Pred týždňom ministri zahraničia členských krajín Európskej únie pohrozili, že uvalia sankcie na Bielorusko. No… na Bielorusko: reštrikcie budú mať výlučne personálny charakter a budú sa týkať iba niektorých vedúcich štátnych úradníkov a politikov, zodpovedných, podľa Bruselu, za „hrubé a nedemokratické potláčanie protestov a falšovanie volieb.“ Číže nebudú mať plošný charakter a presne rovnaký bude aj ich dosah.

Celý premúdry diplomatický zbor EÚ vymyslel „strašný trest“ pre Lukašenka a spol. Tento „sankčný nástroj“ Bruselu má rovnaké šance zastaviť rozbehnutý Lukašenkov politicko-byrokratický stroj, ako pokus namyslenej čivavy prekaziť cestu buldozéru, a pomôže rovnako účinne, ako klystír chorému na rakovinu…

Európski ministri zahraničia – humanisti vyhlásili, že daný druh sankcií uvalia na Bielorusko preto, aby „nepoškodili obyčajných ľudí.“ Prirodzene, podobné sankcie obyčajných ľudí nepoškodia, ale sa prakticky nedotknú ani tých hore prísediacich. Zakážu im vstup do členských krajín EÚ? Nuž, sú aj iné štáty na svete, kam sa bieloruskí úradníci a politici môžu dostať. Zmrazia im účty v európskych bankách? Iba málo ktorí bieloruskí štátni zamestnanci majú tam účty. Zavedú voči nim niektoré ďalšie reštrikcie? Budú rovnako málo efektívne, ako aj tie vyše spomínané. Skratka, Bielorusi sa na sankcie EÚ môžu zvysoka vykašľať…

Sankcie, ako je známe, majú dva konce a často sa premenia na pascu pre samotného „sankcionára,“ keď v dôsledku svojho konania dosiahne úplne opačný výsledok, ktorý by si prial… Keď sa sankcie uvaľujú výlučne na vysoko postavené osoby /presne, ako v prípade Bieloruska/, sú absolútne neefektívne /čiastočne sme to vysvetlili vyššie/ a nielen neznižujú spoločenskú podporu týchto osôb, ale často ju ešte aj zvyšujú, pretože sú často verejnosťou považované za martýrov – mučeníkov…

V prípade, keď sú sankcie plošné, keď sa snažia maximálne poškodiť nepriateľa, zavádzajú oveľa účinnejšie sankcie, predovšetkým hospodárske. Podobné sankcie sú bolestivé pre široké masy, prakticky pre celú krajinu. EÚ a USA často uvaľujú podobné sankcie na svojich nepriateľov v nádeji, že sa ľud tej – ktorej krajiny odvráti od svojich lídrov kvôli obrovským hospodárskym problémom, vzbúri sa, pokúsi sa uskutočniť štátny prevrat atď.

Toto je zasa dvojsečná zbraň: slabý duchom ľud niektorej krajiny sa môže odvrátiť od svojich vodcov a vystúpiť proti nim, ale tam, kde má ľud silného ducha, slávnu históriu, bohaté tradície, húževnatú mentalitu, ešte viac sa zomkne okolo svojich vedúcich predstaviteľov, naberie druhý dych a zabojuje proti nepriateľovi – ako to už viac razy preukázali obyvatelia, napríklad, Ruska a to aj najnovšie po mnohopočetných sankciách a útokoch po Majdane v roku 2014. Čiže sankčná dubina tiež má dva konce a nik nevie, koho a ktorým koncom udrie bolestivejšie… V Bruseli si to nevedia vypočítať a často sa mýlia…

Historické skúsenosti dokazujú, že Západ nikdy nezastavil existenčné problémy, trápenia a ohrozenie životov miliónov ľudí na celom svete a veselo uvaľoval sankcie a vyvolával krvavé vojny, kedy sa mu len zachcelo. A práve teraz je tu šanca sankciami a inými reštrikciami zaškrtiť „posledného diktátora Európy.“ A čo vidíme? O dušu štekajú iba tri pobaltské jazvečíky a poľský potkan, ale tie väčšie psy po oboch stranách Atlantickej kaluže zachovávajú prekvapivú zdržanlivosť a zbytočne neotvárajú papuľu…

