Táto mediálna skratka mala symbolizovať také správanie vtedajšej garnitúry, ktorá ňou dočasne spravovaný štát vnímala ako svoju koriť. Podľa demonštrantov a vtedajších opozičných médií bolo treba vykresliť vládu Roberta Fica ako tlupu rabujúcich cynikov, ktorých nezaujíma nič iné, len obohatenie sa na úkor spoločného s tým, že sú pri moci, tak vlastne na to majú právo.

Po dvoch rokoch vidíme akési nechutné déjà vu. Keď médiá odhalili zmluvu medzi advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča zhodou okolností súčasného poradcu Matovičovho ministra financií Eduarda Hegera (OĽANO), ktorá ponúka vláde právne služby vo výške osemstopäťdesiattisíc eur, ukázalo sa, že aktuálna garnitúra nemá ani najmenšie právo tej predchádzajúcej čokoľvek vyčítať.

V tejto súvislosti sa očakávala reakcia premiéra Igora Matoviča, ktorého k moci vyniesla práve veľmi nevyberavá protikorupčná rétorika. Čo však urobil Igor Matovič? Miesto toho, aby svojho vrchného ministra Eduarda Hegera dôrazne pokarhal, respektíve odvolal, použil krajne úbohú taktiku. Bezuzdné rozkrádanie verejných prostriedkov prekryl útokom na svojho hlavného politického oponenta a najpravdepodobnejšieho vyzývateľa v nasledujúcich voľbách Petra Pellegriniho. Tomu veľmi falošne, s množstvom komunikačných faulov kládol na zodpovednosť zmluvu s MH Manažment, čo je spoločnosť v riadiacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva a v ktorej boli dokonca sadzby za právne služby až vo výške päťstoosemdesiat eur na hodinu.

Odhliadnuc od skutočnosti, že robiť expremiéra osobne zodpovedného za všetky zmluvy všetkých ministerstiev je absurdné, v tomto konkrétnom prípade išlo dokonca o zmluvu ani nie medzi ministerstvom hospodárstva , ale už spomenutou podriadenou organizáciou MH Manažment. Za pôsobenia ministra Petra Žigu ju podpísal Andrej Holák. Ak by sa teda mala vyvodzovať politická zodpovednosť, tak by mala smerovať na vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu, rozhodne však nie na vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho. Ako sa však ukázalo, táto zmluva sa nakoniec vôbec nenaplnila, a teda podobná čiastka za právne služby nikdy nebola čerpaná. Samozrejme, skutočnosť, že Andrej Holák dodnes pôsobí v spoločnosti MH Manažment, využil Igor Matovič na útok aj na súčasného ministra hospodárstva Richarda Sulíka. No a ten celú vec vysvetlil: podobná zmluva sa skladala z viacerých segmentov a podľa náročnosti právnych úkonov boli odstupňované jednotlivé sadzby a až na tie najnáročnejšie bolo možné uplatniť sadbu päťstoosemdesiat eur. To sa však nikdy nestalo.

Samozrejme, táto kauza viedla k snahe vyhnúť sa v budúcnosti podobným problémom. Systémovým riešením by bolo, podľa českého vzoru, zriadenie špecializovaného úradu na zastupovanie štátu v právnych sporoch. Nakoniec, podobnou ideou sa zaoberala už aj predchádzajúca vlády, o čom sme sa mohli dozvedieť z komunikácie Moniky Jankovskej a Mariána Kočnera. Tá z pozície štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti tlačila na vznik podobného úradu s tým, že by ho potom sama viedla.

Uvidí sa, ako sa celá vec nakoniec skončí. Minister financií Eduard Heger má totiž ešte ďalšiu kauzu. Štátna lotériová spoločnosť Tipos, ktorá spadá pod ministerstvo financií, sa rozhodla inzerovať sumu dvestotisíc eur v súkromnom Fun rádiu, ktorého vlastníkom je predseda strany SME RODINA a zároveň aj predseda parlamentu Boris Kollár. Skutočnosť, že aktívni politici benefitujú z inzercie od štátnych podnikov, na ktoré majú vplyv, je jasným konfliktom záujmov. Aj preto podpredsedníčka vlády a ministerka pre investíciou a digitalizáciu Veronika Remišová verejne kritizovala spomenutú situáciu. Zároveň na tlačovke deklarovala, že jej ministerstvo v žiadnom prípade inzerovať v Kollárovom Fun rádiu nebude. To vyvolalo veľmi podráždenú reakciu Borisa Kollára, ktorý vyhlásil, že vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) urobila s pozastavením uzatvárania zmlúv jej ministerstva s Fun rádiom a inými firmami aktívnych politikov chybu. Boris Kollár ďalej vyhlásil, že ministerka bude musieť tento „nezmyselný“ krok vziať späť a zároveň dodal: „To nie je len voči mne, ale ona prekračuje svoje právomoci, ktoré sú jej zverené z titulu jej funkcie, lebo poškodzuje verejný trh, verejnú súťaž.“ Boris Kollár ďalej Veroniku Remišovú upozornil, že Fun rádio nemá s jej rezortom nič spoločné. „Takže to je taký výstrel do tmy a len zbytočný populizmus pani Remišovej,“ doplnil Boris Kollár. „Je mi veľmi ľúto, že toto spravila, ale mám pocit, že už si to aj ona uvedomila, že urobila chybu,“ dodal.

Nakoniec sa celý spor mal vyriešiť na koaličnej rade. Z jej záverov vyplynulo, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková má pripraviť záväzný a systémový dokument, ktorý presne určí, ako sa má postupovať pri inzercií štátnych podnikov či štátom riadených inštitúcií pri inzercii do spoločností, ktoré vlastnia aktívni politici.

Každopádne, tieto kauzy ukázali, že očakávania voličov z jarných demonštrácii spred dvoch rokov ostali nenaplnené. Zároveň sa jasne ukazuje, že napriek veľmi ostrej antikorupčnej rétorike Igora Matoviča je reálna prax jeho vlády na míle vzdialená od predvolebných sľubov. A tak voliči môžu len tristne konštatovať, že „únos“ štátu naďalej trvá, len asistencia médií pri odhaľovaní takýchto praktík je podstatne menej výrazná.

Názory vyjádřené v článku se nemusí vždy shodovat s postojem Sputniku.