občianstvom alebo budú musieť z funkcie odísť? Ako? Budú musieť odstúpiť alebo ich vyženú? Je v ústave implikovaná defenestrácia?

Alebo vďaka uzákoneniu dvojitého štátneho občianstva bez vyrovnania sa s jeho ústavnými účinkami sa prezidentom SR, predsedom vlády SR či ministrom vo vláde môže stať maďarský štátny príslušník?

Exotické riešenie. Možno aj riskantné. Ako vyjde najavo trochu neskôr, maďarská ústava zaväzuje svojich občanov povinnosťami, ktoré môžu byť Slovensku na škodu.

III.

Občanom sa v Ústave výslovne priznávajú niektoré základné ľudské práva, politické práva, všetky práva zaručené národnostným menšinám a etnickým skupinám a niektoré hospodárske, sociálne a kultúrne práva.

V skupine základných ľudských práv štátne občianstvo môže mať rozhodujúci význam pre priznanie niektorých majetkových práv. Podľa poslednej vety čl. 20 ods. 2 Ústavy: „Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Vlastnícke právo sa v tomto prípade obmedzuje iba na právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike a na občanov.

Zákonom vykonávajúcim uvedenú ústavnú normu je napríklad zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje zákaz nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na území Slovenskej republiky osobami, ktoré sú občanmi štátu, ktorého právny poriadok neumožňuje občanom Slovenskej republiky nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskym pozemkom na území tohto štátu s výnimkou nadobúdania vlastníckeho práva dedením (§ 7). Priznanie vlastníctva pod podmienkou občianstva, nie je na Slovensku ojedinelé. Keď sa v Slovenskej republike uskutočňovali reštitúcie majetku, zákonná podmienka bola, že žiadateľ musí byť držiteľom štátneho občianstva Slovenskej republiky. Orgány Rady Európy vtedy preskúmali medzinárodnoprávnu udržateľnosť tejto úpravy a potvrdili jej súlad s Protokolom č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ladislav Brežný a Aurel Brežný proti Slovenskej republike. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskej komisie pre ľudské práva, 1997, nulté číslo, s. 7 – 37.

Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť a nemožno ho vyhostiť.

V kategórii politických práv občanom patrí volebné právo do Národnej rady SR, právo voliť prezidenta SR a právo zúčastniť sa na referende. Ďalším politickým právom občanov je právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Občania majú aj právo postaviť sa na odpor proti odstraňovaniu demokratického poriadku a ústavou priznaných základných práv a slobôd.

V kategórii hospodárskych práv sa len občanom priznáva právo na prácu. V rámci sociálnych práv iba občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Občania tiež majú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok ustanovených zákonom.

Kultúrnym právom priznaným výlučne občanom je právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách a „podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách“.

Občania nie sú právne iba zvýhodňovaní. Ústava ich zaťažuje brannou povinnosťou, ktorej účelom je obrana Slovenskej republiky. Ústavné postavenie občanov rozširujú aj obmedzenia dané zákonom. Najzávažnejšia je trestná zodpovednosť za vlastizradu, ktorú zakladá Trestný zákon v § 311. Čo z toho všetkého budú môcť a musieť dvojití občania?

IV.

Problémy, ktoré sa v celom spektre dotknutých vzťahov spájajú s dvojitým občianstvom, majú za následok, že dvojité štátne občianstvo je v súčasnosti v zahraničí predmetom ústavnej úpravy iba celkom ojedinele.

Zakazuje ho článok 12 ods. 2 Gruzínskej ústavy: „Občan Gruzínska nesmie byť zároveň štátnym príslušníkom iného štátu.“

Zakazuje ho aj článok 12 ods. 2 Litovskej ústavy, no s výnimkou, ktorú môže ustanoviť zákon.

Ústava Arménskej republiky v čl. 14 ustanovuje, že občan Arménskej republiky nesmie byť zároveň občanom iného štátu.

