Kyselina karmínová, známa aj ako karmín, košenila alebo emulgátor E120, sa nachádza v mnohých výrobkoch vrátane potravín, kozmetiky, či dokonca liečiv, a to i napriek tomu, že môže mať výrazne negatívny vplyv na zdravie.

Karmín poznali ako farbivo už starovekí Mixtékovia, ktorých ríša sa rozprestierala na území dnešného južného Mexika v mexickom štáte Oaxace. V prvom tisícročí pred naším letopočtom ho používali príslušníci vyspelej paracaskej kultúry v Peru a postupne sa rozšíril aj do ďalších oblastí Strednej a Južnej Ameriky. Vyrábali ho z tiel samičiek hmyzu červca nopálového (lat. Dactylopius coccus), cudzopasiaceho na rôznych druhoch kaktusov z rodu opuncií. Ide o chrobáčiky, ktoré dosahujú veľkosť 1 – 15 mm. Samce týchto potvoriek bývajú okrídlené a menšie než samičky, ktoré sú bezkrídle, dosahujú najvyššiu koncentráciu červenej farby v čase gravidity. Telo červca obsahuje priemerne 19 – 22 % kyseliny karmínovej a s jeho zberom sa obvykle začína vo veku 90 dní. Po zozbieraní sa usmrcuje vriacou vodou, silným slnečným žiarením, vysokou teplotou alebo parou. Mŕtve samičky sa následne vysušia, rozdrvia a varia vo vodnom roztoku amoniaku alebo v roztoku uhličitanu sodného. Získava sa aj z alkoholických extraktov, v ktorých sú ponorené sušené červce. Na výrobu 1 kg košenily je potrebných približne 155000 kusov tohto hmyzu.

Podľa nariadenia Európskej komisie je použitie kyseliny karmínovej povolené iba v určitých množstvách. Napríklad v jedlej kôre syrov, v prírodných obaloch na párky, salámy, klobásy, ako i v náteroch a ozdobách na mäso ide o 10 mg na kilogram, pri tavených syroch, džemoch, rôsoloch, marmeládach, sladenom gaštanovom pyré a rôznych mäsových výrobkoch sa táto hodnota redukuje na 1,5 mg na kilogram. Akceptovateľný denný príjem kyseliny karmínovej je stanovený na 5 mg na kilogram potravy.

Ing. Katarína Chomová, výživová špecialistka zo spoločnosti Nutriadapt, však upozorňuje na skutočnosť, že košenila je derivát antrachinónu a všetky antrachinóny majú karcinogénny potenciál. Navyše sa pri konzervovaní kyseliny karmínovej často využíva benzoan sodný (E211), ktorý sa spája s hyperaktivitou a karcinogénnymi účinkami. Jej postoj k tejto látke je negatívny aj preto, lebo boli zaznamenané prípady, keď košenila spôsobila u citlivejších jedincov alergickú reakciu prejavujúcu sa žihľavkou či sennou nádchou. Pozná dokonca aj prípady život ohrozujúceho anafylaktického šoku či astmatického záchvatu. U detí sa zasa podľa nej kyselina karmínová často spája s hyperaktivitou, avšak zároveň upozorňuje na to, že táto spojitosť nie je dostatočne preukázaná.

Autor: Pavol Ičo