Pražská všeobecná lekárka Ludmila Eleková na seba upozornila v ankete Českej televízie o očkovaní proti chrípke, kde ho ako jediná oslovená odborníčka označila za nezmysel. Mnohí kolegovia ju spochybňujú kvôli preferovaniu alternatívnej medicíny a predovšetkým kvôli jej kritike očkovania. Vyslúžila si zaň anticenu Bludný balvan od Českého klubu skeptikov Sisyfos. V reakcii na ňu sa vyjadrila, že ak by mala čas udeľovať anticeny svojim myšlienkovým oponentom, združeniu Sisyfos by udelila titul Skamenený mozog. Tento rozhovor pôvodne vyšiel v Zem&Vek v júli 2014, no vzhľadom na diskusie o povinnom očkovaní proti koronavírusu je stále aktuálny.

Ako vyštudovaná lekárka ste sa začali odkláňať od klasickej medicíny. Prečo?

Promovala som v roku 1990. Takže som študovala za socializmu, keď o alternatívnej medicíne nebolo ani počuť. Ale keď som prišla do ambulantnej praxe, zistila som, že ľudia sú chorí trochu iným spôsobom, ako sa písalo v skriptách. Prišiel človek a sťažoval si na rôzne neurčité ťažkosti. Alebo mal ťažkosti, ktoré poukazovali na nejakú diagnózu. Ale keď som tú diagnózu chcela potvrdiť či už fyzickým vyšetrením alebo laboratórnym rozborom, tak tam ten nález nebol.

Takže prichádzali ľudia, ktorí sa evidentne necítili dobre, niečo im bolo, ale ja som nemala žiadny nástroj na to, aby som im povedala, čo majú a ako to ideme liečiť. Potom tu bol druhý problém, že chronické stavy sa nelepšili. Mohla som im predpísať lieky, aby ich to toľko nebolelo, aby sa zmiernil nejaký príznak. Ale to neriešilo príčinu ochorenia.

A rozhodujúci moment?

Prvýkrát som precitla, keď sa mi narodilo dieťa a už ako dojča dostalo ekzém. To už som tušila, že existuje aj nejaká homeopatia a že liečenie nemusí byť iba o kortikoidných mastiach, ktoré som mu dávať nechcela. Preto som navštívila homeopata. Trvalo to síce niekoľko rokov, pretože to bola zložitejšia záležitosť, ale syn sa vyliečil. Neskôr dostal astmu (liečbu sme predčasne prerušili) a takmer zázračne sa z nej vyliečil po jednej dávke homeopatického lieku.

To bol dôvod, prečo som začala homeopatiu študovať. Zistila som, že celý systém, východisko alebo paradigma, na ktorých stoja alternatívna a konvenčná medicína, sa zásadne líšia. Konvenčná medicína nerieši zdravie. Zaoberá sa štúdiom chorôb. Podrobne máte popísané ako sa choroba vyvíja, ako sa to prejavuje na tele, aké sú patologické nálezy a akým chemickým liekom sa dajú utlmiť.

Keď som sa učila na atestáciu, odrazu som si uvedomila veci, ktoré som predtým v skriptách nevnímala. Písalo sa v nich, ako sa choroba vyvíja, na konci „príčina nie je známa“ a terapia bol prehľad, čo všetko sa skúša: Niekedy funguje toto, niekedy toto, inokedy musíme len utlmiť bolesť a v podstate sa s tým nič nedá robiť. Odrazu mi došlo, že drvivá väčšina chorôb, tak ako sme sa o nich učili v internej medicíne, nemá známu príčinu a nedá sa liečiť. Medicína pri nich ponúka len úľavu od príznakov. S tým, že lieky majú ešte aj vedľajšie účinky.

Čo je na tom zlé, keď vás niečo bolelo a po podaní lieku bolieť prestalo?

Z pohľadu celostnej medicíny potlačenie príznakov vedie k tomu, že patológia sa v tele presunie niekam inam. Jeden z klasikov homeopatie to vystihol slovami: Choroba sa sťahuje od orgánu k orgánu a pacient od špecialistu k špecialistovi. Špecialisti si telo rozparcelujú a až na výnimky nevidia súvislosť s ďalšími orgánmi.