Vykonávajú iba symbolické gesta /ako dvíhanie nohy pri strome a jeho následné „zavlažovanie“/. Napríklad, veľvyslanci EÚ v Minsku uskutočnili rituálnu akciu a položili kvety na mieste, kde zahynul demonštrant, ktorý chcel hodiť výbušné zariadenie do policajtov a to mu vybuchlo v ruke… Ale to je všetko. Kým pred šiestimi rokmi počas ukrajinského Majdanu USA a Európa ako sa len dalo otvorene podporovali krvavý štátny prevrat na Ukrajine, v súčasnosti prejavujú akúsi nepochopiteľnú chladnokrvnosť…

Žiaden z vodcov Západného sveta otvorene nepožiadal Lukašenka, aby sa vzdal funkcie a odovzdal moc do rúk protestujúcich a opozícii, ako to bolo pred šiestimi rokmi v Kyjeve. Pikantériou je, že ani Trump, ani Merkelova, ani Macron, ba ani Johnson, ako ani mnohí ostatní lídri krajín, udalosti v Bielorusku osobne prakticky nekomentovali. Niektorí zavolali Putinovi a prekonzultovali si s nim svoje pozície – a nič viac… Nálady a názory prezidentov, premiérov a kancelárky stručne prezentujú ich tlačové služby – a to v dosť diplomatickej forme. Ale keď si na to posvietime bližšie, zistíme, že na Lukašenka takmer neútočia. Čím je lepší ako Janukovič?..

Kým vo vedúcich krajinách Západného sveta všetci zachovávajú relatívny pokoj a čakajú, ako sa udalosti budú vyvíjať, „nové a malé demokracie“ sa dusia hnevom, hromžia a hádžu do Minsku hromy a blesky. Rovnaká situácia je aj na Slovensku, kde nie je slniečkarský politik či analytik, ktorý nepodpichol, nevynadal, neskritizoval či sa inak neotrel o Bielorusko. Naše nezávislé, pravdovravné a vysoko profesionálne mainstreamové média venujú udalostiam v tejto krajine neobyčajne veľký priestor a štekajú, a štekajú, a štekajú… A v každej fráze je obrovská nenávisť, zúfalosť a rozčarovanie: Majdan v Bielorusku nevyšiel. Márna snaha…

Prečo sa Západ jednotným frontom nepostavil proti bieloruskému vedeniu, ako to bolo pred 6 rokmi na Ukrajine? Lukašenko už štvrť storočia je ozajstnou kosťou v hrdle Západu. Nezmenili situáciu ani trápne Lukašenkove pokusy zaručiť sa podporou EÚ a USA, keď napínal svaly a zo všetkých síl sa snažil ukázať, že Moskva mu rozkazovať nebude a môže sa kamarátiť s kým chce – a keď ho Rusko nebude „poslúchať,“ tak sa spriatelí so Západom.

V EÚ a USA vždy chceli zvrhnúť Lukašenka. Teraz je tá najvhodnejšia chvíľa: ešte nikdy sa v Bielorusku nekonali také masové protesty, ešte nikdy tam nevypukol súčasný „malý Majdan.“ Spoločným úsilím by sa Západ mohol pokúsiť zbaviť ho funkcie, ale… Ide práve o to spoločné úsilie, o zjednotenie úsilia viacerých európskych štátov a USA. Lenže mnohé európske krajiny nemajú medzi sebou tie najlepšie vzťahy, nehovoriac už o dosť napätých vzťahoch mnohých európskych štátov s USA. O jednotnom fronte nie je ani reč…

Predtým často postačilo zaveliť z Washingtonu alebo Berlína – a bolo vymaľované. Lenže v súčasnosti sa sny a túžby práve Berlína a Washingtonu často dostávajú do konfrontácie a sú absolútne opačné. Rýchlo klesá moc a vplyv Bieleho domu. Pokúsil sa zatiahnuť Európu do spoločnej hospodárskej vojny proti Číne – akosi to nevyšlo. Snaží sa vybudovať spoločný front proti Iránu – a zasa musí si aj za bieleho dňa s fakľou hľadať spojencov, ale aj tak ich nemôže nájsť, nepočítajúc, prirodzene, Poľsko a pobaltské štáty, ktoré urobia všetko, o čom sa povie v Bielom dome. Ale sú to veľmi slabí hráči na budovanie spoločného svetového frontu. Ozajstní hráči sa naopak do amerického „klubu“ nehrnú…