Ústava Maltskej republiky v čl. 27 zakazuje dvojité občianstvo osobám, ktoré dovŕšili 18. rok. Ak sa osoba s dvoma občianstvami do dovŕšenia 19. roku nevzdá štátneho občianstva iného štátu, stratí maltské občianstvo.

Povoľuje ho článok 62 Ruskej federácie:

„(1) Občan Ruskej federácie môže mať štátne občianstvo cudzieho štátu (dvojité občianstvo) v súlade s federálnym zákonom alebo medzinárodným dohovorom Ruskej federácie.

(2) Držanie občianstva cudzieho štátu občanom Ruskej federácie jeho alebo ju nezbavuje práv alebo slobôd ani jeho alebo ju neoslobodzuje od povinností vyplývajúcich z ruského občianstva, okrem ak iné určuje federálny zákon alebo medzinárodný dohovor Ruskej federácie.“

Táto úprava v prvom pláne zakladá možnosť uzavrieť dvojité štátne občianstvo. Jej dominantný a pravdepodobne aj ozajstný zámer spočíva v zabezpečení úlohy skutočného občianstva („effective nationality“ tomu hovoria v OSN i v Rade Európy) ruskému občianstvu v konkurencii s druhým štátnym občianstvom – ruský štátny občan musí splniť všetky povinnosti náležiace k ruskému štátnemu občianstvu a až potom môže využívať svoj „druhý“ status. Nesplnených povinností plynúcich z ruského občianstva sa môže zbaviť iba ak ho od nich oslobodí ruský zákon alebo medzinárodný dohovor, ktorého účastníkom je ruská federácia.

S dvojitým štátnym občianstvom zvyšujúcim počet Maďarov žijúcich na území Maďarskej republiky o osoby, ktoré sa prihlásia k maďarskej štátnej príslušnosti z územia cudzieho štátu ticho počíta Maďarská ústava.

Nerozvážne je prehliadať maďarské ústavné normy s potenciálne konfliktným právnym účinkom, napr. čl. XXVII ods. 2 „Každý maďarský štátny občan má právo na to, aby ho počas pobytu v zahraničí Maďarsko chránilo,“ či čl. XXXI ods. 1: „Každý maďarský občan je povinný brániť svoju vlasť“.

Nech je akokoľvek málo ústav, ktoré upravujú dvojité štátne občianstvo, ak Slovensko uzná túto formu štátneho občianstva, je nevyhnutné, aby jeho základ položila Ústava. Zákon na to nestačí.

V.

Štátne občianstvo nie je papier s úradnou pečiatkou, tak ako dvojité štátne občianstvo nie sú dva papiere s úradnými pečiatkami od dvoch štátov. Štátne občianstvo je právne postavenie, súbor práv a povinností jednotlivca. Človeka. Dvojité štátne občianstvo je zmesou dvoch súborov práv a povinností, ktoré sa skôr alebo neskôr, vo väčšej alebo menšej miere dostávajú do konfliktu. Niet vyhnutia. V právnom štáte sa také konflikty predvídajú a riešia. V právnom poriadku Slovenskej republiky dôsledky zdvojenia štátneho občianstva zasahujú do Ústavy. Preto pri zachovaní zdravého rozumu nezvyšuje iné, ako najskôr zmeniť a doplniť Ústavu o vzťahy nastolené dvojitým občianstvom a až potom ho zákonom povoliť.

Vláda SR predkladá novelu zákona o štátnom občianstve bez toho, aby si toto uvedomila. Ide predsa iba o politický kapitál, ktorý sa údajne spája s uzákonením dvojitého štátneho občianstva a tým aj s odčiarknutím jedného bodu v Programovom vyhlásení vlády. Čo tam po ústavnoprávnych dôsledkoch pre štát, ale aj pre ľudí, ktorí sa najskôr potešia z papierov o dvoch občianstvach a neskôr zaplačú pre problémy, ktorým budú čeliť kvôli mizernej právnej úprave?

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.