Na svete je ďalšia kauza, ktorá sa týka sporných pohraničných území. Ťahá sa síce už vyše 75 rokov, ale, zdá sa, že sa blíži vyvrcholenie – tým, alebo iným spôsobom. Lichtenštajnsko sa obrátilo na Európsky súd pre ľudské práva a požiadalo, aby mu Česko vrátilo územia, ktoré v súvislosťami s výsledkami druhej svetovej vojny boli skonfiškované v roku 1945. Lichtenštajnsko chce svoje bývalé teritória späť.

Táto správa bola 19. augusta zverejnená na portáli Európskeho súdu pre ľudské práva, neskôr ju prezentovali mnohé európske média. Denník Financial Times, ktorý ju zverejnil ako jeden z prvých, podotkol, že sú to teritória, ktoré desaťnásobne prevyšujú územie samotného Lichtenštajnska… V regióne, vlastníctvo ktorého spochybňuje Lichtenštajnsko, sa nachádzajú aj dva objekty, zaradené do zoznamu skvostov svetového dedičstva UNESCO – zámky Lednice a Valtice, ktoré sa nachádzajú v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraj.

V čom je vlastne problém? Po druhej svetovej vojne boli majetky rodiny Lichtenštajnovcov v Česku a Poľsku zhabané. Lichtenštajnsko nikdy neuznalo toto rozhodnutie a snažilo sa  dokonca zabrániť vstupu Česka do EÚ (ako člen Európskeho ekonomického priestoru), pokiaľ nezruší Benešove dekréty a nevráti im zhabané majetky (cca 1 600 km², hrady a zámky). Ešte v roku 1919 vlastnili Lichtenštajnovci v 1. ČSR 160.000 hektárov pôdy, ale po prvej pozemkovej reforme to bolo už iba 3000 hektárov polí a 45.000 hektárov lesa, za čo im bola v rokoch 1920 a 1922 vyplatená finančná náhrada. Zvyšný majetok Lichtenštajnovcov v Čechách a na Morave bol po roku 1945 skonfiškovaný na základe tzv. Benešových dekrétov.

Keď Československo po vojne zahrnulo nehnuteľnosti Lichtenštajnovcov medzi majetok určený na konfiškáciu, opieralo sa, okrem iného, o dokument sčítania ľudu, z roku 1930, kde je v kolónke „národnosť“ napísané „deutsch“ (nemecká). Kolónka je spoločná pre národnosť i pre používaný jazyk a pretože Lichtenštajnovci hovoria po nemecky, je tam zapísaná práve nemčina. Lichtenštajnovci sa však považovali za občanov nezávislého a neutrálneho kniežatstva, existujúceho dávno pred rokom 1945. Navyše nebola preukázaná ich spolupráca s nacistami a tiež, vtedajšia kňažná Elsa bola židovského pôvodu.

Proti konfiškácii sa Lichtenštajnovci po vojne bránili na československých súdoch. Aj keď argumenty v priebehu procesu vyznievali pôvodne v ich prospech, po komunistickom prevrate a zmenách v justícii,  Najvyšší správny súd konfiškáciu majetku potvrdil. Reštitúcie po roku 1989 sa na majetok Lichtenštajnovcov na českom území nevzťahovali, pretože bol zhabaný ešte pred rokom 1948. Kvôli neuznaným majetkovým nárokom Lichtenštajnovcov nástupnícke štáty Česko-Slovenska a Lichtenštajnsko v roku 1993 vzájomne neuznali svoju nezávislosť a nenadviazali diplomatické styky (ČSR síce v roku 1938 diplomatické styky s kniežatstvom nadviazala, trvali iba niekoľko mesiacov – do vyhlásenia Protektorátu Čechy a Morava v roku 1939). Stalo sa tak až v septembri (ČR), resp. decembri 2009 (SR).

Spor, ktorý sa ťahá vyše 75 rokov, ešte nie je ukončený. V Lichtenštajnsku dodnes neuznávajú konfiškáciu svojich bývalých území. „Odcudzenie bez kompenzácie je neprípustné,“ podčiarkla v rozhovore pre denník Financial Times lichtenštajnská ministerka zahraničia, Katrin Eggenbergerová. Zdôraznila, že čím je krajina menšia, tým dôležitejšie aby obhajovala svoje územné nároky.

Jej český kolega, Martin Smolek,  žiadosť Lichtenštajnska považuje za nezmysel. Tvrdí, že Európsky súdny dvor sťažnosť neakceptuje, pretože sa konfiškácia územia uskutočnila pred prijatím Európskeho dohovoru o ľudských právach. Podľa neho, Európsky súdny dvor sa touto sťažnosťou ani nebude zaoberať, pretože predtým sa tento súd nezaoberal spormi, ktoré vznikli pred rokom 1953 a teda pred vstupom do platnosti Európskej konvencie o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na portáli Európskeho súdu pre ľudské práva je uvedené, že „19. augusta 2020 sa vláda Lichtenštajnska na Európsky súd pre ľudské práva obrátila s medzištátnou sťažnosťou proti Českej republike. V sťažnosti Lichtenštajnska sa prízvukuje, že práva jeho občanov boli porušené v majetkových sporoch.“ Tiež sa podrobne vysvetľuje celá podstata kauzy a zmysel takzvaných Benešových dekrétov, ktoré, okrem iného, ako sa uvádza, „umožnili konfiškovať majetok všetkých etnických Nemcov a Maďarov, po druhej svetovej vojne.“

Portál tiež informuje o dvoch súdnych procesoch, ktoré sa týkali majetku v Česku.  „Česká republika potvrdila právo vlastníctva majetku. Podľa vlády Lichtenštajnska, jedno z týchto konaní bolo uzavreté v prospech Českého štátu, rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky, vo februári 2020,“ uvádza sa na portáli Európskeho súdu pre ľudské práva.

Lichtenštajnsko urobilo ďalší pokus vrátiť si svoje bývalé teritória. Doposiaľ, všetky jeho snahy boli márne. Je zaujímavé, ako v tomto prípade právnici budú posudzovať dohodu svetových mocností o tom, že sa povojnové hranice nemôžu meniť – ako do tejto dohody zapadá konfiškácia území v rámci výsledkov druhej svetovej vojny? Mimochodom, zástancovia teórie „anexie“ Krymu, si ani nespomínajú na to, že polostrov v roku 1945 bol súčasťou Ruskej federácie, a nie Ukrajiny. A povojnové hranice sa nemenia…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroje:

1 Liechtenstein launches battle to reclaim confiscated WWII territory, Financial Times, 21.8.2020

2 Liechtenstein launches battle to reclaim confiscated WWII territory, One News Pade, 21.8.2020

3 Liechtenstein commences ECtHR proceedings against Czech Republic for denial of its sovereignty in claims seeking restitution of property rights of its citizens, EULAWLIVE, 20.8.2020

4 Liechtensteinilta valtiovalitus EIT:hen, vastaajana Tsekin tasavalta, Asianajajaliitto, 21.8.2020

5 The Government of Liechtenstein lodged an inter-State application against the Czech Republic concerning breaches of the rights of its citizens in property cases, European Court of Human Rights, 19.8.2020

6 Česká republika a Lichtenštajnsko však naďalej vedú súdny spor o 600 prevažne lesných pozemkov pri Říčanoch neďaleko Prahy, ktorý bude riešiť Ústavný súd ČR v Brne, TASR, 20.8.2017

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.