Európa sa popálila na sankčnej vojne proti Rusku, keď sa vyrútila zo zákopov na povel Washingtonu a dostala tvrdú príučku. Rusi sa ešte viac zomkli okolo svojho vodcu, makali na obnovení domáceho hospodárstva a sebestačnosti štátu a vrátili svojej krajine štatút veľkej a mocnej dŕžavy. Útok Európy a USA mal úplne opačný efekt. Rusko sa im nepodarilo zraziť na kolená, ale naopak „povstalo z popola…“ Lišiacka politika Moskvy, keď si nachádzala „priateľov“ v stane nepriateľov, spolupracovala s niektorými štátmi, obchodovala a realizovala investičné akcie, zapríčinila spory a hádky niektorých európskych štátov medzi sebou a zároveň aj s USA.

A čo teraz s bieloruským Majdanom? V období hlbokých protirečí medzi USA a Európou, medzi EÚ a Veľkou Britániou, medzi viacerými členskými krajinami vnútri Európskej únie, napokon kvôli „farebnej revolúcii“ v USA Európa a Spojené štáty majú obrovský kopec vlastných, veľmi ťažkých problémov. Kto bude mať čas, sily a nervy babrať sa navyše aj s Bieloruskom? Nepodarilo sa nájsť správny recept vo viacerých geopolitických otázkach: vzťahy s Čínou, Ruskom, vojna v Sýrii, Iraku a pod. Téma Bieloruska je pre Západ takmer nepodstatná a náhodou môže byť výbušná… Kto by chcel riskovať?

V samotnom Bielorusku členovia opozície stále častejšie robia pomerne prekvapivé a nepríjemné pre mnohé európske vlády vyhlásenia /ktoré naše pravdovravné média si akosi nevšímajú a netlmočia…/. Bielorusko predsa nie je Ukrajina a prívržencov prozápadného, proamerického či proeurópskeho kurzu tam nie je veľa. Demonštranti často prízvukujú, že nie sú proti Rusku, ale iba proti Lukašenkovi. Nedochádza k žiadnym hádkam a tvrdým stretom medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ako to bolo /a je/ na Ukrajine. Mnohí nechcú Majdan, chcú iba, aby Lukašenko odstúpil.

Navyše bieloruské hospodárstvo, ktoré je svojráznou zmeskou sovietskeho a kapitalistického spôsobu, občas škrípe a pomaly 30 rokov od vytvorenia nezávislého Bieloruska funguje viac – menej normálne iba vďaka hospodárskej a politickej podpore Ruska. Mnohí si v tejto krajine uvedomujú, že ak sa moci chytí garnitúra, ktorá bude „variť Bielorusko na európsky spôsob“, hneď bude nasledovať divoká privatizácia, kapitalizácia ekonomiky, zoštíhlenie sociálnej sféry a výhod obyvateľstva, rasť nezamestnanosti, skupovanie strategických podnikov západnými spoločnosťami, všeobecné rabovanie krajiny domácimi oligarchami.

Skrátka Bielorusko by si odskákalo všetky „pôžitky“ prechodu na liberálno-kapitalistické koľaje, po ktorým tiež pomaly 30 rokov ťahajú zhrdzavené rušne bývalých socialistických ekonomík východo a stredoeurópskych štátov. Bielorusko však nie je Ukrajina: tam podobný scenár mnohým nevonia… Preto väčšina obyvateľstva Bieloruska predsa chce zachovať tie najlepšie vzťahy s Ruskom, s ktorým ho spája spoločná história, jazyk /drvivá väčšina Bielorusov sa rozpráva po rusky/, mentalita, rodinné a hospodárske vzťahy atď.