Takže ak niekto chodí s ekzémom na kožné a bude prezentovať psychické problémy alebo problémy s trávením, väčšina kožných lekárov si to nedá do súvislosti. Neuvedomia si, že pacientovi úspešne odstránili vyrážku, ale zhoršil sa mu psychický stav. A keď si tú vyrážku prestane mazať, tak sa síce znova objaví, ale uľaví sa mu psychicky.

A vy ste sa snažili dopátrať k tým súvislostiam?

Áno, ale začala som si uvedomovať, že nemám to čo potrebujem, aby som ľuďom skutočne pomáhala, a to je čas. Čas tomu človeku pol hodiny načúvať, ďalšiu pol hodinu sa ho pýtať. Hodina je nevyhnutné minimum, aby ste zistili, čo sa s tým človekom deje. Musíte ho najprv nechať rozprávať spontánne, aby ste videli, čo spontánne vypláva na povrch.

Toľko času ale v lekárskej praxi nemáte, keď vám dopoludnia prejde ordináciou 40 – 50 ľudí. Máte na každého dve – tri minúty. Každý pacient, ktorý nevyplazí jazyk a nie je do dvoch minút von, zdržiava. Je ako piesok v súkolesí, ktorý zablokuje prevádzku. Väčšina kolegov si urobí okolo seba takú mentálnu stenu a berie to systémom „šup sem – šup tam“. A pacienta, ktorý je neštandardný, sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť. Nehovorím, že lekári to robia preto, že by boli zlí. Ale systém ich k tomu núti.

Nedá sa vyžiť z menšieho počtu pacientov?

Nedá. Neviem ako je to na Slovensku, ale u nás aby sa praktický lekár uživil, musí mať zaregistrovaných minimálne 1800 pacientov, pretože hlavný príjem je z kapitačnej platby, paušálu za každého registrovaného pacienta. Aby ste zaplatili nájomné, sestričku a aj vám zostalo niečo na živobytie. A zase keď máte príliš veľa výkonov alebo indukovanej starostlivosti, poisťovňa vás penalizuje. Bonifikovaný je lekár, ktorý je protivný, ku ktorému nikto nechce chodiť, jeho pacienti sa radšej liečia sami alebo u niekoho iného.

Vy ste ten rozpor nakoniec ako vyriešili?

Dostala som sa k literatúre o tzv. funkčnej alebo integratívnej medicíne. Ide o využitie nástrojov konvenčnej medicíny, ale s iným spôsobom myslenia. Takže tomu sa teraz venujem. Mám zmluvy s poisťovňami, nechám ľudí aj štandardne vyšetriť, ak je to nevyhnutné, tak predpíšem aj antibiotiká (i keď nie veľmi rada). Ale keď príde niekto s chronickou chorobou, tak mu hneď na začiatku vysvetlím: Áno, využijem tieto vyšetrenia, aby som zistila čo tam máte a niektoré veci prípadne vylúčila, ale samotnú nápravu budem riešiť metódami, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca. Takže mi musia niečo zaplatiť, ale je to za čas, ktorý im venujem a za skutočné liečenie. Len kým im vysvetlím súvislosti, kvôli ktorým trpia, niekedy to dosť dlho trvá. Pre niektorých je do celkom šok, pretože sú zvyknutí, že lekári im povedali: No s tým sa nedá veľa robiť, budete musieť doživotne brať lieky.

Ja ale nechápem, že moji kolegovia vôbec nie sú zvedaví. Nikoho nezaujíma: Tento človek má teraz nejaký problém, ale prečo ho má práve teraz? Prečo sa jeho imunitný systém zbláznil? Prečo to neurobil pred piatimi rokmi? A prečo to nemá jeho manželka alebo sused alebo dieťa, ktoré s ním zdieľa rovnaké životné prostredie? Nikto sa nepýta.

Nikto sa nepýta ani na zvýšený výskyt detského autizmu, na ktorý vy už dávnejšie upozorňujete…

Až na to, že čomu dnes hovoríme autizmus, nie je žiaden autizmus. V skutočnosti ide o chronické autoimunitné zápaly mozgu. Sú na to už dôkazy a je presne popísané, čo sa v detskom mozgu deje. Ale okrem pár osamotených vedcov nikto nehľadá príčinu tejto epidémie. Ale je tu jeden evidentne sa ponúkajúci hlavný podozrivý, okolo ktorého sa chodí so zatvorenými očami, pretože ide o posvätnú kravu medicíny. A to je očkovanie.

To tvrdíte na základe čoho?

