Hromadné testy a koronavírusové falošné poplachy: Zdraví ľudia sú opakovane testovaní ako falošne pozitívni. Nemecký Inštitút Roberta Kocha v tom nevidí problém. O chybovosti testov stále mlčí.
Koncom mája Hessenský Vogelsbergkreis nahlásil 15 prípadov korony. O niečo neskôr kontrola ukázala, že výsledky boli falošne pozitívne. Podobná situácia sa nedávno stala aj v Meklenbursku – Prednom Pomoransku. Kvôli dieťaťu, ktoré malo pozitívny test, bola tam uzavretá krátko po skončení prázdnin celá základná škola. Do karantény bolo umiestnených vyše 100 študentov a učiteľov a ich príbuzných. Aj tu to bol falošný poplach, ako vieme. A zjavne to nie sú ojedinelé prípady. Obzvlášť problematické je, že prísne opatrenia, ako je povinná izolácia a následné testy, ovplyvňujú nielen tých, ktorých testovali jako falošne pozitívnych, ale často aj desiatky kontaktných osôb.
Je zrejmé, že testy PCR, ktoré sú určené na detekciu rôznych frakcií vírusového genómu, a teda na rozdiel od testov protilátok na akútnu infekciu, sú menej spoľahlivé ako najvyšší zdravotnícky orgán v Nemecku, Inštitút Robert Koch (RKI), opakovane tvrdí.
V Nemecku sa teraz používa veľa rôznych testov PCR. RKI nepovedal, koľko ich je. Namiesto toho odkazoval na webovú stránku Federálneho inštitútu pre medikamenty a zdravotnícke pomôcky (BfArM). Uvádzajú sa tu stovky koronavírosových testov použitých v Nemecku.
Testy sa tam triedia jednoducho podľa dátumu schválenia na trhu. Pre laikov nie je vždy z ich názvu zrejmé, či ide o testy PCR alebo protilátok. Neexistujú ani informácie o miere chybovosti. Toto je vyjadrené v dvoch kategóriách: Citlivosť popisuje, koľko skutočne pozitívnych, t.z. infikovaných jedincov, sa nájde a koľko nie (falošne negatívnych). Špecifickosť udáva, koľko negatívnych je falošne testovaných ako pozitívnych, t.j. infikovaných.
Dobrý PCR test s citlivosťou a špecifickosťou 99 percent by preto vyhodnotil jednu zo 100 skutočných pozitívnych vzoriek, ktoré sú falošne negatívne a jednu zo 100 skutočných negatívnych vzoriek, ktoré sú falošne pozitívne. Neznie to ako príliš veľa, ale v praxi to má veľký vplyv, najmä ak je podiel skutočných pozitív veľmi nízky a počet testov je veľmi vysoký.
To, že epidemická situácia môže byť nadhodnotená z dôvodu nízkeho šírenia vírusu, na rozdiel od RKI zjavne nie je pre odborníko vtajomstvom. Lekárnik a lekársky novinár Ralf Schlenger 12. júna 2020 v Ärzteblatte napísal, že sa musí pred testom zohľadniť tzv. pravdepodobnosť. To znamená: v tzv. hotspotoch, kde je veľa infikovaných ľudí, dochádza k primerane realistickým hodnoteniam. V skupine s veľmi malým počtom infikovaných ľudí, ktorí sú tiež testovaní nezávisle od príznakov, je rozsah pozitívneho výskytu masívne nadhodnotený. Toto nadhodnotenie sa zvyšuje, čím nižšia je skutočná miera infekcie.
Nezdá sa tiež, že by RKI používal skutočné účinky vírusu na posúdenie epidemiologickej situácie. Od začiatku júla varuje pred „druhou vlnou“ z dôvodu zvyšujúceho sa počtu prípadov. Klesajúci počet tých, ktorých pozitívne testovali a liečili v nemocniciach, zjavne nie je dôležitým kritériom.
zdroj : Corona und das Schweigen des Robert Koch-Instituts, rt.com, 18.8.2020