Navyše mnohým sa pozícia Moskvy pozdáva viac, ako kroky EÚ a niektorých politikov v USA. Na rozdiel od kyjevského Majdanu, Moskva tento raz zachováva obdivuhodnú „neutralitu.“ Európska únia naopak sa stále vyhráža súčasnému vedeniu, mieni uvaliť ďalšie sankcie, otvorene žiada urobiť štátny prevrat v krajine, keď rezolútne žiada aby vláda odovzdala moc amatérskej opozícii, ktorá síce vie protestovať v uliciach, ale o tom, ako sa riadi štát a čo s tým, nemá ani potuchy. A z týchto bezradných a neskúsených ľudí by Brusel chcel vytvoriť bábkovú vládu, prostredníctvom ktorej by európske spoločnosti desaťročia rozkrádali bohatstvo Bieloruska. Veď načo sa inak robia Majdany? Opýtajte sa Ukrajincov…

Kremeľ sa na rozdiel od Bruselu vôbec nezasahuje, pomaly sa zdá, že sa ho to vôbec netýka. Formality dodržiava: formálne mal ruský prezident zablahoželať Lukašenkovi k volebnému víťazstvu? Nuž, zablahoželal, ale nič viac. V ostatnom Moskva sa zdržiava komentárov, rád, akurát stále opakuje, aby v USA a EÚ prestali sa otvorene miešať do bieloruských vnútorných záležitostí a zúfalo sa nesnažili zorganizovať štátny prevrat v Bielorusku a prízvukuje, že celý zvyšok sveta by mal nechať Bielorusko na pokoji a umožniť Bielorusom si vlastnými rukami urobiť poriadok vo svojom dome a rozhodnúť o svojom osude. Moskva, aj prostredníctvom ministra zahraničia Sergeja Lavrova, vyzvala, aby sa USA a EÚ nemiešali do vnútorných záležitosti Bieloruska a nekonali protizákonne. Neprestali a ani neprestanú…

Napriek tomu, že si Moskva zachováva „neutralitu“ a hlavné niektoré európske vlády mimoriadne aktívne sa miešajú do diania v Bielorusku, istí európski politici, hlavne v Poľsku a pobaltských štátoch, žiadajú uvaliť sankcie na Rusko za… ovplyvnenie situácie v Bielorusku. Nuž, zlodej kričí“ „Chyťte zlodeja“..“ Pomaly Rusko bude zodpovedne za všetko, aj keď otehotnie manželka školníka, napríklad, niekde v Lodzi, alebo na nesprávnom mieste zaparkuje obecný poslanec niekde na vidieku v Portugalsku… Falošné mýty a totálne výmysly niektorých európskych politikov, ktoré šíria analytici a tlmočia média, sa nedá považovať za nič iné, iba za rusofóbne šialenstvo.

Do tohto sa dá zaradiť aj skutočnosť, že takmer všetky európske média /vrátane veľmi veľkej aktivity slovenských/ šíria rôzne falošné správy, ako napríklad, fantazmagorické klamstvo, že Putin prisľúbil Lukašenkovi pomoc armády pre potláčanie nepokojov v krajine. Putin sa vo všeobecnosti zmienil, že Rusko, ako vždy, v ťažkých časoch pomôže Bielorusku, ale ani slovo /ani medzi riadkami!/ nepadlo o vojenskej pomoci a dupľom nie o tom, že ruská armáda bude rozháňať demonštrantov v Bielorusku.

Medzitým túto otvorenú lož stále denno-denne opakuje aj slovenský mainstream. Na druhej strane, európske vlády sa skladajú na zvrhnutie Lukašenka a pomoc opozícii v organizácii štátneho prevratu. Aj premiér Matovič už prisľúbil pomoc „bieloruskému ľudu“, prirodzene, špecifickú pomoc. Ak dáme bokom všetky falošné vyjadrenia a prísľuby európskych politikov a budeme veci menovať ich vlastným menom, táto pomoc európskych vlád bude smerovať na organizáciu bieloruského majdanu – štátneho prevratu za účelom odovzdania moci pre proeurópske a protiruské sily. Presne podľa scenáru, ako to bolo na Ukrajine, v Gruzínsku, v Arménsku a pod.