Aj na základe vlastnej skúsenosti. Každý rodič v mojom okolí, ktorý mal dieťa s vývojovým regresom, mi povedal: dieťa bolo zdravé, dostalo vakcínu a do týždňa bol problém. Dokonca poznám niekoľko detí, ktoré to majú v papieroch. Mám správy z nemocníc, kde deti boli vyšetrené a v záverečnej správe sa píše, že vylúčili všetky možné príčiny a jediná pravdepodobná príčina je postvakcinačné poškodenie. Ale na každé dieťa, ktoré má toto v papieroch, poznám ďalších päťdesiat, ktoré majú presne rovnaké príznaky a oficiálna príčina je neznáma.

Pretože keď sa prvá fáza prešvihne, keď sa dieťa nedostane do nemocnice krátko po regrese a čaká sa do troch rokov a na trojročnej prehliadke doktor zistí, že Jožko sa správa trochu zvláštne a nerozpráva a že je celkovo úplne mimo, tak namiesto toho aby poslal dieťa k neurológovi kam patrí, pošle ho k psychológovi a dieťa dostane nálepku „autista“. Pri autizme je prognóza neliečiteľnosti, čo odvádza pozornosť od hľadania reálnej príčiny. Pretože ak by tým deťom určili správnu diagnózu ako chronický zápal mozgu, ani konvenčná medecína by to nemohla ignorovať.

Chronický zápal mozgu je liečiteľný aj konvenčnými spôsobmi?

Áno, nedávno som čítala zaujímavú knižku, ktorá sa volá Mýtus autizmu. Napísal ju doktor Michael Goldberg, ktorý takéto deti veľmi efektívne lieči antivirotikami. Popisuje prípady detí pôvodne autistických, odsúdených k životu mentálne postihnutého, ktoré teraz po vyliečení chodia aj na vysokú školu.

Po svete chodia tisíce detí, ktoré sa vyliečili z tzv. autizmu len zmenou stravy. Tie deti potrebujú výživové doplnky, napríklad vysoké dávky omega mastných kyselín alebo niektorých vitamínov, aby ste podporili funkcie mozgu. Takisto tu funguje dobre špeciálny druh homeopatických liekov, ktoré sa vyrábajú z rovnakých vakcín, ktoré tie deti poškodili. Musíte s nimi pracovať aj pedagogicky. Existuje aj spôsob detoxikácie od ťažkých kovov. Robí sa to najmä v USA, niektorí túto metódu robia, iní ju kritizujú, u nás je ale prakticky nedostupná. Sú na to špeciálne lieky, ktoré sa ale musia nasadiť v určitej fáze. Nemôže to byť prvý krok v rámci liečby, to by sa stav dieťaťa mohol výrazne zhoršiť.

Keď Goldberg lieči zápaly anitivirotikami, znamená to, že pôvodcom sú vírusy? Oslabené vírusy vo vakcínach?

Je absurdné tvrdiť, že vakcína proti rubeole, osýpkam alebo mumpsu nemôže spôsobiť tieto poruchy, keď o každom z týchto vírusov je dobre známe, že pri prirodzenej nákaze môže spôsobiť zápal mozgu. Po rubeole prekonanej v tehotenstve sa môže narodiť autistické dieťa. Komplikáciou pri mumpse je zápal mozgových blán, pri osýpkach tiež. Práve tým sa rodičia strašia, že ak dieťa nebude očkované, dostane osýpky a zápal mozgu.

Ale my sme ako deti neboli proti osýpkam ešte očkovaní a pamätáte si z vášho detstva na dieťa s podobným problémom? Všetci sme boli normálni, nemali sme toľko sennej nádchy, normálne sme sa vyvíjali, robili sme kotrmelce na telocviku. „Autizmus“ malo vtedy cca 1 dieťa z 10 – 20 tisíc. Jedno dieťa na okresné mesto. Dnes okresné mestá otvárajú špeciálne škôlky pre autistov.

Takže tvrdiť, že živé vírusy môžu spôsobiť poškodenie mozgu, ale živá vakcína, ktorá je z nich vyrobená, nemôže, je absurdita. Vírusy vo vakcíne sú len oslabené, ale sú živé a v príbalových letákoch je uvedené, že pacient môže byť infikovaný a spôsobiť chorobu proti ktorej bol očkovaný. Druhý problém s vírusovými vakcínami je, že oslabujú imunitu a umožnia dovtedy latentnej nákaze, aby sa aktivovala a spustila zápal.

