Informačná nadvláda korporátnych médií počas letnej uhorkovej sezóny odvádzala pozornosť verejnosti dostratena podružnými kauzami a aférami, aby sa širokým oblúkom vyhýbala mapovaniu buričstva proti koronavírusovému panikáreniu a demontáži demokracie v európskych krajinách. Na odoberanie občianskych slobôd ostávajú po neblahých skúsenostiach uplynulých sto rokov citliví Nemci. Priam hypersenzitívni sú Berlínčania, ktorým sa režimy menili pred očami priamo v ich meste. Najmä tí východní, ktorí dlho túžili po západnej demokracii a pred tridsiatimi rokmi sa jej dočkali, sa napriek určitému vytriezveniu z ružových snov nestali cynikmi. Neprestávajú sa dožadovať všetkých práv a slobôd, ktoré im ústava zaručuje, a hoci západní spojenci pred viac ako siedmimi desaťročiami nekoncipovali Základný zákon pre Spolkovú republiku Nemecko pre nich, ale pre tri západné okupačné zóny, trvajú na jej dôslednom dodržiavaní.

Milióny Nemcov a príslušníkov ostatných európskych národov poburuje predstava, že im úrady budú predpisovať a elektronicky kontrolovať do najmenších podrobností, ako smú žiť, pracovať a vôbec existovať. Avizovaný návrat k povinnému noseniu rúšok bude prvým a najviditeľnejším znakom takéhoto uvaľovania do poddanstva. Ešte závažnejšia bude druhá fáza, ak sa proti nej nezdvihne a nevytrvá masový odpor, pretože pravdepodobne vytvorí trvalé vakcinačné vazalstvo s potenciálom upravovať genetickú výbavu človeka.

Dočasnosť, meniaca sa v dystrofickú nemennosť, preberá Európanov z letargie. Chcú vedieť, čo sa v skutočnosti deje, kam sa to svet s nimi rúti a ako si môžu pomôcť. V tejto etape prebúdzania sa nachádzajú už od jari, keď začali žiadať orgány svojich domovských štátov o úprimný a otvorený dialóg. Čakajú zväčša márne a sklamaní sa štiepia na dva segmenty. Väčší rezignuje, menší urguje. Obracia sa na inštancie štátu všetkými dostupnými komunikačnými prostriedkami a keď nič nepomáha, pouličnými výzvami. Postdemokratický koronavírusový režim ich občanom značne sťažuje, ak nie priamo znemožňuje. Uzurpuje si právo stanovovať im podmienky konania verejných akcií a degraduje ich na spartakiádnych cvičencov – predpisuje im formy pohybu, trvanie vystúpení, konkrétne odevné prvky (rúška na tvár) a vzdialenostné rozstupy. Počas jarného trimestra, keď ešte koronavírus desil demonštrantov ako mor, uložené direktívy plnili. Ich vystúpenia boli následne nevýrazné, mali nízku účasť a dali sa mediálne ignorovať alebo marginalizovať.

Až po nástupe leta a rozvoľňovania protiepidemiologických obmedzení sa v Európe revitalizoval spoločenský život a miernili predpisy konania manifestácií. Občianska verejnosť mala po troch mesiacoch nekonečného ustupovania plné zuby. Rozčuľovalo ju, ako svojvoľne a chaoticky ju úrady dirigovali a trestali za nedodržanie nariadení. A režim sprísňoval pokuty a právne postihy narušiteľov, aby hrozby nestrácali účinok.

Autor: Patrik Sloboda