Kým v dvadsaťsedmičke Európskej únie jednotlivé krajiny rebelujú iba veľmi zriedkavo, niektoré kandidátske krajiny si dovoľujú nesúhlasiť s viacerými nariadeniami, návrhmi a rezolúciami Bruselu. Napríklad, také Srbsko v priebehu prvej polovice tohto roku podporilo menej, ako polovicu rezolúcií Európskej únie, týkajúcich sa zahraničnej politiky. Z 25 dokumentov Belehrad podpísal iba 12.

Srbsko odmietlo podporiť Brusel a podpísať deklaráciu, odsudzujúcu Rusko za miešanie sa do vnútorných záležitostí Ukrajiny a krízu, ktorá vypukla v tejto krajine. Tiež odmietlo podpísať tri deklarácie o situácii vo Venezuele a deklarácie, ktoré sa týkali Mjanmarska, Iránu, Bieloruska, Nikaragua, Sýrie, Turecka a Gruzínska.

Celkovo od 1. januára až po 30. jún Brusel schválil 25 dokumentov. O ich podporu požiadal aj kandidátske krajiny do EÚ. Percento podporených Srbskom bruselských rezolúcií v prvom polroku dosiahlo iba 48 percent. Pre porovnanie: v rovnakom období minulého roka – v prvej polovici roku 2019 Belehrad podporil  60% bruselských rezolúcií a za celý vlaňajší rok 57% dokumentov.

Od momentu vypuknutia krízy na Ukrajine Srbsko ne podporilo ani jednu deklaráciu EÚ, ktorá odsudzovala konanie Ruska na Kryme alebo situáciu na Donbase. Podobná tendencia sa zachovala aj v tomto roku. Srbsko tiež nepodporilo všetky tri deklarácie EÚ o situácii vo Venezuele, ktoré odsudzovali režim Nicolasa Madura. Okrem toho, zavážil aj fakt, že Venezuela neuznala nezávislosť Kosova.

Srbsko tiež nepodporilo deklarácie EÚ ohľadom situácie v Bielorusku a Iráne a odmietlo uvalenie sankcií na tieto krajiny. Je zaujímavé, že Belehrad takisto nepodporil ani opatrenia proti Turecku, ktoré je tiež kandidátskou krajinou a už roky sa usiluje o členstvo v EÚ. Srbské média prízvukujú, že najposlušnejšími „bruselskými“ krajinami na Balkáne sú Čierna Hora a Albánsko, ktoré podporili úplne všetky deklarácie EÚ. Iba trochu zaostáva Severné Macedónsko, ktoré podporilo 92%  rezolúcií a Bosna a Hercegovina 72%. Naopak Turecko podpísalo deklarácie Európskej únie iba v 16% prípadov.

Zdroj:

Сербия игнорирует мнение ЕС по России, Беларуси и Венесуэле, Ruserbija, 12.8.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.