Očkovalo sa aj predtým, ale vedľajšie účinky boli rôznorodé. Lenže postupne sa pridávali vakcíny a stav detí sa postupne zhoršoval, postupným nenápadným spôsobom. Pretože nebola ochota hľadať hlavného vinníka medzi vakcínami, tak to samozrejme ušlo pozornosti.

K akým zmenám vlastne došlo v rámci očkovania v posledných rokoch?

Po druhej svetovej vojne sa zabehol stály očkovací kalendár. A ten sa nemenil v podstate až do 70. rokov. Naša generácia dostala v pôrodnici očkovanie proti tuberkulóze, ktoré ročne zabilo niekoľko detí, ale to sa buď nevidelo alebo sa to bralo ako nevyhnutná daň. Potom sme ako dojčatá dostali trojkombináciu proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu. Nebudem tvrdiť, že to bola nejaká svätená voda. Tiež to občas nejaké dieťa poškodilo. Ale tých prípadov bolo málo. Potom sme dostali očkovanie proti obrne, ktoré tiež malo nejaké obete.

Ale stabilne počas 30 rokov bol nejaký počet poškodených, ktorý sa za socializmu zametal pod koberec. Viem od niektorých starších lekárov, že priamo dostávali inštrukcie, aby pred rodičmi zatajovali súvislosť s očkovaním a vymysleli si nejakú inú príčinu. A ľudia o tom hlavne nevedeli. Nebol internet, nehovorilo sa o tom.

Niekedy začiatkom 70. rokov sa začalo očkovať proti osýpkam. Mám pocit, že vtedy začal narastať počet alergikov. Potom na prelome 70. a 80. rokov sa pridali rubeola a mumps. Najprv ako samostatné vakcíny, potom dvojvakcíny a nakoniec trojvakcíny. Takže od 70. do 90. rokov narastal počet vakcín, ale aj počty poškodených. Vyskytli sa aj nejakí autisti, ale tých bolo spočiatku málo, začalo sa to prejavovať skôr na imunite a autoimuitných ochoreniach.

Hlavný skokový problém nastal v roku 2001. Vtedy sa k trojkombinácii pridala vakcína proti hemofilu a zároveň sa do druhej nožičky začala pichať vakcína proti hepatitíde B. Z pôvodnej trojkombinácie sa stala päťkombinácia. Všetky vakcíny obsahovali hliník, takže dieťa ho dostalo zvýšenú dávku. A okrem toho sa prvýkrát v histórii začala súčasne aplikovať bakteriálna a vírusová vakcína. Dovtedy sa to celkom striktne oddeľovalo.

Neviem, či si pamätáte, keď ste mali asi 13 rokov a išli ste na preočkovanie proti tuberkulóze, v čakárni viselo upozornenie, že sa musí oddeliť očkovanie proti tuberkulóze od ostatných vakcín. A sestra sa na to cielene pýtala: Neboli ste nedávno očkovaní proti žltačke? Nepôjdete tam v najbližšej dobe? Lebo sa vedelo, že keď sa tie dve očkovania dajú dokopy, urobia zmätok v imunitnom systéme.

A presne toto sa stalo. Keď sa v roku 2001 začalo takto kombinovane očkovať, často sa stávalo, že trojmesačné deti mali po očkovaní divnú reakciu imunitného systému, veľmi často sa aktivovala chránička po očkování proti tuberkulóze. Začali aj pribúdať deti s regresmi vo vývoji, s tzv. autizmom.

Ďalší skok prišiel okolo roku 2007, keď sa päťkombinácia nahradila hexavakcínou, pridala sa obrna. A z týchto šiestich ochorení sú dve vírusové. Plus sa do toho pridali pneumokoky. U vás povinne, u nás dobrovoľne hradené, ale väčšina detí ich dostane. Trinásť kmeňov pneumokokov, ktoré sa pichajú naraz do dvojmesačných detí bez toho, aby niekto urobil výskum, aký to má dlhodobý dopad na ich zdravie.

Kritici očkovania okrem toho upozorňujú na riziko hliníku vo vakcínach. Zástancovia však tvrdia, že hliník je úplne bezpečný…

A pediatri sú učičíkaní v pocite bezpečia. Na školeniach im hovoria, že to o hliníku sú len konšpiračné teórie, že je ho tam málo, že sa nevstrebáva, že nakoniec hliník je aj v materskom mlieku.

