Všeobecný zákaz nosenia šatiek v triede je diskriminačný, rozhodol Federálny pracovný súd. Sudcovia v Erfurte tak potvrdili rozsudok krajského pracovného súdu v Berlíne. Moslimská učiteľka sa sťažovala, pretože vraj nebola prijatá kvôli šatke na hlave.

Celkový zákaz nosenia náboženských alebo iných ideologických symbolov v školách, ktorý zahŕňa Berlínsky zákon o neutralite, predstavuje neprijateľnú náboženskú diskrimináciu, rozhodol vo štvrtok Spolkový pracovný súd. Sudcovia v poslednom stupni teda potvrdili rozsudok Štátneho pracovného súdu Berlin-Brandenburg, ktorý priznal moslimskej žiadateľke o pozíciu učiteľky náhradu za diskrimináciu. Bol jej prisúdený jeden a pol mesačný plat, celkom 5 159 EUR. Túto sumu teraz potvrdil aj Federálny pracovný súd.

Moslimská žalobkyňa, diplomová informatička, požiadala o zamestnanie na gymnáziách, stredných a odborných školách. V posledných dvoch inštitúciách bola zamietnutá okrem iného preto, že bolo dosť uchádzačov s praxou a skúsenosťami, ktorí boli uprednostňovaní pred čerstvými absolventmi. Počas rozhovoru jej vraj uviedla členka školskej rady, že kvôli Berlínskemu zákonu o neutrálnosti nebude môcť na gymnáziu vyučovať so šatkou. Potom gymnázium žalovala a požiadala o odškodnenie.

Berlínski sudcovia založili svoj rozsudok na rozhodnutí Spolkového ústavného súdu z 27. januára 2015 o všeobecnom zákaze šatiek v Severnom Porýní-Vestfálsku. Podľa neho môže byť súvisiaci zásah do náboženskej slobody „oprávnený iba vtedy, ak je možné zistiť dostatočne konkrétne nebezpečenstvo pre pokoj v škole alebo štátnu neutralitu“. Toto konkrétne nebezpečenstvo tu podľa krajského pracovného súdu nemožno určiť. Rovnako rozhodol aj Spolkový súd práce. Ten tiež odmietol predložiť konanie Európskemu súdnemu dvoru (ESD).

Zákon o neutralite je tiež kontroverzný v rámci červeno-červeno-zeleného senátu. SPD so senátorkou Sandrou Scheeres ho chce dodržiavať, zatiaľ čo senátor Zelených Dirk Behrendt ho chce počas tohto legislatívneho obdobia zmeniť zákon. Behrendt napísal na Twitteri: „V multináboženskej spoločnosti musí ísť o to, čo má niekto v hlave a nie na hlave.“

Na druhej strane bola senátorka Scheeres po verdikte sklamaná. Mnohí riaditelia škôl jej povedali, že v metropole tak nábožensky rozmanitej, ako je Berlín, je pre nich dôležité, aby sa učitelia javili neutrálne.

Podľa Tagesspiegelu právnička Seyran Ates, ktorá spolkovú krajinu v konaní zastupovala, uviedla, že je v každodennom živote neustále vystavovaná tlaku a hrozbám zo strany moslimov. Moslimská pokrývka hlavy je „neverbálna komunikácia určitých morálnych konceptov“. Školákom a ich rodičom by malo byť umožnené odolávať náboženskému vplyvu učiteľov.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj : Kopftuchverbot an Schule: Berlin scheitert vor Bundesarbeitsgericht, rt.com, 28.8.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.