Hlavnou osobitosťou diania okolo bieloruského majdanu, na rozdiel od ukrajinského spred 6,5 rokov, je „neutralita“ Ruska, zdržanlivosť západných mocností a neuveriteľný brechot malých európskych potkanov, jazvečíkov a čiváv, keď sa politici, analytici a média /slovenský mainstream, hlavne, televízny, je v tom totálnou jednotkou/ súťažia o to, kto viac oklame osprostenú verejnosť a umiestni čo najväčšiu tehličku do základov bieloruského majdanu. Špinavá práca v bielych euro-liberálnych rukavičkách…

Analytici počítajú s tým, že bieloruský majdan potrvá ešte mesiac – dva a potom sa takmer všetko vráti na staré koľaje, prirodzene, s menšími zmenami: žiaden majdan sa nekoná bez toho, aby nezanechal väčšiu alebo menšiu stopu. Bezpochyby americkí a európski „patróni, poradcovia a sponzori“ sa budú snažiť dokonať dielo a zavŕšiť v Bielorusku všetko rovnakým majdanom, ako na Ukrajine a v Gruzínsku a vytvoriť tam ďalšiu bábkovú proatlantickú a protiruskú vládu.

Zaktivizujú sa bieloruskí oligarchovia, ktorí si vycítia šancu uchmatnúť ďalší chutný kúsok zo štátneho majetku, začnú ešte viac štekať rôzne mimovládky a opozičné média, ktoré budú dostávať ešte väčšiu finančnú podporu zo zahraničia a za 30 strieborných sa predajú aj čertovi. Rusko sa bude snažiť upevniť vzťahy s Bieloruskom, aby nestratilo dôležitého partnera v Európe. Lukašenko postupne bude strácať moc a vplyv a nakoniec odíde do politického a občianskeho dôchodku. Kde bude kotviť bieloruská loď v nasledujúcich desaťročiach, ukáže čas.

To, že v ďalších mesiacoch a rokoch bude plávať v nepokojných vodách nebezpečného a zradného európskeho politického mora, je to isté. Bude narážať na plytčiny a ľadovce a bude čeliť mnohopočetným útokom ďalších európskych lodí, ktoré sa budú snažiť dobyť bieloruskú loď, hodiť posádku cez palubu do studených, zle zapáchajúcich vôd európskeho mora a umiestniť tam svoju posádku – sprostú, poslušnú, chamtivú, ziskuchtivú a hrabivú.

Zatiaľ sa to nepodarilo a práve preto tak zúria a vylievajú litre jedu mnohí európski politici, analytici a média. A slovenským liberál-slniečkarom, po poľských a pobaltských potkanoch, v tejto činnosti patrí jedno z prvých miest. V slovenskom močiari zatiaľ kvákajú iba slniečkarské žaby, ale tie nie sú večné…

Dobre, v Pionierskom paláci „pionieri – amatéri“ o politike a diplomacii vedia rovnako, ako o princípe práce jadrovej elektrárne v Mochovciach. Človek, ktorý ku vlastnému prekvapeniu sa dostal do funkcie premiéra, bezpochyby, sa do tejto funkcie nehodí a vie iba vypisovať somariny na facebooku a nosiť do parlamentu figuríny a plagáty. Ale pán minister zahraničia by asi mal mať aspoň základy diplomacie a vedieť, že otvorená podpora jednej zo strán konfliktu nemá nič spoločné s diplomaciou, a výzvy na odstúpenie vlády a odovzdanie moci opozícii sú to výzvy na uskutočnenie štátneho prevratu a je to otvorené miešanie sa do záležitostí cudzieho štátu. Ale náš totálny amatér, pán minister zahraničia to nevie…

Gigantická politicko-mediálna vlna lží a vydierania predsa pominie a naši potomkovia sa ešte dlho budú čudovať: ako dokázali klamať európski politici a média, ako páchali zločiny, otvorene sa miešajúc do cudzích štátnych záležitostí, a za týmto účelom vymysleli množstvo falošných dôvodov a klamstiev. Bohužiaľ, európskym slniečkárom s gigantickým prievanom v hlavách /vrátane slovenských/ je to jedno: žijú dnešným dňom a si zvykli, že vždy klamú dnes, ale zajtra si na ich klamstvá nik nespomenie. Lenže je to tak iba v súčasnosti. Dúfajme, že naši potomkovia budú múdrejší a súčasným slniečkárom za všetko vystavia účet… Veď božie mlyny síce melú pomaly, ale isto…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.