To je absurdita, ak si vezmete základné údaje o koncentrácii z príbalových letákov, vyrátate si, že s vakcínou sa do detského telíčka dostane asi tisíckrát viac hliníka ako z potravy. Okrem toho normy na povolenú dávku hliníka sa týkajú dospelého, ktorý váži 80 kilogramov. Dojča v materskom mlieku dostane hliník v desatinách mikrogramov. Vakcína obsahuje 830 mikrogramov hliníka.

Pred niekoľkými rokmi som si dopisovala so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, kde oni tvrdili, že hliník vo vakcíne je v poriadku, pretože je nerozpustný a pevne naviazaný na antigén (látku, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok – pozn. redakcie). A keď som sa ich pýtala, čo teda spôsobuje tie neurologické problémy, odpovedali mi, že jednou z možností by bol prienik infekčného antigénu do mozgu. Takže keď štátny ústav na jednom mieste tvrdí, že hliník je pevne naviazaný na antigén a potom vám povie, že ten antigén sa môže dostať do mozgu, tak sa tam logicky dostane aj s tým hliníkom, ak je teda nerozpustný. Ale keď som ich s týmto konfrontovala, tak len niečo „drístali“ a nedokázali mi dať relevantnú odpoveď.

Aj na konferencii v Granade o autoimunite v roku 2012 sa hovorilo, že hliník ako adjuvant vo vakcínach je problém a malo by sa od neho upustiť. Ale naše vakcionologické špičky sú schopné verejne v médiách vyhlasovať, že nie je známy negatívny účinok hliníku na človeka. Asi sa niekoľko tisíc vedcov z celého sveta dohodlo, že začnú konšpirovať a vymyslia si rozprávku o hliníku.

Samotný princíp očkovania – dostať do organizmu oslabené zárodky nejakej choroby, aby si proti nej telo vytvorilo protilátky – je podľa vás v poriadku?

Ten samotný princíp je zlý. Keď sa očkovanie zavádzalo medzi dvoma svetovými vojnami, imunológia bola ešte v plienkach. Nevedelo sa, čo zaručuje ochranu proti infekciám. Zistili, že človek, ktorý prekonal nejakú chorobu, má v krvi protilátky. A usudzovalo sa, že protilátky sú tá ochrana. Môže to platiť, pokiaľ ste protilátky získali z pravej choroby. Pretože keď sa nakazíte napríklad osýpkami, tak sa nenakazíte cez kožu, ale ústami, cez sliznicu dýchacích ciest.

Obrovská väčšina všetkých infekcií sa zvládne priamo na sliznici. Len ak je nákaza o niečo silnejšia alebo vaša obrana v tej chvíli o niečo slabšia, dôjde k nejakému boju. Čo môžete cítiť tak, že vás napríklad bolí hrdlo, začnete mať nádchu, bolí vás brucho alebo máte iné lokálne príznaky. V tejto fáze stále ešte nemusíte mať teplotu. Pretože je to len lokálne, a keby vám vtedy urobili krvný rozbor, tak sa nemusí zistiť žiadna aktivácia imunity.

Keď ani táto obrana nestačí a nákaza sa dostane cez sliznicu do organizmu, až vtedy sa naštartuje tá zložka imunitného systému, ktorá nakoniec vedie k produkcii protilátok. Imunita na slizniciach je nešpecifická. Nerozlišuje medzi votrelcami, funguje len v režime „toto je moje, toto nie je moje – treba to zožrať“. Až keď nákaza vstúpi do tela a krvného obehu a začnete mať celkové príznaky ako bolesť svalov, hlavy, teplotu, prípadne vyrážku, začnete v určitej fáze tvoriť protilátky.

A nie je výhodné, keď vďaka očkovaniu už protilátky máme?

Podstatné je, že prirodzene sa protilátky tvoria až ku koncu choroby. Keď sa človek nakazí nejakou chorobou, reaguje najprv na slizniciach. A aj v rámci tohto boja sa produkujú tzv. slizničné protilátky. A to vám vakcína nestimuluje, tá úplne obchádza sliznice, každý vie, že sa pichá do svalu. A je dizajnovaná tak, aby donútila organizmus predovšetkým produkovať protilátky.

Imunitný systém je ako armáda. Máte jednoducho určitý počet vojakov. A každý generál vie, že keď ich pošle veľkú časť doľava, vpravo mu budú chýbať. A to isté platí pre imunitný systém. Keď ho niekde zamestnáte, inde vám bude chýbať. Takže keď donútite organizmus produkovať veľa protilátok, posilníte síce jeden typ imunity, ale oslabíte iný, ktorý potrebujeme na boj proti všetkým infekciám.

Vakcíny úmyselne nútia telo tvoriť protilátky proti tým antigénom, ktoré sú v nich pridané. Vakcína sa pichne do svalu, čím sa poškodia bunky a do miesta zranenia začnú byť priťahované imunitné bunky. To je normálna reakcia, ako keď si zapichnete niekam triesku. Lenže je tam aj hliník, ktorý v porovnaní s bežným drobným zranením posunie celú imunitu úplne niekam inam. Ja sa pýtam, ako naše biele krvinky majú vedieť, proti čomu majú reagovať? Takže vznik autoimunitnej reakcie je pri očkovaní nevyhnutný. A je len otázkou miery, kedy a ako sa to u ktorého človeka prejaví. Po koľkej vakcíne dostane autoimunitné ochorenie. Či ich počas celého života dostane toľko, aby to uňho stačilo na vyvolanie autoimunity alebo nie.

Takže odvrátená strana očkovania je zníženie všeobecnej imunity proti všetkým chorobám. Čítala som nedávno príbalový leták jednej vakcíny a tam to bolo čierne na bielom: Vedľajším účinkom môže byť zníženie obranyschopnosti a zvýšenie náchylnosti ku všetkým ostatným infekciám.

Takže ja ako matka by som mala dať zaočkovať moje dieťa proti šiestim chorobám, z ktorých mu reálne okrem čierneho kašľu žiadna nehrozí s vymeniť to za to, že bude mať oslabenú celkovú imunitu a bude stále choré? Vymeniť pofidérnu obranu proti pár chorobám za oslabenú ochranu proti všetkému ostatnému?

Sú na to štatistiky, že neočkované deti sú celkovo zdravšie ako tie očkované. Očkované deti majú dvakrát až päťkrát vyšší výskyt astmy, alergií a ekzémov. Majú desaťkrát vyšší výskyt rôznych neurologických problémov. Dvakrát vyššiu spotrebu antibiotík. Autizmus je až na výnimky diagnostikovaný takmer výlučne u očkovaných.

Tu by sa rodičia mali začať pýtať: Tak moment, my sme sa tu vzdali časti našej slobody v záujme zdravia populácie. Pretože ste nám sľúbili, že naše deti budú zdravšie. Nehovorili ste o tom, že budú mať viac alergií, že budú mať autoimunitu, že budú hyperaktívne, že budú potrebovať viac antibiotík. Nehovorili ste, že nakoniec budeme k lekárovi chodiť častejšie, ako keby sme sa neočkovali.

Ak si rodičia kladú takéto otázky a odmietajú dať deti očkovať, hrozia im postihy. Obísť sa dajú, ak sa dieťaťu nájdu kontraindikácie a tak sa nesmie dať očkovať zo zdravotných dôvodov. Aká je však pravdepodobnosť, že sa takýto dôvod nájde?

Ak by sa malo na základe súčasných poznatkov správne kontraindikovať, tak z dnešných detí by sa už pri prvej návšteve pediatra mal vyradiť nezanedbateľný počet. Sú to všetky deti s dispozicou na alergiu, autoimunitu, s neurologickými problémami, so známkami zníženej imunity… Na základe vyhodnotenia reakcií by očkovací kalendár nedokončilo veľa ďalších detí.

Ja som niektorým našim odborníkom kládla otázku: Dobre, vy tvrdíte, že musí byť zaočkovanosť 95 percent a že len tých pár percent populácie má kontraindikácie. Ale čo keby sa čisto teoreticky dokázalo, že keď preskúmame účinok pôsobenia vakcín a dáme ho do súvislosti s patológiami, ktoré sa pri deťoch čoraz viac prejavujú a zistilo by sa, že nemôžeme očkovať 30 percent detí bez toho, aby sme ich poškodili, čo by ste urobili v tomto prípade? Prehodnotili by ste systém vysokej zaočkovanosti alebo by ste tých 30 percent obetovali? Ani jeden z tých slávnych profesorov mi neodkázal odpovedať, všetci len dookola „trepali“, že je potrebná vysoká zaočkovanosť.

Môže očkovanie legálne odmietnuť lekár?

Aj českí lekári majú zo zákona právo na výradu svedomia. Zákon o zdravotníckych službách hovorí, že lekár nemusí vykonať zákrok, ktorý je v rozpore s jeho svedomím. Ten paragraf tam dali najmä preto, aby veriaci lekári nemuseli vykonávať potraty. Ale nie je tam povedané, o aký zákrok by malo ísť. Takže pediater, ktorý cíti, že s očkovaním niečo nie je v poriadku, má plné právo povedať: Ja nebudem očkovať, pretože je to v rozpore s mojim svedomím. A nech si ho len skúsia prenasledovať. To by skončilo v Štrasburgu pred Súdom pre ľudské práva.

Je to o principiálnosti. V 70. rokoch došlo v Japonsku k niekoľkým úmrtiam po DTP vakcíne. U nás sa takéto prípady schovajú ako náhle úmrtie dojčaťa. Japonskí lekári v dvoch prefektúrach odmietli ďalej očkovať, odložili ihly a povedali, že nebudú očkovať, kým tie úmrtia vláda riadne nevyšetrí. Vláda ich vyšetrila a zistila, že očkovanie naozaj zabíja. Zmenili očkovací kalendár a posunuli prvé očkovanie z troch mesiacov na dva roky veku. Viete aký to malo dopad? Japonsko sa v rebríčku dojčenskej úmrtnosti posunulo zo 17. na najlepšie 1. miesto.

Obhajcovia očkovania často používajú argument, že kritici operujú výskumami odborníkov, ktorí boli proti očkovaniu zaujatí, pretože boli napríklad členmi antiočkovacích iniciatív. Alebo že dávajú účelovo do súvislosti nesúvisiace fakty. Že keby niekto veľmi chcel, tak štatisticky dokáže aj súvislosť medzi jedením čokolády a autizmom. Čo hovoríte na takéto argumenty?

Otázka znie: A druhá strana si účelovo výskumy nevyberá? Vyčítajú mi, že ako argumenty beriem štúdie ľudí, ktorí sú známi „anti-vakci“. Oni si berú štúdie ľudí, ktorí sú známi „pro-vakci“ a sú za to dokonca platení farmaceutickými firmami. Uvedomte si, že aj tabakové koncerny viedli desiatky rokov tuhý boj, aby zabránili rozšíreniu poznatku, že fajčenie škodí. Platili si vedcov, ktorí produkovali pseudo štúdie, ktorými zaplavovali odborné časopisy.

Obviňovanie z účelového vyberania štúdií zo strany zástancov očkovania je naozaj trápne. Pretože oni, napríklad pokiaľ ide o autizmus, sa stále dokola oháňajú jednou jedinou štúdiou, ktorá údajne vyvrátila súvislosť medzi očkovaním a autizmom, pritom táto štúdia bola z mnohých strán kritizovaná a na jedného z jej hlavných autorov je vydaný medzinárodný zatykač za spreneveru. Je x ďalších štúdií, ktoré tvrdia pravý opak, ale tie oni ignorujú.

Existujú štatistiky, ktoré hovoria: Očkované deti viac umierajú a sú častejšie choré. Ale v rôznych krajinách bolo konzistentne pozorované, že očkované deti majú viac patológií a k tomu máte ďalšie štúdie, založené na pokusoch na zvieratách, ktorým sa pichla vakcína a potom sa podrobne popísala jej cesta organizmom. Presne takým istým spôsobom sa testujú lieky. Výsledky takýchto testov nikto nespochybňuje.

Takže máte tu substanciu, ktorej účinky sú preskúmané v kontrolovaných podmienkach a je vidieť, že to tým zvieratkám niečo spôsobuje. Potom tu máte detskú populáciu, ktorá vykazuje silný nárast tých istých symptómov v krátkom čase po očkovaní. Čo je na tom účelového, neviem.

V dnešnej populácii pomaly nie sú ľudia, ktorí by nemali aspoň nejaký drobný zdravotný problém. Kde vidíte hlavné príčiny?

Nežijeme v prirodzenom životnom prostredí. Máme tu desiatky tisíc chemických látok, ktoré sa bežne používajú, pričom na toxicitu bolo z nich testovaných len niekoľko stoviek. V jednej štúdii skúmali pupočníkovú krv novorodencov v Grónsku, v čistých prírodných podmienkach, a i tam našli v priemere okolo sto chemikálií, ktoré tam nemali čo robiť. Z toho niekoľko desiatok rakovinotvorných. Tak potom čo máme v tej krvi my?

Tu sa desaťročia kontaminuje voda, pôda, vzduch a naša biológia na to nie je stavaná. A to nehovorím o priemyselne spracovanom jedle, plnom ďalšej chémie, bez výživných látok. Zvieratá vo veľkochovoch žijú v neprirodzených podmienkach, sú kŕmené neprirodzenou stravou, čo mení aj molekulárnu štruktúru týchto potravín. Málokto si uvedomuje, že potraviny sú aj informácia, nielen bielkoviny, tuky, cukry… Vstupujú do nášho tela a priamo komunikujú s našou DNA.

Ďalším dôvodom sú paradoxne úspechy medicíny.

Tomu nerozumiem…

Dnes vypipleme deti, ktoré by pred 50 rokmi nemali šancu prežiť. Nebavme sa o tom, či je to dobré alebo zlé. Faktom ale je, že sa narodia jedinci, ktorí by sa predtým nenarodili. Koľko detí sa narodí cez umelé oplodnenie, deti majú ľudia, ktorí by ich prirodzene splodiť nemohli. Nikto sa nezamýšľa nad tým, že ak žena nemôže počať alebo muž nemá zdravé spermie, že asi niečo zásadné nie je v poriadku s ich organizmami. Že by sa mali dať najprv do poriadku, pretože rozmnožovanie je luxusná funkcia. Keď máte zásadný zdravotný problém, nebudete sa schopný rozmnožovať. Namiesto riešenia príčin sa to násilne prerazí umelým oplodnením. Keď použijem drsné porovnanie – každý chovateľ zvierat vie, že kvalitné potomstvo získa len od kvalitných, zdravých a dobre živených rodičov. My ľudia si ale myslíme, že stojíme nad biologickými zákonmi.

V súčasnosti produkujeme potomstvo, ktoré nie je v tej kvalite ako bývalo, potom ho vystavíme rôznym záťažiam, ako je zamorené prostredie a zlá strava. Darmo bude matka kojiť, keď sama je nekvalitné jedlo, to mlieko nebude mať potrebné kvality. Do toho umelá výživa, chemické lieky, antibiotiká, očkovanie…

Základ zdravia je črevná mikroflóra. Naši predkovia mali črevo v poriadku. Inak by neprežili. My si ho ničíme chlórovanou vodou, liekmi, chemickými potravinami. Dnes rodí štvrtá generácia od vojny. Rodí prvá generácia matiek, ktoré roky užívali hormonálnu antikoncepciu. To bol veľký pokus na ľuďoch. Za mojej mladosti keď prišlo mladé dievča na gynekológiu, že chce predpísať antikoncepciu, tak jej povedali: Najprv poroď deti a potom príď. Malo to aj odvrátenú stránku, chodilo sa na interrupcie, ale zo zdravotného hľadiska to bolo prirodzenejšie. Žena riešila antikoncepciu až keď si odrodila deti, ktoré chcela.

Dnes sa rodia deti matkám, ktoré mali roky rozhasený hormonálny systém, tým pádom majú rozhasenú črevnú flóru, často sú alergičky, do toho brali chemické lieky. A bohvieako sa stravovali. A samozrejme tu máme stres. Dnešný spôsob života je veľmi neprirodzený.

Zavážia pri všetkých týchto vplyvoch aj nejaké vedľajšie účinky očkovania? Treba ich vôbec riešiť?

Napriek všetkému deti, ktoré neboli očkované, sú väčšinou zdravé. Aj keď sa narodili predčasne, aj keď boli porodené cisárskym rezom a matka sa rozhodne neočkovať, sú obvykle omnoho zdravšie ako dieťa, čo malo normálny štart do života a dostalo vakcíny.

Jasné, že vakcíny za všetko nemôžu. Ale sú vplyvy, ktoré neovplyvníte. Keď chcem žiť v Prahe, tak musím dýchať tento vzduch a piť vodu z vodovodu. V rámci potravín môžem voliť menšie zlo: kúpim si mäso, nekúpim si údeniny, kúpim si ovsené vločky a nekúpim si sladké cereálie. Ale vždy to budú potraviny spracované za mnou nekontrolovaných podmienok. Potom sú tu veci, ktoré môžem plne ovplyvniť: Môžem sa rozhodnúť, že budem športovať, že nebudem fajčiť, piť alkohol a že nebudem užívať chemické lieky, vrátane vakcín.

Autor: Marián Benka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